Macedónčina
Z Wikipédie
Macedónčina je indoeurópsky jazyk, a patrí do južnej vetvy slovanských jazykov. Spolu s blízko príbuznou bulharčinou patrí medzi analytické jazyky - to znamená, že podstatné mená sa neskloňujú a vzťahy medzi vecami vyjadruje pomocou predložiek. Typické pre macedónčinu i bulharčinu je používanie členov ako je to napríklad v rumunčine alebo vo švédčine. Používaním členov sa v žiadnych ďalších súčasných slovanských jazykoch nevyskytuje. Pozor na dôsledné rozlišovanie slovanskej macedónčiny od tzv. starej macedónčiny, čo je jazyk podobný gréčtine a s tou slovanskou macedónčinou nemá nič spoločné.
Macedónsky sa hovorí v Macedónsku, kde je úradným jazykom. Menší počet macedónsky hovoriacich ľudí je v Srbsku, Čiernej Hore, Albánsku, Bulharsku, Grécku, USA, Kanade and Austrálii a ďalších krajinách Európy. Celkovo ňou hovorí niečo medzi 2-3 miliónmi ľudí.
Macedónčina (македонски, македонски јазик, Makedonski, Makedonski jazik) | |
---|---|
Rozšírenie, štáty: | Macedónsko a okolité regióny |
Rozšírenie, región: | Balkán |
Počet hovoriacich: | 2 046 209 v Macedónsku (stav 2001) a asi 800 000 mimo MK |
Poradie: | 88 |
Klasifikácia: | Indoeurópske jazyky |
Písmo: | Cyrilika |
Postavenie | |
Úradný jazyk: | Macedónsko Former Yugoslav Republic of Macedonia (FYROM) |
Regulátor: | Institu za makedonski jazik |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | mk |
ISO 639-2 | {{{iso2}}} |
SIL | MKD |
Pozri aj: Jazyk - Zoznam jazykov | |
Wikipédia | |
Adresa: | mk.wikipedia.org |
Pomenovanie: | Википедија, слободната енциклопедија (Slobodnata encyklopedija) |
Obsah |
[úprava] Abeceda
Macedónčina používa abecedu - cyrilika, ktorá je odvodená z cyriliky, ktorú vytvoril sv. Cyril a Metod. Pri kodifikácii v roku 1945 bola upravená podľa srbskej cyriliky. Macedónska cyrilika má 31 znakov.
Písmená rozdielne medzi srbskou a macedónskou cyrilikou - líšia sa trochu vo výslovnosti, ale pri prepise srbských slov do macedónčiny a naopak, sa navzájom nahradzujú - ide vlastne o rovnaké písmeno, ktorého výslovnosť sa vplyvom rozdielnych podmienok začala líšiť. V severomacedónskych nárečiach je výslovnosť týchto macedónskych písmen totožná so srbskou:
Ќ, ќ [transkripcia do latinsky ako k'] (palatalizované "zmäkčené" k) vyslovuje sa ako [k(j)´, ť] oproti srbskému Ћ, ћ (Ć, ć) (výslovnosť medzi č a ť)
Ѓ, ѓ [transkripcia do latinky ako g'] (palatalizované "zmäkčené" g) vyslovuje sa ako [g(j)´, ď] oproti srbskému Ђ, ђ (Đ, đ, Dj, dj) (výslovnosť medzi č a ť)
Jedinečným písmenom, ktoré sa nepoužíva v žiadnom inom jazyku píšucom sa v cyrilike je Ѕ, ѕ vyslovuje sa ako slovenské "dz"
Macedonian alphabet | ||
---|---|---|
Veľké písmená | Malé písmená | Prepis do latinky [výslovnosť] |
А | а | a [a] |
Б | б | b [b] |
В | в | v [v] |
Г | г | g [g] |
Д | д | d [d] |
Ѓ | ѓ | g' [palatalizované g', ď] |
Е | е | e [e] |
Ж | ж | ž [ž] |
З | з | z [z] |
Ѕ | ѕ | dz [dz] |
И | и | i [i] |
Ј | ј | j [j] |
К | к | k [k] |
Л | л | l [l] |
Љ | љ | lj [ako slovenské ľ] |
М | м | m [m] |
Н | н | [n [n] |
Њ | њ | nj [ako slovenské ň] |
О | о | o [o] |
П | п | p [p] |
Р | р | r [r] |
С | с | s [s] |
Т | т | t [t] |
Ќ | ќ | k' [palatalizované k', kj, ako naše ť] |
У | у | u [u] |
Ф | Ф | f [f] |
Х | х | h [ako slovenské ch] |
Ц | ц | c [c] |
Ч | ч | č [č] |
Џ | џ | dž [ako slovenské dž] |
Ш | ш | š [š] |
[úprava] Zvláštnosti macedónskej gramatiky
Zvláštnosťou macedónčiny i bulharčiny je používanie členov. Bulharčina však používa iný typ členov (porovnaj bulharské a macedónske členy). Tento jav nemá v ďalších súčasných slovanských jazykoch obdobu. Analogicky sa členy týmto spôsobom uplatňujú napríklad v rumunčine a švédčine.
Určitý člen | |||
---|---|---|---|
Rod | Vzdialenosť | ||
nešpeficikovaná | bližšie k hovoriacemu ((tento)tu) | bližšie k poslucháčovi (tam(ten)) | |
Mužský rod | -от | -ов [vyslovuje sa of] | -он |
Ženský rod | -та | -ва | -на |
Stredný rod | -то | -во | -но |
Množné číslo (všetky rody) | -те | -ве | -не |
Použitie určitého a neurčitého člena je obdobné ako v nemčine. Keď sa daná vec spomína po prvýkrát, člen sa nepoužíva. Pri opakovanom spomínaní predmetu sa už podstatné meno používa s členom.
Napríklad:
Ние живееме во стан. Станот ни е тројсобен.
Nie živeeme vo stan. Stanot ni e trojsoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizový.
Ние живееме во стан. Нашиот стан е тројсобен.
Nie živeeme vo stan. Našiot stan e trojsoben.
Bývame v byte. Náš byt je trojizový.
Príklady použitia jednotlivých typov členov:
Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Slovensky | |
---|---|---|---|---|
Градот е убав. | Gradot e ubav. | Gradot e ubaf | Mesto je pekné. | |
Градов е убав. | Grado e ubav. | Gradof e ubaf | Toto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a konštatujete, že Bratislava je pekné mesto. |
Градон е убав. | Gradon e ubav. | Gradon e ubaf | Tamto mesto je pekné. | Napríklad ste v Bratislave a rozprávate sa o Skopje a konštatujete, že Skopje je pekné mesto. |
Prízvuk v macedónčine je na tretej slabike od konca. Ak má slovo menej slabík ako tri, tak je prízvuk na začiatku slova. Napríklad:
ZAmina (vozot) - Vlak odišiel.
zaMInuvaj - Odíď!
zamiNUvanje - Odchody (vlakov)
ZaminuVAnjeto - Odchod.
[úprava] Príklad macedónskeho textu
Macedónsky
Моето семејство е четворочлено: татко ми, мајка ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во уред а татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетот, јас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.
Transkripcia
Moeto semeјstvo e chetvorochleno: tatko mi, majka mi, brat mi i јas. ZHiveeme vo trosoben stan vo Slovachka. Maјka mi raboti vo ured a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga k'e (kje) go zavrsham fakultetot, јas k'e (kje) rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga k'e (kje) go zavrshi fakultetot, toј k'e (kje) raboti kako ekonomist.
Moeto semeјstvo e četvoročleno: tatko mi, mama mi, brat mi i јas. Živeeme vo trosoben stan vo Slovačka. Maјka mi raboti vo ured a tatko mi e rabotnik. Јas imam dvaeset i edna godina i sum student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Koga ke (ťe) go završam fakultetot, јas ke (ťe) rabotam kako ekonomist. Pomaliot brat mi e student na Ekonomskiot fakultet vo Praga. Toј ima dvaeset godini. Koga ke (ťe) go završi fakultetot, toј ke (ťe) raboti kako ekonomist.
Slovenský preklad
Moja rodina je štvorčlenná - otec, mama, brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a študujem Ekonomickú univerzitu v Prahe. Keď doštudujem, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat študuje Ekonomickú univerzitu v Prahe. Má 20 rokov. Keď doštuduje, bude pracovať ako ekonóm.
Slovenský preklad (doslovný) - všímajte si spôsob vyjadrovania
Moja rodina je štvorčlenná - môj otec, moja mama, môj brat a ja. Bývame v 4-izbovom byte na Slovensku. Moja mama pracuje v kancelárii a otec je robotník. Mám 21 rokov a som študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Keď skončím fakultu, budem pracovať ako ekonóm. Môj mladší brat je študentom Ekonomickej univerzity v Prahe. Má 20 rokov. Keď skončí fakultu, bude pracovať ako ekonóm.
a teraz si všímajte použitie členov
Моето семејство е четворочлено: татко ми, мама ми, брат ми и јас. Живееме во трособен стан во Словачка. Мајка ми работи во уред a татко ми е работник. Јас имам дваесет и една година и сум студент на Економскиот факултет во Прага. Кога ќе го завршам факултетотјас ќе работам како економист. Помалиот брат е студент на Економскиот факултет во Прага. Тој има дваесет години. Кога ќе го заврши факултетот, тој ќе работи како економист.
Člen sa v slovnom spojení môže použiť len raz a vždy je na konci prvého slova celého slovného spojenia.
Základné frázy jazyka Macedónčina | |
---|---|
Áno: | да (da) |
Nie: | не (ne) |
Možno: | |
Ahoj: | Здраво (zdravo) |
Dovidenia: | Догледање, Довидување (dogledaňe, doviduvaňe) |
Ďakujem: | Фала (fala) alebo благодарам (blagodaram) |
Prepáčte: | Извинeте (izvinete) |
Hovoríš po macedónsky ?: | Зборувате ли македонски? Zboruvate li makedonski? |
Ľúbim Ťa: | те сакам (te sakam) alebo волим те (volim te - srbizmus, len v niektorých nárečiach) |
Všeobecná deklarácia ľudských práv | |
{{{deklarácia}}} |
[úprava] Macedónčina: samostatný jazyk či len dialekt bulharčiny?
Lingvisti po celom svete už dávno považujú macedónčinu za samostatný jazyk, v Bulharsku ju však považujú za nárečie bulharčiny.
Nasledujúci príklad môže naznačiť rozdiely medzi bulharčinou a macedónčinou v porovnaní s rozdielmi medzi srbčinou, chorvátčinou a bosniačtinou, češtinou a slovenčinou (Posudzovanie, čo je jazyk a čo nárečie, je však prirodzene oveľa komplexnejší problém a jeden odstavec na to nestačí).
Macedónčina |
Ситe чoвeчки суштeствa сe рaѓaaт слoбoдни и eднaкви пo дoстoинствo и прaвa. Tиe сe oбдaрeни сo рaзум и сoвeст и трeбa дa сe oднeсувaaт eдeн кoн друг вo дуxoт нa oпштoчoвeчкaтa припaднoст. |
Bulharčina |
Bсички хора се раждат свободни и равни по достойнство и права. Tе са надарени с разум и съвест и следва да се отнасят помежду си в дух на братство. |
Macedónčina - prepis |
Site čovečki suštestva se raģaat slobodni i ednakvi po dostoinstvo i prava. Tie se obdareni so razum i sovest i treba da se odnesuvaat eden kon drug vo duhot na opštočovečkata pripadnost. |
Bulharčina - prepis |
Vsički hora se raždat svobodni i ravni po dostojnstvo i prava. Te sa nadareni s razum i săvest i sledva da se otnasjat pomeždu si v duh na bratstvo. |
Srbčina - cyrilika |
Cвa људскa бићa рaђajу сe слoбoднa и jeднaкa у дoстojaнству и прaвимa. Oнa су oбдaрeнa рaзумoм и свeшћу и трeбajeдни прeмa другимa дa пoступajу у духу брaтствa. |
Srbčina - latinka |
Sva ljudska bića radjaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i svešću i treba jedni prema drugima da postupaju u duhu bratstva. |
Chorvátčina |
Sva ljudska bića raćaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva |
Bosniačtina-latinka |
Sva ljudska bića rađaju se slobodna i jednaka u dostojanstvu i pravima. Ona su obdarena razumom i sviješću i treba da jedno prema drugome postupaju u duhu bratstva. |
Bosniačtina - cyrilika |
Cвa љyдскa биђa paђajy сe слoбoднa и jeднaкa y дoстojaнствy и пpaвимa. Oнa сy oбдapeнa paзyмoм и свиjeшђy и тpeбa дa jeднo пpeмa дpyгoмe пoстyпajy y дyхy бpaтствa. |
Čeština |
Všichni lidé se rodí svobodní a sobě rovní co do důstojnosti a práv. Jsou nadáni rozumem a svědomím a mají spolu jednat v duchu bratrství. |
Slovenčina |
Všetci ľudia sa rodia slobodní a sebe rovní, čo sa týka ich dôstojnosti a práv. Sú obdarení rozumom a majú navzájom jednať v bratskom duchu. |
[úprava] Základné frázy
Slovensky | Macedónsky | Transkripcia | Výslovnosť | Poznámky |
---|---|---|---|---|
macedónčina | македонски | makedonski | makedonsky | |
ahoj | здраво | zdravo | zdravo | |
dobré ráno | добро утро | dobro utro | dobro utro | neformálne |
dobrý deň | добар ден | dobar den | dobar den | formálne, pozor den sa vyslovuje tvrdo! |
dobrý večer | добро вечер | dobro večer | dobro večer | |
dobrú noc | добра ноќ, лаку ноќ | dobra noć, laku noć | dobra noť, laku noť | |
dovidenia | пријатно | prijatno | prijatno | |
dovidenia | довидување | doviduvanje | doviduvaňe | literárne, používajú to skôr starí ľudia |
prosím | молам | molam | molam | |
ďakujem | благодарам | blagodaram | blagodaram | formálne |
ďakujem, díky | фала | fala | fala | neformálne, časo používané, hovorové |
prepáčte | простете | prostete | prostete | pozor vyslovuje sa tvrdo! |
odpusťte | извинете | izvinete | izvinete | napríklad, keď niekomu stúpite na nohu, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Máte sa dobre? | се снаоѓате добро? | se snaođate dobro? | se snaoďate dobro | pozor te sa vyslovuje tvrdo! |
Ako sa máte? | како сте? | kako ste? | kako ste | formálne, pozor vyslovuje sa tvrdo! |
Ako sa máš? | како си? | kako si? | kako si | neformálne, tykanie |
Ďakujem, mám sa dobre. | добар сум, фала | dobar sum, fala | dobar sum, fala | |
Čo budeš robiť dnes večer (v noci)? | Што ќе правиш вечерва (ноќеска)? | Što k'e praviš večerva (nok'eska)? | Što kje praviš večerva (noťeska)? |
[úprava] Externé odkazy
- Macedónčina je v skutočnosti bulharčina písaná srbskou abecedou (v angličtine)
- Info o macedónčine (v angličtine)
- Informácie o macedónčine na Ethnologue.com (v angličtine)
- Macedónsky jazyk (v angličtine)
- Macedónska a Macedónci Edmond Bouchié de Belle, Paris, 1922 (v angličtine)
- За Македонцките Работи - ukázka autentického macedónskeho textu pred kodifikáciou Krste Miriskov, Skopje, 1903
- Kodifikácia spisovnej macedónčiny, Snežana Venovska-Antevska, Inštitút pre macedónčinu
- Inštitút pre macedónčinu (v angličtine, macedónčine)
- Macedónčina novom svetle, Marija Korobar-Belčeva
- Macedónčina v balkánskom jazykovom prostredí, Komisia pre výskum JV Európy, Macedónska akadémia vied a umenia
- Мјечислав Малецки за македонскиот јазик во 1938 година, Мјечислав Малецки
- Názory prof. Ota Kronštajnera na macedónsky jazyk(bulharsky)
- Prostredie spisovnej macedónčiny, Mladen Săpbinovski (bulharsky)
- Revízia macedónskeho jazyka a histórie, Kristian Fos (bulharsky)
- Kodifikácia spisovnej macedónčiny, Stojan Kicelinovski
- Moje Macedónsko - všetko o Macedónsku a macedónčine (v angličtine)
- Macedónsky inštitút pre média (anglicky, macedónsky)