Pytagorova veta
Z Wikipédie
Pytagorova veta je základná teoréma euklidovskej geometrie. Popisuje vzťah, ktorý platí medzi dĺžkami strán pravouhlého trojuholníka v rovine. Umožňuje jednoducho vypočítať dĺžku tretej strany trojuholníka, ak sú známe dĺžky jeho dvoch zvyšných strán. Slovne sa veta dá formulovať takto:
- obsah štvorca zostrojeného nad preponou (najdlhšou stranou) pravouhlého trojuholníka je rovný súčtu obsahov štvorcov zostrojených nad jeho odvesnami.
Formálne možno Pytagorovu vetu vyjadriť rovnicou
- a2 + b2 = c2,
kde a, b sú dĺžky odvesien a c je dĺžka prepony pravouhlého trojuholníka.
Obsah |
[úprava] Dejiny
Pytagorova veta je pomenovaná podľa starogréckeho matematika Pythagora zo Samosu, ktorý ju v 6. storočí pred Kr. odvodil pre Európu resp. staroveké Grécko. Pravdepodobne bola ale známa aj v iných starovekých civilizáciách a navyše oveľa skôr (napríklad v Číne , Egypte).
[úprava] Zovšeobecnenie Pytagorovej vety
[úprava] Nahradenie štvorcov inými plošnými obrazcami
Štvorce je možné vo formulácii vety nahradiť akýmikoľvek inými plošnými útvarmi (kružnicou, trojuholníkom, päťuholníkom a pod.) za predpokladu, že sú si navzájom podobné a ich šírka je priamo úmerná dĺžke príslušnej strany trojuholníka. Súčet obsahov týchto obrazcov nad odvesnami bude opäť rovný obsahu obrazca zostrojeného nad preponou.
Fakt, že to vyplýva už z formulácie pôvodnej vety so štvorcami nad stranami trojuholníka, je možné si uvedomiť vtedy, ak sa vezme do úvahy, že obsah každého z obrazcov je vzhľadom na platnosť predpokladov úmerný obsahu štvorca nad danou stranou a konštanta úmernosti k je vždy rovnaká vďaka vzájomnej podobnosti obrazcov i štvorcov. Ak sa dosadí za plochu štvorcov do vzorca k-násobok plochy obrazca, potom bude možné rovnicu krátiť konštantou k a výsledkom bude hľadané zovšeobecnenie.
[úprava] Zovšeobecnenie na tri všeobecné vektory v Hilbertovom priestore
Pytagorovu vetu je možné zovšeobecniť na ľubovolný vektorový priestor so skalárnym súčinom (t. j. Hilbertov priestor). Trojuholníkom sú v tomto prípade myslené tri vektory , , , pre ktoré platí
Potom platí podobný vzťah normami týchto vektorov, ako v prípade rovinného trojuholníka:
kde je norma príslušného vektorového priestoru. Z tejto všeobecnejšej formulácie je možné odvodiť aj pôvodnú rovinnú verziu vety. Ak rovinu chápeme ako dvojrozmerný euklidovský priestor s obyčajným skalárnym súčinom a v trojuholníku ABC s pravým uhlom pri vrchole C označíme
potom vyplýva pôvodná Pythagorova veta zo vzťahu noriem vektorov (treba si uvedomiť, že v tomto prípade je norma vektoru len dĺžkou zodpovedajúcej strany).
[úprava] Dôkazy Pytagorovej vety
Dôkazov Pytagorovej vety jestvuje veľmi veľa, uvádza sa až viac ako 300. Tu sú uvedené len niektoré z nich.
[úprava] Dôkaz číslo 1
Ide o grafický dôkaz. Štvorec so stranou a + b je možné zložiť dvomi spôsobmi (pozri obrázok):
- zo štyroch pravouhlých trojuholníkov a dvoch štvorcov so stranami a a b
- zo štyroch pravouhlých trojuholníkov a jedného štvorca so stranou c.
Z rovnosti obsahov štvorca pri oboch spôsoboch zloženia vyplýva platnosť Pytagorovej vety.
[úprava] Dôkaz číslo 2
Ide v podstate o zápis prvého dôkazu pomocou rovníc.
Obsah celého štvorca je možné vyjadriť dvomi spôsobmi:
- Strana štvorca je zložená zo strán trojuholníka a a b. Pre jeho obsah teda platí:
- S = (a + b)(a + b) = (a + b)2 = a2 + 2ab + b2.
- Štvorec je tvorený štyrmi modrými pravouhlými trojuholníkmi a bielym štvorcom uprostred so stranou c. Obsah celého štvorca je teda súčtom obsahov štyroch pravouhlých trojuholníkov () a bieleho štvorca so stranou c (c2). Obsah celého obrazca je daný vzorcom
- S = 2ab + c2.
Pretože ide v oboch prípadoch o ten istý švorec, musí sa jeho obsah spočítaný obidvomi spôsobmi rovnať. Preto platí
- a2 + 2ab + b2 = 2ab + c2
a po úprave dostaneme Pytagorovu vetu v známom tvare
- a2 + b2 = c2.
[úprava] Dôkaz číslo 3
Je možné sa jednoducho presvedčiť, že ak sú zelenou farbou vyznačené uhly (DCB a DAC, ktorý sa rovná uhlu BAC) zhodné, potom sú si trojuholníky navzájom podobné (veľkosti ich strán sú v rovnakom pomere a ich uhly sú zhodné).
[úprava] Dôkaz podobnosti (rovnosti uhlov)
Súčet vnútorných uhlov každého trojuholníka je 180° (π rad). Zároveň platí, že v pravouhlom trojuholníku musí byť práve jeden uhol pravý (t. j. 90°; pozri obrázok):
z uvedeného vyplýva, že
Z 1. a 3. rovnice vyplýva (uhly BAC a DAC sú zhodné), že platí |CBA| = |ACD|. Ak CBA dosadíme do 3. rovnice na miesto ACD, z porovnania s 2. rovnicou vyplynie, že platí |BCD| = |DAC|. Trojuholníky sú si teda podobné.
[úprava] Samotný dôkaz
Skrátene je popísaný už v samotnom obrázku. Pri podobnosti trojuholníkov platí, že
a rovnako platí aj
Z oboch rovníc potom vyplýva, že
Zo spomínaného obrázka vyplýva, že c = p + q, čo po dosadení dá:
- a2 + b2 = c2.
[úprava] Pytagorejské čísla
Viac informácií v samostatnom článku Pytagorejské čísla.
Pytagorejské čísla tvoria trojice prirodzených čísel a, b a c, pre ktoré platí a2 + b2 = c2. Sú to teda prirodzené čísla, ktoré vyhovujú Pytagorovej vete. Pytagorejské čísla sú napríklad 3, 4, 5.
[úprava] Externé odkazy