Hannah Arendtová

Z Wikipédie

Hannah Arendtová
nemecko-americká politologička a filozofka
Narodenie	14. október, 1906 Hannover, Nemecko
Úmrtie	4. december, 1975 New York, USA
Pozri aj Biografický portál

Hannah Arendtová (* 14. október 1906, Hannover – † 4. december 1975, New York) bola nemecko-americká politologička a filozofka. Žiačka Edmund Husserla, K. Jaspersa R. Bultmann a M. Heidegger. Spoluvydavateľka Kafkovho diela (1946 an.) Sústredila sa na výskum sociologicko-antropologických kategórií práce, výroby a konania.

Základnými rozmermi praktického života ako najhlbšej podmienenosti ľudskej existencie je práca, vyrábanie a konanie. Práca zodpovedá biologickej podmienenosti existencie ako telesnej, takže jej podmienkou je život sám; vo vyrábaní a zhotovovaní predmetov sa vyjavuje to, čím sa ľudská bytosť stavia proti svojej prírodnej a biologickej viazanosti. Vyrábaním vzniká oblasť protikladná oblasti prirodnej, je spredmetnením toho, čo je schopné pretrvať individuálny život: vyrábanie tak poukazuje na to, že k ľudskej existencii vždy patrí svet. Konanie je zakotvené v tom, že bytie človeka je zároveň spolubytím, teda zodpovedá faktu plurality. Konanie sa vždy odohráva ako vzťah medzi ľuďmi, je to činnosť verejná, v ktorej sa roztvára oblasť politického života.

Tieto tri základné rozmery ľudskej existencie chápae Arendtová ako prehĺbenie Heideggerových analýz starosti - sú teda podmienenosťou ľudskej existencie, ktorej základom je čas: práca je poukaz k minulosti a k situovanosti, vyrábanie a zhotovovanie vecí je rozmer prítomnosti, zatiaľ čo konaním sa človek ako bytosť politická otvára do budúcnosti - politická starosťje starosť o to, čo bude.

Základným zmyslom ľudského aktívneho života je premieňať to, čo je dané, na podmienky vlastnej existencie: čokoľvek sa v ľudskom svete vyjaví, stane sa vzápätí súčasťou ľudskej podmienenosti. Preto sa človek nestretáva s vecami ako cudzími, vonkajšími objektami, ale ako s tým, čo patrí do jeho života.

[úprava] Politickosť podľa Arendtovej

Politickosť je svojím pôvodným fenomenálnym obsahom pluralitou ľudí. V politickosti nesmie byť kvôli jej autenticite a integrite nijakým postupom odstránený moment odlišnosti, a to ani takými špekulatívnymi konštrukciami, ako je všeobecná vôľa. Politickosť konštituuje spoločenstvo tých, ktorí sú odlišní a odlišní zostanú. Nijaká jednota a zjednotenie množstva ľudí, ktoré si nezachováva rozličnosť ako svoj konštituujúci princíp, si nemôže robiť nárok na autenticky politický charakter.

K politickosti patrí význačný moment diferencie a diferencovanosti, a práve na tom sa zakladá jej autenticita a integrita. S týmto nevuhnutným momentom diferencie, s politickou úlohou diferencie, a teda zároveň s rôznymi mienkami súčasne sa pri zakladaní politických inštitúcii ráta v eminentnom prameni amerického politického myslenia - v súbore „The Federalist“. Ako to, čo je politicky spoločné, sa nechápe identita už zjednotených bytostí, ale to, na čom sa zjednotili bytosti odlišné a rôznorodé ako na tom, čo je im spoločné.

[úprava] Dielo

Der Liebesbegriff bei Augustin, 1929
Sechs Essays, 1948
The Origins of Totalitarianism, 1951
Fragwrdige Traditionsbestände im politischen Denken der gegenwart. Vier Essays, 1957
Rahel Varnhagen. The Life of a Jewass, 1958
The Human Condition, 1958
Die ungarische Revolution und der tatalitäre Imperialismus, 1958
Between Past and Future. Eight Exercises in Political Thought, 1961
Eichmann in Jerusalem. A Report of the Banality of Evil, 1963
On Revolution, 1963
Truth and Politics, 1967
Men in Dark Times, 1968
On Violence, 1970
Lying in Politics, 1971
The Life of the Mind, Vol. 1, Thinking, 1971
Crises of Republic, 1972
Lectures on Kant's Political Philosophy, 1972
The Life of the Mind, Vol. 2, Willing, 1977/1978
Hannah Arendt - Karl Japsers. Briefwechsel 1926-1969, 1985
Zur Zeit. Politische Essays, 1986