Sokrates
Z Wikipédie
Sokrates (* asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.
Sokrates bol synom sochára Sofroniska a babice Fainarety. Sokrates sa spočiatku zaoberal filozofiou prírody a matematikou, ktorú zanechal pravdepodobne pod vplyvom Anaxagora. Sokrates si v Aténach získal značnú autoritu; jej posilnením bola aj odpoveď delfskej veštkyne, ktorá ho uznala prinajmenej za veľmi múdreho. To ho ešte viac pripútalo k Aténam, k aténskej kultúre a k duchovnému životu, ktorého prejavom bola v tých časoch činnosť sofistov. A oni boli - i keď nepriamo - aj jeho prvými učiteľmi dialektiky a metódy filozofovania. Tu v Aténach Sokrates pôsobil ako moralista a politik, pokúšal sa o reformu demokratického zriadenia, ktoré odsudzoval, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho metóda a filozofia. Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z Platónových dialógov, zo Spomienok Xenofonta a z krátkych zmienok u Aristotela.
Sokrates sa odvrátil od príbehov mýtu, ktoré sa mu zdali prázdne a nezmyselné, ak neposkytujú to najdôležitejšie: naplnenie výroku delfskej veštiarne „poznaj sám seba“. Namiesto viery v to, čo rozpráva mýtus, musí mudrc odhaliť pravdu v sebe samom.
Sokrates však túto pravdu nehľadá v osamotenom hĺbaní, ponorení do seba, ale v rozhovore. Lebo pravda nie je niečo, po čom by sme mohli bezprostredne siahnuť. Pravda sa nám nezjavuje, môžeme sa len usilovať k nej priblížiť tým, že objasníme predstavy a myšlienky, ktoré o nej máme. To sa však môže podariť iba v rozhovore, v ktorom sme postavení pred výzvu povedať čo si myslíme a našu mienku zdôvodniť. Sokratovi partneri v rozhovore musia takmer vždy zakúsiť, že to, čo hovoria, vedie k hlúpostiam a protirečeniam. Ustavičným pýtaním ich Sokrates núti objasniť predpoklady, z ktorých skryte vychádzajú. Nič sa nesmie len tak jednoducho tvrdiť, nič sa nesmie vyhýbať požiadavke zdôvodnenia. Sokrates je prvý, kto zastáva princíp rozumovej argumentácie.
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok
Presokratici · Sokrates · Platón · Aristoteles · Plotinos · Augustín · Boethius · Al-Fárábí · Anselm · Pierre Abélard · Averroës · Maimonides · Tomáš Akvinský · Albert Veľký · Duns Scotus · Ramón Llull · Occam · Giovanni Pico della Mirandola · Marsilio Ficino · Michel de Montaigne · René Descartes · Thomas Hobbes · Blaise Pascal · Baruch Spinoza · John Locke · Nicolas Malebranche · Gottfried Leibniz · Giovanni Battista Vico · Julien Offray de La Mettrie · George Berkeley · Baron de Montesquieu · David Hume · Voltaire · Jean-Jacques Rousseau · Denis Diderot · Johann Herder · Immanuel Kant · Jeremy Bentham · Friedrich Schleiermacher · Johann Gottlieb Fichte · G. W. F. Hegel · Friedrich von Schelling · Friedrich von Schlegel · Arthur Schopenhauer · Søren Kierkegaard · Henry David Thoreau · Ralph Waldo Emerson · John Stuart Mill · Karl Marx · Michail Bakunin · Friedrich Nietzsche · Vladimír Solovjov · William James · Wilhelm Dilthey · C. S. Peirce · Gottlob Frege · Edmund Husserl · Henri Bergson · Ernst Cassirer · John Dewey · Benedetto Croce · José Ortega y Gasset · Alfred North Whitehead · Bertrand Russell · Ludwig Wittgenstein · Ernst Bloch · György Lukács · Martin Heidegger · Rudolf Carnap · Simone Weil · Maurice Merleau-Ponty · Jean-Paul Sartre · Simone de Beauvoir · Georges Bataille · Theodor Adorno · Max Horkheimer · Hannah Arendtová