Protireformácia

Z Wikipédie

Protireformácia (alebo rekatolizácia v širšom zmysle) bola cieľavedomá snaha katolíckej cirkvi o zastavenie šírenia reformácie v 16.- 18. storočí. Jej hlavnou úlohou bolo pripútať protestantské krajiny ku katolíckej cirkvi. V tom jej pomáhali rozpory medzi jednotlivými prúdmi reformácie.

Protireformáciu organizovala pápežská kúria a cirkevná hierarchia v spolupráci s katolíckymi panovníkmi. Najmä po tridentskom koncile (pozri nižšie) sa podarilo zlikvidovať protestantizmus na Apeninskom a Pyrenejskom polostrove, z veľkej časti v Poľsku a v prevažnej miere v Česku a Uhorsku. Čiastočné "úspechy" sa dosiahli aj v Nemecku, Švajčiarsku a Holandsku, tu však protestanti zostali pomerne silní.

Významnými faktormi protireformácie boli: jezuiti, tridentský koncil, inkvizícia a hon na čarodejnice.

[úprava] Jezuiti

Hlavnými šíriteľmi katolíckej reformy bol rád jezuitov, založený v roku 1540 španielskym šľachticom a bývalým cisárskym dôstojníkom Ignácom z Loyoly. Reformy uskutočňovali najmä zakladaním škôl a prostredníctvom misií. Jezuiti (Spoločnosť Ježišova) su známi svojimi misiami v zámorí. Príslušníci jezuitského rádu nesmeli prijímať žiadne cirkevné hodnosti. Významným jezuitom bol napríklad František Xaverský.

[úprava] Tridentský koncil

Vyvrcholením úsilia o protireformáciu bol Tridentský koncil, ktorý sa konal v rokoch 1545 až 1563 v talianskom mestečku Trident a zúčastnilo sa ho 255 biskupov. Zvolal ho Karol V. Habsburgský ktorý chcel dosiahnuť kompromis medzi katolíkmi a protestantmi. Jezuiti ale o kompromise nechceli ani počuť. Dôraz kládli na prísnu rekatolizáciu a úplnú autoritu pápeža. Koncil bol napokon víťazstvom jezuitov.

Výsledky koncilu:

systematizácia cirkevných dogiem a vierouky
začiatok prudkého šírenia inkvizície
zrušenie predávania odpustkov a cirkevných úradov

[úprava] Protireformácia na Slovensku

Slovensko bolo vo včasnom novoveku prevažne protestantská krajina, ale postupne sa podarilo premeniť ju opäť na prevažne katolícke územie (dnes 70% rímskych katolíkov), na čo sa používali od začiatku 17. storočia veľmi často aj násilné prostriedky (tzv. rekatolizácia v užšom zmysle).

V Uhorsku je začiatok protireformácie spojený s menom ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, ktorý v polovici 16. storočia zavolal do Uhorska jezuitov. Významným protireformátorom bol aj arcibiskup Peter Pázmaň. Prorireformácii sa venovali aj štátne a kráľovské orgány. Protireformátormi boli samotní Habsburgovci. Odpor proti protireformácií bol jedným z hlavných motívov protihabsburských stavovských povstaní na Slovensku.

Protireformácia a rekatolizácia sa v Uhorsku skončila až vydaním tolerančného patentu v roku 1781.