Chafarinas
Z Wikipédie
Chafarinas (po španielsky Islas Chafarinas) je skupina neveľkých ostrovov patriacich Španielsku, ležiacich v Stredozemnom mori 3,5 km od pobrežia Maroka neďaleko od hranice Maroka s Alžírskom, 48 km východne od Melilly, španielska exkláva na marockom pobreží.
Ostrovy a okolité more majú status národnej prírodnej rezervácie. Na ostrovoch je malá španielska posádka a maják.
Obsah |
[úprava] Etymológia
Názov Chafarinas pochádza zo slova „chofar“, čo znamená v miestnom nárečí arabského jazyka „pirát“. Názov je spojený s tým, že koncom 19. a na začiatku 20. storočia ostrovy boli základňou pirátov. Tieto ostrovy sa spomínali pod menom Tres insulae v latinskom spise z 3. storočia „Itinerarium Antonini“.
[úprava] Geografia
Táto skupina sa skladá z troch ostrovov (zo západu na východ): Congreso, Izabel II. a Del Rey. Maximálna nadmorská výška: kopec Cerro Nido de las Águilas „Orlie hniezdo“ na ostrove Congreso s výškou 137 m. Celková rozloha ostrovov: 52,5 ha
- Congreso: 25,6 ha
- Isabel II: 15,3 ha
- Del Rey: 11,6 ha
Ostrovy sú vulkanického pôvodu. Od pevniny sú oddelené plytkým prielivom s hĺbkou 10 – 15 m.
[úprava] Podnebie
- Priemerná ročná teplota: 19,5°C
- Maximálna teplota v lete: 41,1°C (priemerná 23,3°C)
- Minimálna teplota: 5,2°C (priemerná 16,5°C)
- Priemerná vlhkosť: 76,9%
- Priemerný atmosferický tlak: 1.017,8 mm Hg
- Priemerné zrážky: 297,2 mm
[úprava] Rastlinná a živočíšna ríša
Na pevnine: 180 druhov rastlín (15 endemických severoafrických druhov); 12 druhov plazov (1 endemický), 90 druhov vtákov (10 druhov hniezdiacich na ostrovoch), 153 druhov bezstavovcov:11 druhov slimák, 12 druhov stonožka, 74 druhov pavúkov, 56 druhov hmyzu.
V mori: 64 druhov vodných rias, 26 druhov ostnokožcov, 150 druhov krúžkovcov, 60 druhov rýb.
[úprava] Obyvateľstvo
Stále obyvateľstvo na ostrovoch nie. Na ostrove Izabelly II. je malá posádke španielskej armády, obsluhujúca biologickú stanicu a maják. Ostrovy Congreso a Del Rey sú neobývané. Na ostrove Congreso je posádková budova, v súčasnosti sa nepoužíva. Celkové množstvo obyvateľstva je 195 ľudí (1970).
[úprava] Dejiny
Ostrovy náležia Španielsku od 6. januára roku 1848, kedy na ne vystúpia expedícia z Malagy, z dvoch vojnových lodí pod velením generála Serrana, ktorá o niekoľko hodín predstihla francúzsku expedíciu, ktorá zamýšľala prehlásiť ostrovy vlastníctvo Francúzska.
Administratívne členenie Španielska | |
---|---|
Prvá úroveň | |
Autonómne spoločenstvá: Andalúzia - Aragónsko - Astúria - Baleáry - Baskicko - Extremadura - Galícia - Kanárske ostrovy - Kantábria - Kastília-La Mancha- Kastília-León - Katalánsko - Madrid - Murcia - Navarra - La Rioja - Valencia |
|
Druhá úroveň - provincie | |
Álava | Albacete | Alicante | Almería | Astúria | Ávila | Badajoz | Baleáry | Barcelona | Burgos | Cáceres | Cádiz | Kantábria | Castellón | Ceuta | Ciudad Real | Córdoba | La Coruña | Cuenca | Gerona | Granada | Guadalajara | Guipúzcoa | Huelva | Huesca | Jaén | León | Lérida | Lugo | Madrid | Málaga | Melilla | Murcia | Navarra | Orense | Las Palmas | Palencia | Pontevedra | La Rioja | Salamanca | Santa Cruz de Tenerife | Segovia | Sevilla | Soria | Tarragona | Teruel | Toledo | Valencia | Valladolid | Vizcaya | Zamora | Zaragoza |