Arthur Schopenhauer

Z Wikipédie

Arthur Schopenhauer
nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu
Narodenie	22. február, 1788 Gdansk, Poľsko
Úmrtie	21. september, 1860 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Arthur Schopenhauer (* 22. február 1788, Gdansk – † 21. september 1860, Frankfurt nad Mohanom) bol nemecký filozof, ktorý za podstatu sveta pokladal vôľu.

Predmetom poznania sú iba predstavy, poznanie nikdy nedospeje k podstate vecí. Výnimkou je sám človek, ktorý je vo svojej podstate vôľou a zároveň má vedomie seba samého - toto sebauvedomenie je poznaním vlastnej podstaty.

Zvonkajštenou vôľou človeka je jeho telo a vôľa je zvnútorneným telom.

Ak je ľudské telo - tak ako každá iná vec vo vesmíre - materiálnym predmetom, potom celý vesmír je len vonkajším prejavom (objektiváciou) vôle ako chcenia prejavujúceho sa v prírode. Svet je teda vôľou i predstavou.

Vôľa spočíva vo veciach a prejavuje sa v rozličných podobách (prirodné sily), ale úplné sebauvedomenie dosahuje až v človeku, ktorého mozog je vôľou myslenia a myslenie prejavením sa vôle v mozgu.

Vo svete prirody sa vôľa derie k životu a jestvovaniu a ku všetkému , čo tomuto jestvovaniu slúži. Len človek je schopný vymaniť sa z tohto chcenia, ktorého cieľom je nejaký pôžitok, a pozastaviť sa nad tým, čo je vo veciach stále a nemeinteľné; ; človek môže poznávať nielen jednotlivosti, ale aj ich formy čiže idey ako vôľu objektivovanú na jednotlivých stupňoch jestvovania.

Kontemplácia odtŕha človeka od nepokoja a poskytuje mu uspokojenie vo svete ideí metafyzického nevedomia. Mimo tejto kontemplácie pôsobí len slepá vôľa, pud bez cieľa a pokoja, iracionálne stále ďalej a ďalej, v ktorom - keby to bolo možné - lepšie by bolo nebyť ako byť. Preto je indická koncepcia nirvány ako vízia konečného cieľa človeka najlepším základom, o ktorý možno oprieť zmysel ľudského života.

Morálne nezostáva človeku nič iné, než odtrhnúť sa od seba, od svojho egoizmu a spolucítiť s druhým človekom, s druhou vôľou nikdy neukojenou a neustále poháňanou nevyhnutnosťou ponoriť sa spolu s inými do sebazničeniavôle a vedomia. Udusiť v sebe chuť k životu, nechcieť už viacej chcieť a získať pokoj v nevedení.