Egypt
Z Wikipédie
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Štátna hymna: بلادي بلادي بلادي Bilady, Bilady, Bilady (Moja domovina, moja domovina, moja domovina) |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | جمهوريّة مصر العربيّة Gumhúríját Misr al-Arabíja | ||||
• krátky | Misr (egypt. dialekt: Masr) | ||||
Hlavné mesto | Káhira 30°2′ s.š. 31°13′ v.d. |
||||
Najväčšie mesto | Káhira | ||||
Úradné jazyky | arabčina | ||||
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády |
republika Muhammad Husní Mubárak Achmed Nazif |
||||
Vznik | 28. február 1922 | ||||
Susedia | Izrael, Sudán, Líbya | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
1 001 449 km² (29.) 6 008 km² (0,6 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (1996) • hustota (júl 2005) |
74 033 000 (16.) 59 312 914 73,9 /km² (97.) |
||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 305 255 mil. $ (32.) 4 317 $ (110.) |
||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,659 (119.) – stredný | ||||
Mena | egyptská libra (LE) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) {{{Letný čas}}} (UTC{{{UTC posun leto}}}) |
||||
Medzinárodný kód | EGY / EG | ||||
Kód motorových vozidiel (OSN) | ET | ||||
Internetová doména | .eg | ||||
Smerové telefónne číslo | +20 |
Egypt, dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.
Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO z obdobia staroveku (pyramídny v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxor, Abú Simbel a iné) a stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostakom demokracie a islamský radikalizmus.
Obsah |
[úprava] Geografické údaje
So severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský poloostrov od Saudskej Arábie a Jordánska. Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).
Hlavné mesto Káhira(aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.
- Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
- Poloha: 25°–36° v. d.; 22°–32° s. š.
- Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %
[úprava] Dejiny
Hlavný článok:Dejiny Egypta; pozri aj: Zoznam vládcov starovekého Egypta
- Pravek
Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonka paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte v najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodárne úrodné bahno má za násldok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovíkov a kňazov sa vyčleňuje vládca - neskôr nazývaný faraón. Vnik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egpta je začiatkom starovekých dejín Egypta.
- Staroveký Egypt
- Stredoveký islamský Egypt
- Moderné dejiny
[úprava] Politika
- štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
- hlava štátu: prezident Muhammad Husní Mubárak (od 1981)
- vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
- parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest
[úprava] Obyvateľstvo
Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):
Ročný prírastok obyvateľstva:
Stredná dĺžka života:
- Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
- Ženy: 67 rokov, světový priemer 68 rokov
Veková pyramída:
- Predproduktívni 0–14 rokov: 39 %
- Produktívni 15–60 rokov: 54,4 %
- Poproduktívni nad 60 rokov: 6,6 %
Dosiahnuté stupne vývoja:
- Urbanizácia: 45 %
- Gramotnosť: 51 %
Náboženstvá:
- sunnitskí moslimovia: 90 %
- kresťania: 10 %
Etnické zloženie:
- arabizovaní Hamiti: 99,8 %
- menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci
Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština
[úprava] Ekonomika
Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:
Nominálny HDP na 1 obyvateľa:
Zahraničný obchod:
- Export: Palivá
- Import: Stroje, zariadenia, železo, oceľ, ropné výrobky
- Odberatelia: Taliansko 20,1 %, USA 2,4 %, Spojené kráľovstvo 7,7 %
- Dodávatelia: USA 17,7 %, Nemecko 9,6 %, Taliansko 8,1 %,
Krajiny Afriky | |||
Severná Afrika |
Alžírsko · Egypt · Líbya · Maroko · Sudán · Tunisko · Západná Sahara |
Južná Afrika |
Botswana · Južná Afrika · Lesotho · Namíbia · Svazijsko |
Západná Afrika |
Benin · Burkina · Gambia · Ghana · Guinea · Guinea-Bissau · Kapverdy · Libéria · Mali · Mauritánia · Niger · Nigéria · Pobrežie Slonoviny · Senegal · Sierra Leone · Togo | Východná Afrika |
Burundi · Džibutsko · Eritrea · Etiópia · Keňa · Komory · Madagaskar · Malawi · Maurícius · Mozambik · Rwanda · Seychely · Somálsko · Tanzánia · Uganda · Zambia · Zimbabwe |
Stredná Afrika |
Angola · Čad · Gabon · Kamerun · Kongo · Kongo (býv. Zair) · Rovníková Guinea · Stredoafrická republika · Svätý Tomáš |
Závislé územia: |
Francúzsko: Mayotte · Îles Éparses · Réunion | Portugalsko: Madeira | Španielsko: Ceuta · Melilla · Chafarinas · Peñón de Vélez de la Gomera · Peñón de Alhucemas · Perejil · Kanárske ostrovy | Spojené kráľovstvo: Svätá Helena · Britské indickooceánske územie |