Srbsko
Z Wikipédie
|
|||||
| Národné motto: Len svornosť chráni Srbov |
|||||
 |
|||||
| Oficiálny názov - Dlhý |
Republika Srbija |
||||
| - Krátky | Srbija | ||||
| Úradné jazyky | srbčina | ||||
| Hlavné mesto | Belehrad | ||||
| Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
| Hlava štátu | Boris Tadić (prezident) | ||||
| Predseda vlády | Vojislav Koštunica | ||||
| Rozloha - Celková |
|||||
| Susedia | Chorvátsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Macedónsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina | ||||
| Počet obyvateľov - Sčítanie 2005 |
83. miesto |
||||
| Hustota obyvateľov - Sčítanie 2005 |
73. miesto |
||||
| HDP p.c. v USD (PKS) - Stav 2005 |
-. miesto |
||||
| Vznik | |||||
| Forma štátu | republika | ||||
| Mena | Srbský dinár | ||||
| Gramotnosť | 92 % | ||||
| Časová zóna |
UTC+1 (v lete UTC+2) |
||||
| Štátna hymna | Bože pravde | ||||
| Medzin. kód (ISO 3166-1) | zatiaľ nie je | ||||
| Kód motorových vozidiel (OSN) | SRB | ||||
| Internetová doména | .rs (od 2007) | ||||
| Smerové telefónne číslo | - | ||||
Srbsko (srbsky: Srbija/Србијa) je republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova.
Obsah |
[úprava] Poloha
Nachádza sa v strede Balkánskeho polostrova a susedí s Maďarskom, Rumunskom, Bulharskom, Macedónskom, Čiernou Horou, Republikou Srbskou (srbská časť Bosny a Hercegoviny) a Chorvátskom.
[úprava] Jazyky
Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina, v Kosove aj albánčina.
[úprava] Dejiny
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom, ktorý sa volal Josip Broz Tito. Po jeho smrti roku 1980 bola v krajine vojna. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu - Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno - Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 Čierna Hora vyhlásila nezávislosť (3. jún) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
[úprava] Rozdelenie
Srbsko sa delí na 3 časti:
- Autonómna oblasť¹ Vojvodina s hlavným mestom Novi Sad
- Samotné Srbsko s hlavným mestom Belehrad
- Autonómna oblasť Kosovo a Metohija s hlavným mestom Priština
¹ Oficiálny názov Vojvodiny v jazyku tamojších Slovákov znie Autonómna pokrajina Vojvodina. Autor Srbochorvátsko-slovenského slovníka Emil Horák, navrhuje i v „spisovnej“ slovenčine používať pre autonómne územia v Srbsku (Vojvodina a Kosovo) názov pokrajina namiesto oblasť či provincia.
Srbsko sa delí aj na okresy:
- Bor
- Braničevo
- Jablanica
- Kolubara
- Mačva
- Moravica
- Nišava
- Pčinja
- Peć
- Pirot
- Podunavlje
- Pomoravlje
- Prizren
- Raška
- Rasina
- Šumadija
- Toplica
- Zaječar
- Zlatibor
- Severná Báčka
- Južná Báčka
- Západná Bačka
- Severný Banát
- Stredný Banát
- Južný Banát
- Srem
- Kosovo
- Kosovo-Pomoravlje
- Kosovska Mitrovica
- Belehrad
[úprava] Kultúra
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prebiehala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom - Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orientu.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre, srbské kláštory z ktorých prevážna väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
Albánsko | Andorra | Belgicko | Bielorusko | Bosna a Hercegovina | Bulharsko | Cyprus | Česko | Čierna Hora | Dánsko | Estónsko | Fínsko | Francúzsko | Grécko | Holandsko | Chorvátsko | Island | Írsko | Lichtenštajnsko | Litva | Lotyšsko | Luxembursko | Maďarsko | Malta | Moldavsko | Monako | Nemecko | Nórsko | Poľsko | Portugalsko | Rakúsko | Republika Macedónsko | Rumunsko | Rusko | San Maríno | Slovensko | Slovinsko | Španielsko | Spojené kráľovstvo | Srbsko | Švajčiarsko | Švédsko | Taliansko | Turecko | Ukrajina | Vatikán
Ostatné územia: Faerské ostrovy | Gibraltár | Guernsey | Jan Mayen | Jersey | Man | Svalbard
