Spoluhláska
Z Wikipédie
Spoluhláska alebo konsonant je hláska, ktorá:
- z fyziologického hľadiska: je tvorená prechodom vzduchového prúdu rečovými ústrojmi tak, že premáha rozličné prekážky
- z akustického a percepčného hľadiska: má nízku mieru sonórnosti (nižšiu ako samohláska) a má šumovú (neperiodickú) zložku
- z gramatického hľadiska: nie je slabikotvorná
Nasledujúce spoluhlásky (a ich obmeny) môžu byť aj slabikotvorné, a teda z gramatického hľadiska samohláskami: r, l, m, n. Konkrétne v slovenčine sú to r, ŕ, l a ĺ.
V slovenčine existujú tieto spoluhlásky: b c č d ď dz dž f g h ch j k l ľ ĺ m n ň p q r ŕ s š t ť v w x z ž.
Obsah |
[úprava] Delenie v slovenčine
[úprava] Pravopisné delenie
- tvrdá spoluhláska: g, h, ch, k, d, n, t
- mäkká spoluhláska: c, dz, j a všetky spoluhlásky s mäkčeňom
- obojaká spoluhláska: b, m, p, r, s, v, z, (f)
[úprava] Delenie na účely spodobovania
- znelá spoluhláska: b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h, v, m, n, ň, l, ľ, r, j
- neznelá spoluhláska: p, t, ť, k, c, č, s, š,ch, f, -, -, -, -, -, -, -
Spoluhlásky b/p až v/f, čiže tie, ktoré majú neznelý/znelý náprotivok, sa nazývajú aj párové spoluhlásky, ostatné sú nepárové spoluhlásky.
[úprava] Podľa zvučnosti
- sonóry(zvučné spoluhlásky, tónové spoluhlásky) sú nepárové spoluhlásky plus tzv. polosamohlásky: i, u.
- nezvučné spoluhlásky = párové spoluhlásky
[úprava] Podľa artikulácie
- úžinová spoluhláska:f,v,s,z,c,dz,š,ž,č,dž,j,ch,h
- záverová spoluhláska:p,b,m,t,d,n,ť,ď,ň,k
Zo záverových sú m,n,ň tzv. nosové spoluhlásky
