Čeština
Z Wikipédie
čeština (čeština) | |
---|---|
Rozšírenie, štáty: | Česko, Slovensko, USA... |
Rozšírenie, región: | Stredná Európa |
Počet hovoriacich: | 12 miliónov |
Poradie: | 73 |
Klasifikácia: | Indoeurópske jazyky |
Písmo: | Latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk: | Česko, Európska únia |
Regulátor: | Akademie věd, Ústav pro jazyk český |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | cs |
ISO 639-2 | cze |
SIL | CZC |
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
Wikipédia | |
Adresa: | cs.wikipedia.org |
Pomenovanie: | Wikipedie, otevřená encyklopedie |
Čeština je západoslovanský jazyk najviac príbuzný so slovenčinou, potom poľštinou a dolnolužickou srbčinou. Patrí medzi slovanské jazyky, do rodiny indoeurópskych jazykov.
Po česky hovorí zhruba 12 mil. ľudí, z toho viac ako 10 mil. v Česku. V dôsledku niekoľkých vysťahovaleckých vĺn v uplynulých 150 rokoch hovoria po česky aj desaťtisíce emigrantov a ich potomkov, najmä v USA, Kanade, na Slovensku, v Nemecku, Rakúsku, Austrálii, na Ukrajine a vo veľa ďalších krajinách.
Obsah |
[úprava] Slovná zásoba
Slovná zásoba je pôvodná (pôvodné slová vytvorené odvodením pomocou predpony alebo prípony či iného zloženia písmen [počítat - počítač, les - lesní, vědět - dozvědět a mnoho ďalších], skrátené slová, skratky a slová vytvorené zložením dvoch alebo viacerých slov) alebo prevzatá (z angličtiny, nemčiny, ruštiny, gréčtiny, latinčiny, francúštiny, taliančiny, japončiny a ďalších jazykov). Prevzaté sa delia na dve skupiny:
- 1. prevzaté do češtiny, napr. telefon, televize, rádio
- 2. slová používané v pôvodnom tvare, prípadne foneticky prepísané do latinky, napr. ikebana, hardware a ďalšie.
[úprava] Nárečie
Čeština mala kedysi veľa nárečí, ale nárečia v pravom slova zmysle v Čechách (nie na Morave) prakticky už zanikli. Všetci Česi sa medzi sebou dorozumejú, pretože každý Čech ovláda spisovnú alebo obecnú češtinu. Niekde Česi používajú spisovnú a obecnú češtinu spolu, inde zase spisovnú češtinu a nárečie alebo slang.
S Čechmi sa dá dorozumieť ľahko i slovensky. Rozdiely medzi týmito dvomi jazykmi sú dnes v slovnej zásobe menšie ako medzi niektorými nárečiami iných jazykov. Ako príklad sa dáva vzťah medzi dolnonemčinou a hornonemčinou.
[úprava] Dejiny
Prvou česky písanou pamiatkou sú 2 vety zo zakladajúcej listiny litomerickej kapituly z roku 1057, ktoré sú však zreteľne mladšie, zrejme až z 12. storočia. Sú to: „Pavel dal jest Ploškovicích zemu. Vlach dal jest Dolas zemu Bogu i svjatemu Scepanu se dvema dušníkoma Bogucos a Sedlatu.“ Ďalej sa dochovali glosy z chorálnej knihy svatojiřské, tiež z 12. storočia, od neznámej mníšky: "Aldík krásen jako anjelík, jenž v blátě se válé. Lector Vituz je krásný kurvy syn."
Pozri aj: bibličtina