Henrich VIII. (Anglicko)

Z Wikipédie

Henrich VIII.

Henrich VIII. (* 28. jún 1491 – † 28. január 1547) z rodu Tudorovcov bol v rokoch 1509 - 1547 kráľ Anglicka. Stál pri zrode anglikánskej cirkvi.

Obsah

1 Roztržka s pápežom a odluka
2 Rodina
3 Externé odkazy

Keď sa Henrich VIII. dostal v roku 1509 na trón mal osemnásť rokov. Po otcovi zdedil prenikavú inteligenciu a tiež výnimočnú silu a s ňou spojený sklon k násilníctvu. Bol to vynikajúci lukostrelec, priaznivec bojových hier, poľovačiek a jazdy na koni s teologickým vzdelaním. Skladal básne a hral na lutne. Jeho dvor sa stal vychýreným strediskom kultúry a vzdelaných osobností. Spočiatku vystupoval ako horlivý prívrženec rímskej cirkvi.

V roku 1521 vydal polemiku Obrana siedmich sviatostí, ktorou útočil na Martina Luthera. V tzv. Šiestich článkoch bola určená smrť každému, kto by bol proti transsubstanciácii (pretváranie, pretvorenie, premieňanie, premenenie podstaty) a iným cirkevným dogmám. Za to mu pápež udelil titul obranca viery - defensor fidei. Vystúpil tiež proti Tyndalovmu anglickému prekladu biblie (v tom čase bolo zakázané čítať Bibliu v anglickom jazyku).

Jeho prvým ministrom sa stal kardinál Wolsey, ktorého roku 1515 menoval za Lorda kancelára a predsedu kráľovskej rady, čím došlo k tomu, že kráľovskú politiku viedol kardinál. Neskôr mu pápež udelil doživotnú hodnosť legáta a on sa stal najvyššou cirkevnou autoritou v Anglicku. Roku 1533 stál pri zrode anglikánskej cirkvi.

Vo svojom veku bol ale ešte stále slobodný. Jeho radcovia mu odporučili oženiť sa so svoju švagrinou, vdovou po staršom bratovi Arturovi, Katarínu Aragónsku. V tej dobe bolo, ale zakázané oženiť sa so švagrinou. Preto sa po kráľovstve nechalo rozhlásiť, že neprišlo k naplneniu manželstva. Toto tvrdenie stačilo na to, aby od pápeža Júliusa II. dostal dišpenz (dišpenzácia, odpustenie právnej náležitosti).

[úprava] Roztržka s pápežom a odluka

Henrich sa chcel rozviesť s Katarínou Aragónskou a oženiť sa s Annou Boleynovou. Manželstvo s Katarínou bolo uzatvorené na základe dišpenzu, a preto sa Henrich pokúsil presvedčiť pápeža Klementa VII. o tom, že tento dišpenz bol neplatný. Pápež rozhodnutie odkladal šesť rokov, aj kvôli politickému vplyvu Karola V.. V roku 1531 sa rozhodol mu nevyhovieť.

Ešte v tom istom roku uznalo anglické duchovenstvo Henricha za najvyššiu hlavu anglickej cirkvi (J. Chisholmová : Svetové dejiny v kocke, Bratislava, Mladé Letá, 1998). „Keď sa celá záležitosť vyostrila, Henrich presadil, aby za canterburského arcibiskupa bol vymenovaný servilný Thomas Cranmer, dvorný kaplán kráľovej milenky.“ (M. Kamenický a kol. : Lexikón svetových dejín, Bratislava, SPN, 2001, str.247) V roku 1533 prijal parlament rozhodnutie, podľa ktorého sa rušilo zasahovanie pápeža do anglických záležitostí.

Thomas Cranmer už v januári 1533 tajne zosobášil kráľa s Annou Boleynovou, ktorá už bola tehotná a až v máji 1533 vyhlásil jeho prvé manželstvo za neplatné. Kráľ a arcibiskup boli v júli 1533 exkomunikovaní. Henrich vymenil Wolseyho za Thomasa Moroa, ktorý nebol spätý s Rímom. Postupne boli prijaté zákony : apelačný zákon - od kráľa pochádzajú svetské aj cirkevné zákony, zrušenie vplyvu rímskej stolice na vnútorné záležitosti (aj cirkevné) a prvý zákon o nástupníctve (1534), ktorým zbavil potomstvo prvej manželky práva dediť v prospech detí Boleynovej.

Hlavne bol v novembri 1534 prijatý zákon o supremácii, ktorý znamenal úplné prerušenie akéhokoľvek zväzku s Rímom a hovorí o tom, že kráľ je jediná a najvyššia hlava anglickej cirkvi. Obsahoval aj preambulu, v ktorej sa pápežská moc úplne odmieta. Novým ministrom sa stal Thomas Cromwell, ktorý rozpustil kláštory. Najskôr menšie (1536), potom väčšie (1538) a do jesene 1539 boli zatvorené úplne všetky. Dokopy to bolo asi 560 inštitúcií. Ich majetky pripadli kráľovi. „Z hľadiska vtedajšej situácie to bolo nevyhnutné a to z troch dôvodov : kláštory boli späté s Rímom, čo bolo v rozpore so zákonmi o vplyve pápeža, Henrich VIII. potreboval zvýšiť množstvo peňazí v kráľovskej pokladnici a musel si pomocou prísľubu podielu zabezpečiť lojalitu politicky vplyvných osôb. … Zrušenie kláštorov vyvolalo aj niekoľko negatívnych javov. Spustila sa vlna legálneho vandalizmu - ničenie obrazov a sôch, znižoval sa počet adeptov do kňazskej služby, duchovenstvo upadalo.“ Rozchod s Rímom bol podporovaný nielen parlamentom, ale aj obyvateľstvom- vlastníkmi pôdy, medzi ktorými zosilovali antiklerikálne a protipápežské nálady (Kronika lidstva, Verze: 1.00, Anopress, Fortuna Print, 1998). Kráľ zrušil pápežské prebendy a zakázal tiež odvádzať peňažné poplatky pápežskej kúrie, zrušil cirkevné privilégiá a prisvojil si právo menovať biskupov.

[úprava] Rodina

Šesť žien Henricha VIII.
Katarína Aragónska
Anna Boleynová
Jana Seymourová
Anna Klévska
Katarína Howardová
Katarína Parrová

[úprava] Rodičia

Henrich VII.
Alžbeta z Yorku

[úprava] Manželky

Katarína Aragónska
Anna Boleynová
Jana Seymourová (1501-1537)- kráľ sa s ňou oženil už na druhý deň po poprave Anny Boleynovej. Zaslúžila sa o zmierenie Henricha s jeho dcérou Máriou a o jej opätovné prijatie na dvor. Ako jediná z jeho manželiek mu porodila syna, Eduarda, ale Jana už dvanásť dní po pôrode zomrela.
Anna Klévska (1515-1557) - toto manželstvo, ktoré trvalo iba šesť mesiacov (január- júl 1540) bolo čisto politickou záležitosťou a bolo anulované.
Katarína Howardová (?-1542) - dvorná dáma Anny Klévskej. Táto mladá žena bola kráľovnou iba dva roky (1540-1542), a potom ju Henrich nechal popraviť za cudzoložstvo.
Katarína Parrová