Bahrajn
Z Wikipédie
Bahrajn, dlhý tvar názvu Bahrajnský štát, je štát v juhozápadnej Ázii.
Oficiálny názov (originálny): Daulat al-Bahrajn Bahrajn v arabčine = modré more.
Obsah |
[úprava] Poloha
Ázia, západné pobrežie Perzského zálivu (dĺžka pobrežia 161 km), na 33 piesočnatých ostrovoch pri pobreží Saudskej Arábie a Kataru.
[úprava] Ostrovy
Havar (41 km²), Umm Nasan (19 km²), Muharrak (14 km²) a Sitra (9,5 km²) majú v rámci tejto krajiny dôležitejšie postavenie. Hlavný ostrov je nazvaný rovnako ako celá krajina - Bahrajn (563 km2) a na ňom je i najvyšší bod krajiny Jabal ad Dukhan (135 m n. m.).
Hlavné mesto: Manáma (Al Manãmah)
Najväčšie mestá: Al Muharraq
Počet obyvateľov: 634 140
Rozloha: 620 km²
Mena: 1 Bahrajnský dinár = 100 Filsov
Jazyk: arabčina
Etnické skupiny: miešanci domorodcov 63%, Ázijci 19%, Arabi 10%, Iránci 8%
Internetová doména: .bh
[úprava] Hospodárstvo
Pre svoju výhodnú polohu je a bol už aj v minulosti dôležitou obchodnou bránou do Perzského zálivu. K najdôležitejším hospodárskym odvetviam patrí predaj a spracovanie ropy (80% všetkých príjmov). Krajina má lacnú elektrickú energiu, čo je významným predpokladom existencie hlinikárne, ktorá spracováva domáce suroviny. Významnou zložkou priemyslu je lodiarenský priemysel. Dôležitou súčasťou príjmov obyvateľstva je ešte i doteraz množstvo tradičných remesiel (napr. lov perlorodiek, výroba keramiky, tkáčske zručnosti). Čoraz viac sa krajina sústreďuje i na rozvoj cestovného ruchu.
K problémom krajiny patrí nedostatok výdatných zdrojov (aj pitnej) vody. Tento problém je aj príčinou existencie množstva odsoľovacích zariadení.
Poľnohospodárstvo je prevažne v oázach sústredené na pestovanie datlí, fíg, granátových jabĺk a zeleniny.
[úprava] História
Bahrajn bol od 7. storočia súčasťou Arabskej ríše, od 12. storočia (s prestávkami) podliehal Perzii, od roku 1782 je to samostatný ostrovný štát (konštitučná monarchia). Od roku 1820 sa po podpísaní Zmluvy o mieri v Perzskom zálive opierala dynastia o podporu Veľkej Británie, v rokoch 1861-1971 bol Bahrajn pod britskou ochranou (Protectorate State). Potom bola vyhlásená úplná nezávislosť. Pokus o parlamentnú monarchiu mal len krátke trvanie (1973-1975). Iránskym nárokom na svoje územie (po potlačenom protibritskom povstaní v roku 1956 vyhlásil Irán roku 1957 Bahrajn za svoju provinciu, roku 1970 od svojho nároku oficiálne ustúpil) a napätiu medzi šíitskou väčšinou, ktorá požaduje zavedenie parlamentnej demokracie, a sunnitskou vládou, čelí krajina zbližovaním sa so Saudskou Arábiou a USA.
| Krajiny v Juhozápadnej Ázii | ||
|
Afganistan | Arménsko | Azerbajdžan | Bahrajn | Cyprus | Egypt | Gruzínsko | Irak | Irán | Izrael | Jemen | Jordánsko | Katar | Kuvajt | Libanon | Omán | Palestínske autonómne územie | Saudská Arábia | Spojené arabské emiráty | Sýria | Turecko |
||
