Augustín

Z Wikipédie

Svätý Augustín, celým menom Aurelius Augustinus (* 13. november 354, Tagaste, Numidia dn. Souk-Ahras, Alžírsko – † 28. august 430, Hippo Regius (pri Kartágu)) bol kresťanský teológ, filozof a mystik, cirkevný otec, predstaviteľ latinskej patristiky. Panenteista. Bol silno ovplyvnený novoplatonizmom Plotina.

V dogmatických sporoch s rôznymi heretikmi a schizmatikmi rozvinul kresťanskú vierouku, do ktorej nechal preniknúť niektoré idey novoplatonizmu. V zhode s apoštolom Pavlom učil, že človek je od prirodzenosti neschopný konať dobré skutky (náuka o dedičnom hriechu), že však určití jednotlivci sú z milosti božej predurčení k večnému spaseniu (predestinácia). Zmysel dejín spočíva v zápase dobra a zla, v boji božej obce (kresťanskej cirkvi) a obce diablovej (svetského štátu), ktorý skončí víťazstvom kráľovstva božieho. Augustín vidí príslušníkov božej obce aj mimo cirkvi, takže výťažky antickej kultúry sa môžu zachovať aj v kresťanskom svete.

Boh je najvyšším princípom a zdrojom svetla, najvyšším absolútnym a jednotným bytím, najvyššou pravdou a najvyšším dobrom (unum, verum, bonum). Svet stvorila božia tvorivá podstata z ničoho, všetko konečné má svoje obmedzené bytie od nej. Božia myseľ v sebe obsahuje na spôsob ideí podstatné tvary všetkých vecí, ktoré sa podľa týchto vzorov vo svete utvárajú. Poznať svet možno len poznávaním onej absolútnej pravdy, ku ktorej vedie cesta poznávaním seba samého, svojej vlastnej duše.

Augustínovi sa pripisuje výrok: „Noli foras ire, in te redi, in interiore homine habitat veritas“. - „Nechoď von, do seba sa vráť, vo vnútri človeka pravda prebýva“.

[úprava] Dielo

• De vera religione (O pravom náboženstve)
• De libero arbitrio (O slobodnej vôli)
• De trinitate (O trojici)
• Confessiones (Vyznania)
• De civitate Dei (O Božom štáte)
• Vyznania, 1942

[úprava] Pozri aj

• augustinizmus
• ontologický dôkaz existencie boha
• filozofia 4. storočia
• filozofia 5. storočia
• patristika

[úprava] Externé odkazy

• FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok