Ukrajina

Z Wikipédie

Ukrajina

(Vlajka - Ukrajina) (Znak - Ukrajina)
Národné motto: Воля, злагода, добро (Sloboda, zhoda, láskavosť)
Oficiálny názov   - Dlhý	Ukrayina
- Krátky	Ukrayina
Úradné jazyky	ukrajinčina
Hlavné mesto	Kyjev (Kyjiv)
Najväčšie mesto	Kyjev
Hlava štátu	Viktor Juščenko
Predseda vlády	Viktor Janukovič
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	44. miesto 603 700 km² 603 700 km² 0 km² 0 %
Susedia	Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Bielorusko, Rusko, Moldavsko, Rumunsko
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2005	25. miesto 47 425 336
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2005	119. miesto 79 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)   - Stav 2004	92. miesto 5 664
Vznik	24. august 1991
Forma štátu	republika
Mena	hrivna
Gramotnosť
Časová zóna	UTC+2 (v lete UTC+3)
Štátna hymna	Šče ne vmerla Ukrajina
Medzin. kód (ISO 3166-1)	UKR / UA
Kód motorových vozidiel (OSN)	UA
Internetová doména	.ua
Smerové telefónne číslo	380

Ukrajina (po ukrajinsky: Україна, po rusky: Украина) je jednou z republík, ktoré vznikli po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Leží vo východnej Európe. Južnú hranicu tvorí Čierne more. Viac ako 20% obyvateľstva tvoria Rusi žijúci najmä na východe krajiny, kde je v niektorých regiónoch častejšie používaná ruština ako úradný jazyk ukrajinčina. Východ je tak kultúrne-politicky, na rozdiel od západnej časti, orientovaný skôr na Rusko. Ukrajina je zakladajúcim členom Spoločenstva nezávislých štátov.

Obsah 1 Prírodné podmienky 2 Dejiny 3 Problémy 3.1 Národnostná (ruská) otázka a vzťahy s Ruskom 3.2 AIDS 3.3 Ekonomické problémy 3.4 Environmentálne problémy

[úprava] Prírodné podmienky

Povrch Ukrajiny je prevažne rovinatý. Zasahuje sem časť Východoeurópskej nížiny. Iba malé oblasti na juhu (Krymské vrchy) a na západe (Ukrajinské Karpaty) zaberajú vrchy. Všetky rieky krajiny vtekajú do Čierneho mora. Dominantou Ukrajiny je rieka Dneper (je národnou riekou Ukrajincov) s najväčšími prítokmi Desnou a Pripiaťou. Ďalšími významnými riekami sú Južný Bug, Dnester, Severný Donec. V lesnom pásme sa vyskytujú močiare (12 000km²) a jazerá. Niektoré pozdĺž čiernomorského pobrežia sa využívajú na kúpeľnú liečbu. Najväčšie vodné nádrže sú umelo vytvorené na Dnepri. Najväčšiu časť krajiny zaberá pásmo lesostepi a stepi charakteristické veľmi úrodnými černozemami. Smerom na juh však klesá úrodnosť pôd. V niektorých oblastiach pri Čiernom a Azovskom mori sa pôdy vyznačujú veľkou salinitou. Podnebie je mierne, až kontinentálne. Južné oblasti sú však výrazne teplejšie a majú nižší ročný úhrn zrážok. Ukrajina má obrovské nerastné bohatstvo. Najvýznamnejšie sú ložiská Čierneho uhlia (Donecká uhoľná panva), zemného plynu (Dašava, Šebelinka), železných rúd (Krivyj Rig, Kerčský polostrov), mangánových rúd (Nikopol), draselnej a kamennej soli (Kaluš, Stebnik, Sivaš, Arťomovsk). Menšie sú tiež ložiská ropy v Predkarpatskej ropnej oblasti. Významné sú tiež ložiská síry, fosfátov, ohňovzdorných hlín, vápenca, mramoru a kvalitného stavebného kameňa (žula, labradority).

[úprava] Dejiny

Ukrajina bola nepretržito osídlená od kamennej doby. Najstaršími doloženými etnikami na Ukrajine boli Skýti a Sarmati. Gréci a Rimania po sebe zanechali stopy na Kryme. Časť územia Ukrajiny bola možno pôvodnou pravlasťou Slovanov. Niektoré ukrajinské rieky boli spojnicou Variagov (Vikingov) s Byzanciou.

Spojením Novgorodského a Kyjevského kniežatstva v 9. storočí vznikla Kyjevská Rus. Slovania roku 988 prijali kresťanstvo, a to konkrétne jeho východný prúd z Byzancie. Kyjevská Rus bola v 10. až 11. storočí najsilnejším a najväčším štátom v Európe. V 13. storočí bola ale rozdelená na niekoľko menších kniežatstiev. Tie postupne upadali do rúk Mongolov a neskôr sa stali súčasťou litovského štátu a poľsko-litovského štátu.

V 14. storočí sa na Krymskom polostrove sformoval Tatársky chanát, ktorý si na krátky čas podrobil skoro celú Ukrajinu. Napriek tomu, že si ju neudržal príliš dlho vo svojej moci, zostal chanát ako spojenec Turecka významným faktorom, ktorý zasahoval do diania v tomto regióne. V 16. storočí si ukrajinskí kozáci na Dnepri, neďaleko mesta Zaporožie založili ozbrojený tábor známy ako Záporožská Sič. Jeho úlohou bolo chrániť krajinu proti útokom Tatárov. Kozáci bojovali nielen proti Tatárom ale aj Turkom, Litovcom, Poliakom a organizovali pogromy na Židovské obyvateľstvo. Počas 30-ročnej vojny sa stali významným spojencom Poľska. Bojovali dokonca až vo Francúzsku. Záporožská Sič zohrala významnú úlohu pri formovaní ukrajinského národa. Roku 1596 sa pokúsili Poliaci o zjednotenie pravoslávnej a katolíckej viery na území Reči Pospolitej, Ukrajiny a Bieloruska. Poľská šľachta zaberala pôdu v krajine, a tým si znepriatelila sedliakov. V tomto období vypuklo množstvo krvavých kozáckych povstaní. Jedným z nich bolo aj povstanie hajtmana Bohdana Chmeľnického (1648-1654), ktorý bojoval proti Poliakom aj Tatárom. Ukrajina sa vtedy dobrovoľne pripojila k cárskemu Rusku. Neskôr však kozácke vojská pod vedením hajtmana Mazepu bojovali v Severnej vojne po boku Švédov. Cár Peter I. po povstaniach kozákov Sič zlikvidoval. Väčšina kozákov ušla na územie Krymského chanátu, až kým im cár nepovolil r. 1734 návrat. Definitívne bola Sič zlikvidovaná r. 1775. Kozáci museli začať platiť dane a fakticky sa stali rovnocenní s nevoľníkmi.

V 18. storočí dobili ruské vojská postupne územia obývané Tatármi v južnej časti Ruska, na južnej Ukrajine a na Kryme. Pravobrežná Ukrajina (na východ od Dnepra) sa stala súčasťou Ruska, lavobrežná Ukrajina si v rámci cárskeho Ruska zachovala určitý stupeň autonómie. Na Ukrajinu sa presťahovalo veľké množstvo etnických Rusov. Boli zakladané nové mestá. Mnohé staré sa rozvíjali. Napríklad prístavné mesto Odesa vtedy nadobudlo obrovskú dôležitosť. V období rokov 1917 až 1920 existovali na území Ukrajiny tieto štátne celky: Ukrajinská národná republika, Západoukrajinská národná republika a Ukrajinský štát, s ktorými bola Ukrajinská sovietska socialistická republika v stave (občianskej) vojny. Boje sa skončili víťazstvom Červenej armády. V dôsledku vojny roku 1920 pripadla časť západnej Ukrajiny Poľsku. Od 30. decembra 1922 bola Ukrajinská SSR súčasťou (budúceho) Sovietskeho zväzu. V tomto období zomrelo pri hladomoroch viac než 8 miliónov obyvateľov krajiny.

V novembri 1939 po obsadení východnej časti Poľska bola Západná Ukrajina pričlenená k ZSSR. Nie však na dlho. Od 22. júna 1941 začali nemecké vojská obsadzovať západné časti ZSSR. Sovietska moc začala evakuovať priemysel aj časť pracovníkov. Práve v tomto období prebehla výrazná vlna kolonizácie Sibíri. Neskôr sa pod nacistickou nadvládou ocitla prakticky celá Ukrajina. Fašisti čoskoro začali masakrovať židovské obyvateľstvo a prívržencov sovietskej moci. Milióny obyvateľov Ukrajiny odvliekli na nútené práce do Nemecka. Na jeseň 1943 roku bola po ofenzívach Červenej armády oslobodená už takmer polovica Ukrajiny, vrátane hlavného mesta. Zvyšky fašistických vojsk boli do októbra 1944 zničené alebo sa vzdali. Celkovo v dôsledku vojny zahynulo a padlo okolo 8 miliónov Ukrajincov. Po skončení vojny pripadla Ukrajinskej SSR Zakarpatská Ukrajina, od roku 1918 prináležiaca ČSR. Po Stalinovej smrti bola roku 1956 Krymská oblasť pričlenená k Ukrajine.

Po vojne nastalo obdobie všeobecného rozvoja celého ZSSR. Ukrajina vystúpila do popredia v apríli roku 1986, keď explodoval reaktor atómovej elektrárne pri meste Černobyľ. V júli 1990 prijal Najvyšší soviet Ukrajinskej SSR deklaráciu o suverenite Ukrajiny. O rok neskôr sa Ukrajina oddelila od ZSSR a stala sa členom SNŠ. Stav v krajine sa však nezlepšil. Dedičstvom socializmu bol rozpadávajúci sa priemysel, korupcia, ale aj poškodené životné prostredie. Nič nevyriešili ani neúspešné ekonomické reformy a skorumpovaná privatizácia. Boj proti arogancii vtedajšej vlády, ľudské a národnostné práva vyvrcholil počas prezidentských volieb koncom roku 2004, ktorých víťazom sa stal prozápadne orientovaný prívrženec reforiem Vladimír Juščenko („oranžová revolúcia“). Momentálne jeho pozíciu na domácej scéne sťažil rozpad koalície strán, ktoré ho podporovali v parlamente a dočasné zhoršenie vzťahov s Ruskom.

[úprava] Problémy

[úprava] Národnostná (ruská) otázka a vzťahy s Ruskom

Výrazná je aj nepokojnosť rusky hovoriaceho obyvateľstva s odklonom od Ruska. Ukrajinský nacionalizmus sa prejavuje prevažne v západnej – menej poruštenej časti Ukrajiny. Mnohé zákony schválené po roku 1991 výrazne diskriminujú rusky hovoriace obyvateľstvo. Jediným úradným jazykom zostal ukrajinský. Ruština je zakázaná v médiách a nevyučuje sa na vyšších školách. Pritom ruštinu považuje za svoj rodný jazyk až 24% obyvateľstva. Problém spôsobila aj otázka platieb za dodávky plynu, ktorým sa Ruská federácia snaží ukázať Ukrajine, že si neželá jej odklon od Moskvy. Doteraz bolo Rusko ochotné dotovať plyn pre Ukrajinu približne za cenu 50 dolárov za 1000 m³, neskôr však žiadalo takú cenu ako platia západoeurópske krajiny, teda 230 dolárov za spomínané množstvo plynu. Ukrajinská strana pri tom tvrdila, že už cena okolo 100 dolárov za tisíc kubíkov zastaví jej chemický a metalurgický priemysel. Krajiny sa nakoniec dohodli na cene okolo 90 dolárov za tisíc kubíkov plynu. Ukrajinský priemysel je vo všeobecnosti výrazne závislý na dovoze energií z Ruska.

Ďalšou stránkou zhoršenia rusko-ukrajinských vzťahov je Ukrajinský návrh prehodnotiť štatút ruskej čiernomorskej námornej základne Sevastopoľ na Kryme. Ide o veľmi delikátnu záležitosť, keďže v Rusku sa ozývajú (a nie neoprávnene) hlasy, že samotný Krym by mal byť navrátený Ruskej federácii. Je však jednoznačné, že obe krajiny sú aj 15 rokov po rozpade ZSSR stále späté nielen ekonomicky ale aj politicky a vojensky. Rusko je pre Ukrajinu strategický partner tak, ako je Ukrajina strategickým partnerom Ruska. Oba národy sú si spolu s Bielorusmi veľmi blízke. Napriek tomu, že ukrajinské ambície na cestu medzinárodných obranných štruktúr (NATO), či zbližovanie s EÚ tomu príliš nenasvedčujú, akékoľvek dlhodobé zhoršenie ich vzťahov je ťažko predstaviteľné.

[úprava] AIDS

Oficiálne zdroje tvrdia, že v krajine je nakazených vírusom HIV zhruba 1,4% dospelej populácie. To predstavuje asi 360 000 ľudí, pričom už najmenej 20 000 ďalších AIDS podľahlo. Rozšírenie HIV v tejto krajine je spojené s drogami (zároveň zlou sociálnou situáciou obyvateľstva) a opakovaným používaním infikovaných injekčných striekačiek narkomanmi. Terajší alarmujúci stav v budúcnosti výrazne zaťaží ekonomiku, ktorá sa bude musieť starať o obrovské množstvo nakazených.

[úprava] Ekonomické problémy

Až 29% obyvateľov krajiny sa nachádza pod hranicou chudoby. Medzinárodná pracovná organizácia predpokladá, že v krajine je najmenej 10% nezamestnanosť. Iné odhady však udávajú mieru až okolo 35%. Je nutné dodať, že do roku 1999 ukrajinské vlády otáľali s ekonomickými reformami, čo priviedlo krajinu do veľmi ťažkej situácie. Priemyselná výroba poklesla od roku 1991 o 40%. Začiatkom 21. storočia krajina dočasne dosahovala vysoký rast HDP, ale v posledných rokoch, po „zreálnení“ situácie v krajine, HDP opäť klesol.

[úprava] Environmentálne problémy

Väčšinu problémov zdedila Ukrajina po ZSSR. V súčasnosti je to najmä rýchle odlesňovanie najmä v Zakarpatskom regióne. Do životného prostredia tiež výrazne zasiahol únik radiácie pri havárií v Černobyle. Samotné udržiavanie a konzervovanie atómovej elektrárne je pre krajinu veľmi nákladné, už teraz je v prevažnej miere financované zo zahraničia. Ďalším nebezpečenstvom je nedostatok pitnej vody v južnej časti krajiny, ktorý sa bude pravdepodobne iba zvyšovať.

SNŠ
Arménsko | Azerbajdžan | Bielorusko | Gruzínsko | Kazachstan | Kirgizsko | Moldavsko | Rusko | Tadžikistan | Turkménsko | Ukrajina | Uzbekistan