Dejiny Egypta
Z Wikipédie
 |
Tento článok si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality! Pozri aj stránky Ako upravovať stránku a Návody a štýl alebo diskusiu k článku. |
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohoto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje pravopisné alebo iné chyby. Prosím opravte a vylepšite tento článok. Po úprave článku môžete odstrániť túto poznámku. Viac informácií nájdete v článku Ako upravovať stránku. |
 |
Tomuto článku chýbajú odkazy na zdroje uvedených informácií! Pomôž Wikipédii a pridaj do článku referencie |
Sledovanie záplav, budovanie zavlažovacích kanálov zapríčinilo vznik poľnohospodárskych spoločenstiev, najprv rodové občiny (na pokrvnom základe) neskôr územné občiny (podľa sídlisk), žili tam roľníci a remeselníci preto boli sebestačné, boli zodpovedné štátu za odvod naturálnych daní, za uvolnenie potrebného počtu pracovníkov na štátne stavby. Pre lepšiu organizovanosť sa spájali do väčších celkov – nomy, ktoré vytvorili Dolný Egypt (v ústí Nílu) a Horný Egypt ( na strednom toku Nílu).
Štátne zriadenie:
- otrokmi sa stávali vojnový zajatci. Spočiatku ich bolo málo, slúžili v kráľovskom dome, v dome vysokých štátnych úradníkov a vojenských hodnostárov; v období výbojných vojen sa ich počet zväčšil. Ich najväčším vlastníkom bol štát a využíval ich na ťažké práce v kameňolome a baniach.
- faraón (kráľ) bol najvyšší predstaviteľ štátu bol pokladaný za vteleného Boha. Mal neobmedzenú politickú, náboženskú a súdnu moc.
- celý Egypt bol rozdelený na kraje, na čele stál správca kraja, ktorý odhadoval výšku úrody, z čoho vypočítal výšku naturálnych daní. Zodpovedal za práce pri odvodňovacích a zavodňovacích zariadeniach, zabezpečoval pracovníkov pre štátne stavby, mal súdnu právomoc Pomáhali mu pisári, účtovníci, vyberači daní, správcovia štátnych sýpok. Správca aj pomocníci mali podiel z naturálnych daní.
- kňazi presvedčovali ľudí o božskom pôvode panovníka, zároveň boli chrámy aj strediskom vzdelanosti. Dane dostávali od členov občiny a mali prímy z vlastného poľnohospodárstva a remeselných dielní.
- vojenský hodnostári boli súčasťou vládnucej triedy. Vojská mali potláčať vzbury ľudí a brániť štát pred vonkajším nepriateľom.
V 300 pnl egyptský historik Manehtó rozdelil vládcov do 31 dynastií a obdobia:
[úprava] Preddynastická doba (asi 4500 - 3150 pnl)
Pozri aj: Preddynastická doba
[úprava] 0.dynastia
[úprava] Archaická doba (asi 3150 - 2700 pnl)
Pozri aj: Archaická doba
Okolo 3100 pnl ich zjednotil Meni, zo stretu 2 štátov zvíťazil Horný Egypt, hlavným mestom sa stal Mennofer (gr. Memfis)a vznikol jednotný centralizovaný štát , ktorý mohol zabezpečiť lepšiu organizáciu práce na odvodňovacích a zavlažovacích zariadeniach, čím zvýšil množstvo poľnohospodárskych produktov. Umožnilo to, aby sa niektorí venovali remeslám ako hrnčiarstvu, ktoré využívalo hrnčiarsky kruh a pec a tkáčstvu, rozširovaním kovových nástrojov, zbraní a ozdôb vznikalo kovolejárstvo a kovorytectvo, vyrábali nábytok a lode
- faraóni sídlili v meste This
[úprava] 1.dynastia
(asi 3100 - 2890 p.n.l.)
[úprava] 2.dynastia
(asi 2890 - 2686 p.n.l.)
[úprava] Stará ríša(2635 - 2135 pnl) =
Pozri aj: Stará ríša
- Prvý vrchol egyptských dejín, faraóni sa presídlili do Mennoferu, vojenské výpravy do Núbie, kde zísjkali zlato, striebro, na Sinajský polostrov, kde zísjkali meď, vojnových zajatcov (z nich sa stali otroci).
[úprava] 3.dynastia
(asi 2686 - 2613 p.n.l.)
- Najstaršiu pyramídu mal Džóser (Necerichet) z 3. dynastie – stupňovitá pyramída (tvar 6 postupne sa zmenšujúcich stupňov postavených na seba
[úprava] 4.dynastia
(asi 2613 - 2494 p.n.l.)
- Najväčšie pyramídy mali panovníci 4. dynastie Chufu (gr. Cheops), Rachev (gr. Chefren), Menkaure (gr. Mykerinos) v Gíze pri Káhire.
[úprava] 5.dynastia
(asi 2494 - 2345p.n.l.)
[úprava] 6.dynastia
(asi 2345 - 2181 p.n.l.)
[úprava] 1. prechodná doba
Pozri aj: 1. prechodná doba
[úprava] 7.dynastia
[úprava] 8.dynastia
[úprava] 9.dynastia
[úprava] 10.dynastia
[úprava] 11. dynastia
- Nákladná výstavba pyramíd vyčerpala krajinu a koncom 3. tis prepukli vzbury. Centrálna vláda panovníka bola oslabená, nomy sa osamostatnili a ich vládcovia vládli nezávisle od ústrednej moci. Narušené bolo tým aj závlahové hospodárstvo. Prenikajú sem kočovné kmene, ktoré lúpia.
- Asi po 150 rokoch je rozklad zastavený, v meste Véset (gr. Théby) sa k moci dostala 11. dynastia, ktorá zjednotila Egypt, obnovili poriadok a výstavbu zavlažovacích kanálov
[úprava] Stredná ríša (2061 - 1785 pnl)
Pozri aj: Stará ríša
[úprava] 12. dynastia
- Senvosret III. obnovil výbojné vojny do Núbie, a na východ. Nadviazali obchodné styky so sýrsko-palestínskymi mestami. Senvosret I. zlomil moc rodových náčelníkov a na ich miesta dosadzoval svojich verných služobníkov (na základe ich schopností).
- Od ½ 17. stor pnl prenikajú na toto územie kočovné kmene Hyksósovia. Majú nové zbrane (šable, silné luky, jazda). Oslabili moc faraóna až sa ríša rozpadla na niekoľko častí. Ovládali deltu Nílu. Po 100 rokoch ich tébsky panovníci vyhnali a zjednotili Egypt.
[úprava] 2. prechodná doba
Pozri aj: 2. prechodná doba
[úprava] 13.dynastia
[úprava] 14.dynastia
[úprava] 15.dynastia
[úprava] 16.dynastia
[úprava] 17.dynastia
Táto dynastia nevládla nad celým Egyptom ale len na Horným Egyptom a musela Hyksóskym dobyvateľom platiť dane.
Najznámejším panovníkom bol Sekenjenre, ktorý sa aj napriek svojej politike zmierovania dostal do konfliktu s bojovným hyksóskym kráľom Apópi II. Napriek počiatočným porážkam proti početnejšej a silnejšej hyksóskej armáde nakoniec Hyksósov porazil aj za cenu vlastného života. Jeho bojovný syn Kamose sa stihol už úplne prispôsobiť hyksóskej výzbroji a taktike a s ukoristenými zbraňami a celým ľudom horného Egypta sa rozhodol kuť železo zahorúca a zahnal ich až po ich hlavné mesto Tanis. Zachoval sa šľachetne a miesto vyzabíjania miestneho obyvateľstva ho nechal odísť do obliehaného Tanisu. Dobytie Tanisu sa podarilo ale až jeho slávnemu synovi Ahmoseovi, zakladateľovi 18. dynastie.
Kráľ Sekenjenre sa právom stal národným hrdinom Egypta, symbolom a vzorom pre ďalšie generácie egyptských (nielen) faraónov, snáď okrem niektorých hlúpych a zdegenerovaných dynastií.
[úprava] Nová ríša (1552 - 1070 pnl)
Pozri aj: Nová ríša
[úprava] 18.dynastia
Vrchol staroegyptských dejín za vlády Thutmosa III (1490 - 1436 pnl) dobyl Palestínu, hlavným mestom bol Véset (gr. Théby). Bol tu najväčší chrám boha Amona (boh vzduchu a plodnosti). Jeho kult sa stal štátnym náboženstvom. Kňazi mali obrovskú moc v krajine. Kontrolovali rozsiahle územia, vyberali dane, riadili vnútornú a zahraničnú politiku. Ich moc chcel zlomiť Amenhotep IV (1365 - 1347 pnl). Jeho manželkou bola Nefertiiti. Založil mesto Achetaton. Presťahoval sem celý panovnícky dvor, zmenil si meno na Achnaton. Začal presadzovať kult boha Atona (Slnečného kotúča). Po jeho smrti sa všetko vrátilo späť. Tutanchaton nastúpil na trón ako 9 ročný. Musel sa presídliť do Vesetu a zmeniť si meno na Tutanchamon (vládol 1346 - 1336 pnl). o 10 rokoch vlády zomrel.
[úprava] 19.dynastia
[úprava] 20.dynastia
Posledný významný panovníci boli Ramesseovci 19. a 20. dynastie: Ramesse II. (vládol 1290 - 1224 pnl) viedol výbojné vojny v sýrsko-palestínskej oblasti, tu narazil na Chetitov a r. 1285 bitka pri Kadeši na rieke Orontes skončila nerozhodne a uzavretím mierovej zmluvy. Rieka Orontes sa stala ich spoločnou hranicou.
[úprava] 3. prechodná doba
Pozri aj: 3. prechodná doba
[úprava] 21.dynastia
[úprava] 22.dynastia
[úprava] 23.dynastia
[úprava] 24.dynastia
[úprava] Neskorá ríša (715 - 332 pnl)
Pozri aj: Neskorá ríša
[úprava] 25.dynastia
[úprava] 26.dynastia
[úprava] 27.dynastia
[úprava] 28.dynastia
[úprava] 29.dynastia
[úprava] 30.dynastia
[úprava] 31.dynastia
Okolo 1200 pnl zaútočili z mora na Egypt „morské kmene“, proti ktorým museli dlhé roky bojovať, čím sa oslabila moc ríše a krajina sa rozpadla na niekoľko častí.
Od r. 671 pnl začali na Egypt útočiť z východu Asýrčania, r. 525 Egypt dobyli Peržania, keď Alexander Macedónsky porazil kráľa Dareia III r. 332 pnl ho Egypťania privítali ako osloboditeľa a povýšili ho na panovníka, po jeho smrti vládol jeho velitel Ptolemaios, ktorého potomkovia tu vládli až do r. 30 pnl, keď ho Gaius Octavianus pričlenil k Rímskej ríší.
Po roku 605 pred Kr. sa musel Egypt po porážke v Bitke pri Karchemiši definitívne stiahnuť zo Stredného východu.
[úprava] kultúra, veda a umenie
- Od 4. tisícročia vznikalo v starovekom Egypte obrázkové písmo hieroglyfy
- Každodenné potreby si vynútili vznik rôznych vied: aby mohli predvídať začiatok záplav, sústavne pozorovali hviezdnu oblohu tým položili základy astronómie, zostavili kalendár, ktorý mal 365 dní (12 mesiacov po 30 dní + 5 dní určených na oslavy). Vymeriavanie pozemkov po záplavách prispelo ku vzniku geometrie a trigonometrie (výpočet obsahu zeminy pri výkope kanála), využívali desiatkovú sústavu. Mumifikovali mŕtvych lebo sa domnieval, že duša mŕtveho môže žiť len pokiaľ sa zachová telo, pri čom museli vybrať vnútorné orgány mŕtveho a tak o nich získali prehľad čím vzniklo lekárstvo. Existovali rôzny špecialisti ako očný, zubný a chirurgia.
- V iedli presné záznamy o panovníkoch (meno, obdobie vlády a najdôležitejšie udalosti v chronologickom postupe), zachovali sa lekárske, matematické a jazykové diela, hlavné diela krásnej literatúry ako knihy múdrych rád do života, rozprávky, bájky, povesti a básne s náboženskými námetmi.
- Stavby, sochy, reliéfy a kresby svedčia o vysokej úrovni výtvarného umenia. Pyramídy - hroby panovníkov, sochy -monumentálne postavy panovníkov v porovnaní so soškami pisárov a slúžok odhaľujú triednu ideológiu, nepoznali perspektívu
