William James

Z Wikipédie

William James
americký filozof
Narodenie	11. január, 1842 New York, USA
Úmrtie	26. august, 1910 Chocorua, New Hampshire, USA
Pozri aj Biografický portál

William James (* 11. január 1842, New York – † 26. august, 1910), Chocorua, New Hampshire) bol americký filozof, jeden z hlavných predstaviteľov a priekopníkov pragmatizmu. James bol profesorom fyziológie, psychológie a filozofie na Harvardskej univerzite, bol prvým americkým filozofom svetového mena.

Podľa Jamesa je metóda filozofie správna vtedy, keď jej závery sú prakticky užitočné. Rozdiely medzi jednotlivými, hoci aj protikladnými teoriami sú len verbálne, ak tieto teorie vedú k prakticky užitočným záverom.

Pravda spočíva v užitočnosti. Všetky pravdy sa menia podľa praktických zreteľov, sú relatívne, človek ich tvorí nato, aby ich pomocou bolo jeho konanie čo najefektívnejšie. Jediným kritériom pravdy je výhodnosť (cash), vhodnosť či užitočnosť.

Predmetom poznania je skutočnosť dostupná zmyslom v podobe predstavy, zodpovedajúca vzťahom medzi vecami, vyvorená ľuďmi alebo zdedená v podobe presvedčení a názorov. Každá z týchto podôb skutočnosti je dielom človeka, ktorý si ich vytvára pre vlastné potreby. Skutočnosť teda nie je niečo uzavreté ani ukončená, ale skladá sa z neurčeného množstva jednotiek alebo faktorov, stále sa mení, rozširuje a zdokonaľuje pod vplyvom činnosti človeka. Každý jav či fakt je v nejakom vzťahu s iným javom alebo faktom. Niet nijakého izolovaného jestvovania - duch je len čímsi relatívne duchovným, hmota len čímsi relativne hmotným.

Teoretické poznanie je fikciou, o jeho správnosti rozhoduje vôľa veriť, vyplývajúca zo chcenia a snahy jednotlivca.

Užitočnosť je aj kritériom náboženstva, ktoré sa pripúšťa natoľko, nakoľko môže nabádať človeka k efektívnej činnosti.

[úprava] Životopis

1842 - Jamesov myšlienkový vývin je do značnej miery poznamenaný vplyvom otca, vzdelanca, spisovateľa a súcasne vyznavača náboženského mysticizmu. Záujem o náboženskú problematiku ostáva stredobodom Jamesovej pozornosti po celý život.
- dobre situovaná rodina umožňuje Jamesovi výchovu v európskych krajinách, vo Švajčiarsku, Francúzsku a Nemecku.
- na americkej pôde rodina pevne zakotvuje až vtedy, keď sa natrvalo usadzuje

v Bostone a James začína štúdium na Harvardskej univerzite dobrodružná povaha núti mladého Jamesa prerušovať štúdium.

1865 - účasť na expedícii vedenej Agassizom v oblasti Amazonky.
1867 - dlhší pobyt v Nemecku, kde sa čiastočne lieči a čiastočne študuje a nadväzuje známosti s predstaviteľmi európskej vzdelanosti.
1872 - James začína svoju vedeckú dráhu na Harvardskej univerzite prednáškami z fyziológie.
1876 - James prednáša psychológiu.
1890 - uverejnenie dvojzväzkových The Principles of Psychology (Princípy psychológie); pozornosť vzbudzuje najmä jeho teória prúdu vedomia a učenie o viscerálnom pôvode emócií (James-Langeho teória).
1897 - stáva sa oficiálnym predtaviteľom americkej filozofie, keď ho menujú za profesora filozofie na Harvardskej univerzite. K filozofii Jamesa prilákala atmosféra boja, ktorý sa v jeho dobe odohrával medzi sťuôencami absolútneho idealizmu Bradleyho a transcendentalizmu J. Roycea na jednej strane a stúpencami empirickej, antiracionalistickej filozofie na strane druhej. Do arény filozofického boja vstupuje ako odporca metafyziky, substanciálnej filozofie a ako propagátor pluralizmu a aktivizmu. V tomto roku vychádza jeho prvá filozofická práca, zbierka esejí The Will to Believe (Vôľa veriť), ktorá skúma otázky nabožneskej viery, moráľnych princípov, slobody,

determinizmu.

1902 - vychádza práca The Varieties of Religious Experience (Rozmanitosť náboženskej skúsenosti), ktorá sa z psychologického a filozofického hľádiska zaobera opäť náboženskou poroblematikou.
1907 - vychádza Jamesovo hlavné filozofické dielo Pragmatism; zahrnuje jeho prednášky

na Columbijskej univerzite. Týmto dielom sa zacína popularita pragmatizmu a jeho propagácia ako prvého čisto amerického príspevku do dejín filozofického myslenia.

1909 - vycházda Jamesova filozofická práca A pluralistic Universe (Plurlaistický

svet); James tu útoči na metafyzický monizmus a stavia proti nemu koncepciu sveta otvoreného pohybu, zmenám, sveta ako bojiska rozmanitych síl, tendencií, pohybov.

- vychádza práca The Meaning of Truth (Zmysel pravdy), v ktorej James vykladá pragmatickú teoriu pravdy.
1911 - vychádzajú Some Problems of Philosophy (Niektoré problémy filozofie).
1912 - vychádza dielo Essays in Radical Empiricism (Eseje o radikálnom empirizme), v ktorom James obhajuje krajný senzualizmus tvrdiac, že predmetom zmyslovej skúsenosti sú nielen predmety okolo nás, ale aj vzťahy medzi nimi.