Alžbeta I. (Anglicko)

Z Wikipédie

Alžbeta I., portrét s hranostajom. (Nicolas Hillard, 1585)

Alžbeta I. (* 7. september 1533, Greenwich – † 24. marec 1603, Richmond) z dynastie Tudorovcov bola v rokoch 1558 až 1603 kráľovná Anglicka. Jej vláda bola obdobím rozkvetu umenia, ktoré sa označuje ako takzvaná alžbetínska renesancia.

Narodila sa v Greenwichi ako dcéra Henricha VIII. a Anny Boleynovej. Dostalo sa jej vynikajúceho vzdelania. Bola ovplyvnená reformistickými názormi svojich tútorov, ale vo veciach náboženstva sa naučila riadiť vlastným rozumom.

Kráľovnou sa stala 17. novembra 1558 ako dvadsaťpäťročná. V predchádzajúcich dvoch obdobiach sa striedali perzekúcie a popravy najskôr katolíkov, potom protestantov. Tento fakt nijako Anglicku neprospel a Alžbeta musela dať dokopy zahraničnú politiku a i vnútroštátne záležitosti.

Po jej boku stál jej radca William Cecil. Ten roku 1559 predložil parlamentu Nový zákon o supremácii, ktorý obnovoval panovníkovo cirkevné vodcovstvo a tiež protestantské vyznanie podľa Cranmerovej Knihy modlitieb z roku 1552. Panovník dostal titul „najvyšší správca“ anglickej cirkvi. V roku 1563 bolo schválených 39 článkov Thomasa Cranmera - základ anglikánskej doktríny - zakladajúcich sa na 42 článkoch z roku 1552. Pápež Pius VI. Alžbetu v roku 1570 exkomunikoval a tá na to zareagovala odvolaním anglického veľvyslanca z Vatikánu. Reforma anglickej cirkvi sa dovŕšila zákonom o jednote z roku 1571, ktorý ukladal všetkým duchovným v štáte prijať 39 článkov.