Adolf Hitler

Z Wikipédie

Adolf Hitler
nemecký politik
Narodenie	20. apríl, 1889 Braunau am Inn, Rakúsko-Uhorsko dnes Rakúsko
Úmrtie	30. apríl, 1945 Berlín, Nemecko
Pozri aj Biografický portál

Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn – † 30. apríl 1945, Berlín) bol nemecký politik, diktátor, zakladateľ a organizátor Národno-socialistickej nemeckej robotníckej strany, autor národnosocialistickej koncepcie štátu (v diele Mein Kampf, 1927), ríšsky kancelár (1933-1934) a „vodca a ríšsky kancelár“ (1934-1945).

[úprava] Význam

Vyvolal druhú svetovú vojnu. V Nemecku zriadil absolútnu diktatúru. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vyvražďovania obyvateľstva a vojenských zajatcov v okupovaných krajinách, osobitne v ZSSR a osobitne Židov, Slovanov, homosexuálov a zdravotne postihnutých osôb. Je osobne zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka na konci druhej svetovej vojny.

[úprava] Život

[úprava] Úvod

Hitlerova kniha Mein Kampf je veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života, pretože obsahuje veľa výmyslov a prehnaných tvrdení. Nasledujúci opis je založený na iných prameňoch.

Na Hitlerovom živote je zaujímavý nečakaný zlom uprostred jeho života - z „losera“ sa stal politický velikán a nakoniec centrum svetového diania. Existujú rôzne vysvetlenia - od náhody až po dôsledky pobytu u psychiatra (pozri dolu).

Sám Hitler za života prísne zatajoval svôj pôvod. Nechal dokonca roku 1938 zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a prarodičov v severovýchodnom Dolnom Rakúsku (pri Čechách). Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s incestom. Keďže si Adolf Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant rasistickej ideológie má za predkov Čechov alebo Židov.

[úprava] Detstvo; Hitler sirotou a maliarom

Rodokmeň Adolfa Hitlera

Hitler sa narodil v Braunau v dnešnom Rakúsku ako štvrté zo šiestich detí (4 neskôr zomreli) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter. Alois mal navyše syna a dcéru so svojou druhou manželkou. Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v Passau, Lambachu a Leondinge pri Linzi. Potom študoval na reálnom gymnáziu v Linzi, ale štúdium nedokončil pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec umrel (1903) a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.

Od roku 1905 žil z podpory pre polosiroty. V rokoch 1907 a 1908 ho neprijali na Viedenskú umeleckú akadémiu. V roku 1907 zomrela jeho matka na rakovinu prsníka. Potom Hitler dostal ako plná sirota slušné peniaze a navyše predával obrázky a pohľadnice, ktoré sám namaľoval.

Roku 1909 odcestoval do Viedne, kde sa živil príležitostnými zamestnaniami (maliar pozoruhodností Viedne a pod. ) a so záujmom sledoval vtedajší politický život. Tu sa zoznámil s antisemitskými a rasistickými názormi (Jörg Lanz von Liebenfels, Georg Ritter von Schönerer a pod. ). Viac ako o politiku sa však zaujímal o operu, najmä Richarda Wagnera, skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Roku 1909 býval v azyle pre bezdomovcov a roku 1910 v mužskom domove na ulici Meldemannstraße. V domove pre mužov bol v kontakte so židovským obyvateľom domova Hanischom, ktorý pre Hitlera predával obrazy.

[úprava] Prvá svetová vojna; Hitler psychopatom

Keď Hitlerovi roku 1913 vyplatili dedičstvo jeho otca, presťahoval sa do Mníchova. Dôvodom bola snaha utiecť pred vojenskou službou a odpor k rakúsko-uhorskému mnohonárodnostnému štátu. No už roku 1914 sa Hitler prihlásil do prvej svetovej vojny za dobrovoľníka. Tu sa ešte viac sformovalo jeho vnútorné presvedčenie. Skoro celú vojnu strávil ako pešia spojka na západnom fronte. Dostal aj rad Železného kríža druhej triedy (1914), po zranení na nohe (1916) prerušil službu a vrátil sa v marci 1917, kedy dostal aj vyznamenanie Železného kríža prvej triedy (1918).

Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, 15. októbra 1918, sa po plynovom útoku Hitler dočasne slepý dostal do lazaretu v Dolnom Pomoransku. Podľa nových výskumov oslepnutie bola asi hysterická reakcia na porážku Nemecka vo vojne. Ošetrujúci psychiater Hitlera klasifikoval ako psychopata, úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov vedúci dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam sa Hitler nikdy nestal viac ako slobodníkom.

[úprava] Vzostup; Hitler rečníkom

Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník Reichswehru v Mníchove, a tým niečo ako spojka k vláde revolučnej Nemeckej republiky rád v Bavorsku vedenej židovským predsedom vlády Eisnerom, ktorého pohrebu sa Hitler dokonca nenápadne zúčastnil.

Po drvivej porážke Nemeckej republiky rád pracoval v novej správe Reichswehru v Mníchove a zdá sa, že denuncioval svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali s Nemeckou republikou rád. A tak ho nadriadení začali posielať na rôzne zhromaždenia, aby tam prípadne robil špióna. Na zhromaždení xenofóbnej, antisemitskej a pseudo-socialistickej Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei - DAP) roku 1919 sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, preto ho hneď naverbovali ako 55. člena a hneď sa stal nepostrádateľným propagátorom.

V roku 1920 Hitler vypracoval program strany a dal ju premenovať na Národnosocialistickú nemeckú stranu (Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei - NSDAP). Keď ho v decembri 1920 prepustili z armády, živil sa už svojimi prejavmi. V roku 1921 sa zmocnil vedenia strany. Teraz už bol vedúcou osobnosťou v Bavorsku, ale mimo Bavorska bol ešte skôr na smiech.

Ako vodca nemeckého fašizmu sa zúčastnil roku 1923 na Ludendorffovom pokuse o puč v Mníchove. Keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči pravicovému extrémizmu (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. väzenia cti v Landsbergu (kde nebolo treba pracovať a pod.). Po zatknutí roku 1924 napísal vo väzení svoju knihu Mein Kampf, ktorá sa pôvodne mala volať Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti. Kniha zhŕňa Hitlerove radikálne šovinistické, antisemitské a rasové tézy a propaguje militarizmus. Po 9 mesiacoch Hitlera nakoniec prepustili.

Roku 1925 si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku 1932, keď sa zamestnal v Úrade pre kultúru a meranie krajiny v Braunschweigu.

V Nemecku sa po prepustení z Hitlera „šaša“ stala naraz vážená osobnosť. V tomto čase organizoval najmä ozbrojené oddiely SA a SS. Hospodárska kríza roku 1929 umožnila jeho strane dostať sa k moci - vo voľbách do ríšskeho snemu roku 1932 sa NSDAP s 37,4% hlasov stala najsilnejšou stranou a ríšsky prezident Paul von Hindenburg Hitlera 30. januára 1933 menoval ríšskym kancelárom.

[úprava] Diktatúra; Hitler masovým vrahom

Správa o Hitlerovej smrti v Stars and Stripes[1], novinách amerických ozbrojených síl

Pozri aj: Druhá svetová vojna

Po príchode k moci zaviedol v krajine fašistickú diktatúru, inscenoval požiar ríšskeho snemu, zakázal komunistickú stranu, fyzicky zlikvidoval revolučné kádre a antifašistov. Začal so znovuvyzbrojovaním Nemecka a po smrti Hindenburga roku 1934 sa vymenoval za „vodcu“ (nem. Führer) a spojil vo svojich rukách neobmedzenú moc.

V roku 1935 zaviedol v Nemecku všeobecnú brannú povinnosť a začal sa systematicky pripravovať na vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia Versaillského mieru, obsadil Porýnie nemeckým vojskom, aktívne sa zúčastnil na podpore Franca v španielskej občianskej vojne (1936-1939), anšlusom z roku 1938 pripojil k Nemecku Rakúsko. Postupne likvidoval aj samostatnosť Česko-Slovenska (Mníchovská dohoda, vyhlásenie protektorátu Böhmen und Mähren a Slovenskej republiky), až nakoniec 1. septembra 1939 rozpútal druhú svetovú vojnu útokom na Poľsko. 22. júna 1941 prepadol Sovietsky zväz a v decembri 1941 sa Hitler stal hlavným veliteľom ozbrojených síl.

Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl. Aj keď to Keitel myslel dobre, nemeckému uchu to znelo zhruba ako Rycopyco alebo Kulobulo (alebo jednoducho drbko).

V máji 1940 Hitler zaútočil na Francúzsko čo spolu s dobytím Belgicka, Holandska a Luxemburska (a neskoršou kapituláciou Francúzska) presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianského vodcu Benita Mussoliniho pridať sa vo vojne na Hitlerovu stranu.

22. júna 1941 Hitler prikázal svojmu trojmilionóvemu vojsku zaútočiť na Sovietsky zväz, čím porušil pakt neútočenia, ktorý uzavrel spolu so Stalinom o dva roky skôr. Táto invázia, nazývaná Operácia Barbarossa, zabrala mnoho teritória, hlavne pobaltské štáty a Ukrajinu. Nemecké vojská boli zastavené až pri Moskve v decembri 1941 silným odporom a ostrou zimou a boli donútené stiahnuť sa. Táto operácia nedosiahla veľkých úspechov, ktoré Hitler predpokladal.

Rozhodné víťazstvá sovietskych vojsk (bitka o Stalingrad), ale aj západných spojencov (vylodenie v Normandii) spôsobili, že vysokí dôstojníci z nemeckého generálneho štábu sa proti nemu sprisahali a 20. júla 1944 uskutočnili naňho atentát, ktorý sa však nepodaril. 30. apríla 1945, keď sovietske vojská boli už v Berlíne, spáchal Hitler samovraždu.