Zoznam vládcov Ruska
Z Wikipédie
[úprava] Kniežatá, cári, imperátori, predsedovia Všeruského výkonného výboru, predsedovia Prezídia Najvyššieho sovietu, prezidenti
[úprava] Kniežatá Novgorodu - Rurikovci
[úprava] Vládcovia Kyjeva
[úprava] Kniežatá Kyjevskej Rusi - Rurikovci
- Oleg (882 - 912) – pokračovanie zhora
- Igor I. Rurikovič (913 - 945)
- Oľga (945-957)
- Svjatoslav I. Igorevič (945 - 972)
- Jaropolk I. Svjatoslavič (972 - 978/980)
- Vladimír I. Svjatoslavovič Veľký (978/980 - 1015)
- Svjatopolk I. Vladimírovič (1015 - 1016)
- Jaroslav I. Múdry (1016-1018)
- Svjatopolk I. Vladimírovič (1018 - 1019) – druhý raz
- Jaroslav I. Múdry (1019 - 1054) – druhý raz
- Izjaslav Jaroslavič (1054 - 1068)
- Česlav (1068 - 1069)
- Izjaslav Jaroslavič (1069 - 1073} – druhý raz
- Svjatoslav II. Jaroslavič (1073 - 1076)
- Vsevolod I. Jaroslavič (1076 - 1077)
- Izjaslav Jaroslavič (1077 - 1078) – tretí raz
- Vsevolod I. Jaroslavič (1078 - 1093) – druhý raz
- Svjatopolk II. Jaroslavič (1093 - 1113)
- Vladimír II. Vsevolodovič Monomach (1113 - 1125)
- Mstislav Vladimírovič Veľký (1125 - 1132)
- Jaropolk II. Vladimírovič (1132 - 1138)
- Vjačeslav (Václav) Vladimírovič (22.2 1139 – 4.3. 1139)
- Vsevolod II. Oľgovič (1139 - 1146)
- Igor II. (1146)
- Izjaslav II. Mstislavič (1146 - 1149)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1149 – 1151)
- Vjačeslav (Václav) Vladimírovič (júl 1150; apríl 1151 – december 1154 ) – znova; podľa iných zdrojov vládol nominálne 1146 - 1155
- Izjaslav II. Mstislavič (1151 - 1154) – druhý raz
- Rostislav Mstislavič (1154 – 1155)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1155 – 1157)-druhý raz
- Izjaslav III. Davidovič (1154-1155, 1157-1158; 1162)
- Rostislav Mstislavič (1159 – 1167)-druhý raz
- Mstislav II. Izjaslavič (1167-1169)
- Gleb Jurievič (1169, 1170–1171)
- Vladimír II. Mstislavič (1171)
- Michal I. Jurievič (1171)
- Roman I. Rostislavič (1171–1173, 1175–1177)
- Vsevolod III. Jurievič Veľké Hniezdo (1173)
- Rurik Rostislavič (1173, 1180–1182, 1194 – 1202, 1203-1205, 1206, 1207-1210)
- Jaroslav II. Izjaslavič (1174–1175, 1180)
- Svjatoslav III. Vselovodovič (1174, 1177–1180, 1182–1194)
- Ingvar I. Jaroslavič (1202, 1214)
- Roman II. Mstislavič Veľký (1203-1205)
- Rostislav II. Rurikovič (1204–1206)
- Vsevolod IV. Svjatoslavič (1206–1207, 1210-1212)
- Mstislav III. Romanovič Starý (1214–1223)
- Vladimir III. Rurikovič (1223–1235)
- Izjaslav IV. Vladimirovič (1235–1236)
- Jaroslav III. Vsevolodovič (1236–1238, 1246)
- Michal II. Vsevolodovič (1238–1239, 1241–1246)
- Rostislav III. Mstislavič (1239)
- Daniel I. (Daniil) Haličský (1239–1240)
Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca. od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou) .
Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.
[úprava] Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) - Rurikovci
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 - 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva
- Andrej I. Bogoľubskij (1157 - 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra
- Michal I. Jurievič (1174 - 1176)
- Vsevolod III. (1176 - 1212)
- Juraj II. Vsevolodovič (1212 - 1216)
- Konštantín I. Vsevolodovič (1216 - 1218)
- Juraj II. Vsevolodovič (1218 - 1238) –druhý raz
- Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 - 1246)
- Svjatoslav III. Vsevolodovič (1246 - 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Svjatoslavom III.!
- Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246-1248)
- Andrej II. Jaroslavič (1249 - 1252)
- Alexander Nevský Jaroslavič (1252 - 1263)
- Jaroslav III. Jaroslavič (1263 - 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo)
- Vasilij I. Jaroslavič (1272-1276)
- Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277-1293)
- Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304)
- Michal III. Jaroslavič Tverský (1304-1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi"
- Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317-1325)
- Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322-1326)
- Alexander II. Michajlovič Tverský (1326-1327)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340)
- ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva
[úprava] Kniežatá Moskovského kniežatstva - Rurikovci
Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"
- Michal Jaroslavič Chrabrý (1246-1248)
- ?
- Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 - 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča
- Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 - 1325)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1325 - 1340)
- Semjon Ivanovič Hrdý (1340 - 1353)
- Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 - 1359)
- Dmitrij Ivanovič Donský (1359 - 1389)
- Vasilij I. Dmitrijevič (1389 - 1425)
- Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 - 1462)
- Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 - 1505)
- Vasilij III. Ivanovič (1505 - 1533}
- Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533-1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 - 1538) z inej dynastie
[úprava] Cári a imperátori Ruska
Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.
[úprava] Rurikovci (pokrač.)
- Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533-1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár"
- Fiodor I. Ivanovič (1584 - 1598- posledný Rurikovec na tróne
[úprava] Godunovci
[úprava] Rôzne dynastie
- Lžidimitrij I. (Dmitrij II.) (1605 - 1606) – Otrepjevovci (možno Rurikovci)
- Vasilij IV. Ivanovič Šujskij (1606 - 1610) - Šujskijovci
- 1610-1612: medzivládie
[úprava] Romanovci
- Michal III. Fjodorovič Romanov (1613 - 1645}
- Alexej I. Michajlovič (1645 - 1676)
- Fiodor III. Alexejevič (1676 - 1682)
- Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 - 1725) - od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci:
- Katarína I. Alexejevna (1725 - 1727) - iná dynastia (Skavronskij)
- Peter II. Alexejevič (1727 - 1730)
- dočasná vládna rada (30.1. 1730 – 13.2.1730)
- Anna Ivanovna (1730 - 1740)
[úprava] Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)
- Ivan VI. Antonovič (1740 - 1741) - iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg):
- Ernst Johann Biron – regent 1740
- Anna Leopoldovna – regentka 1740 - 1741
- Alžbeta Petrovna (1741 - 1762)
- Peter III. Fjodorovič (1762)
- Katarína II. Alexejevna Veľká (1762-1795) - iná dynastia (Anhalt-Zerbst)
- Pavol I. (1796 - 1801)
- Alexander I. Pavlovič (1801 - 1825)
- Konštantín (december 1825) – vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval
- Mikuláš I. Pavlovič (1825 - 1855)
- Alexander II. Nikolajevič (1855 - 1881)
- Alexander III. Alexandrovič (1881 - 1894)
- Mikuláš II. Alexandrovič (1894 - 1917)
[úprava] Úradujúce hlavy štátu marec – november 1917 (Predsedovia Dočasnej vlády Ruska)
- Georgij Jevgenievič Ľvov (1917)
- Alexander Fjodorovič Kerenskij (1917)
[úprava] Predsedovia Všeruského ústredného výkonného výboru (1917-1938)
- Lev Borisovič Kamenev (1917)
- Jakov Michajlovič Sverdlov (1917 - 1919)
- Michail Fjodorovič Vladimirskij (1919) – úradujúci
- Michail Ivanovič Kalinin (30. marec 1919 – 15. júl 1938) – od 1922 už v rámci Sovietskeho zväzu
[úprava] Predsedovia Prezídia Najvyššieho sovietu Ruskej SFRS
- Andrej Alexandrovič Ždanov (15. júl 1938 – 19. júl 1938) – tu sa funkcia ešte volala "Predseda Najvyššieho sovietu"
- Alexej Jegorovič Badajev (19. júl 1938 – 4 . marec 1944)
- Nikolaj Michailovič Švernik (4. marec 194 – 25 . jún 1946)
- Ivan Alexejevič Vlasov (25. jún 1946 – 7. júl 1950)
- Michail Petrovič Tarasov (7. júl 1950 – 16. apríl 1959)
- Nikolaj Grigorievič Ignatov (16. apríl 1959 – 15. november 1959)
- Nikolaj Nikalajevič Organov(26. november 1959 – 20. december 1962)
- Nikolaj Grogorievič Ignatov (20. december 1962 – 26. marec 1985) – druhý raz
- Michail Alexejevič Jasnov (23. december 1966 – 26 . marec 1985)
- Vladimir Pavlovič Orlov (26 . marec 1985 – 3 . október 1988)
- Vitalij Ivanovič Vorotnikov (3. október 1988 – 29. máj 1990)
- Boris Nikolajevič Jeľcin (29. máj 1990 – 10. júl 1991)
[úprava] Prezidenti Ruskej federácie
- Boris Nikolajevič Jeľcin (10. júl 1991 – 31. december 1999)
- Alexandr Ruckoj (22. september 1993 – 4. október 1993) – protiprezident; úradujúci
- Vladimír Vladimirovič Putin (31. december 1999 - ) – do 7. mája 2000 úradujúci
[úprava] Predsedovia vlád
[úprava] Predsedovia Výboru ministrov
- Nikolaj Petrovič Rumjancev (1810-1812)
- Nikolaj Ivanovič Saltykov (1812-1816)
- Pavel Vasilievič Lopuchin (1816-1827)
- Viktor Pavlovič Kočubej (1827-1834)
- Nikolaj Nikolajevič Novosiľcev (1834-1838)
- Ivan Vasilievič Vasiľčikov (1838-1847)
- Vasilij Vasilievič Levašov (1847-1848)
- Alexandr Ivanovič Černyšov (1848-1856)
- Аlexej Fjodorovič Orlov (1856-1861)
- Dmitrij Nikolajevič Bludov (1861-1864)
- Pavel Pavlovich Gagarin (7. marec 1864 – 4. marec 1872)
- Pavel Nikolajevič Ignatiev (9. marec 1872 – 1. január 1880)
- Piotr Alexandrovič Valujev (6. január 1880 – 16. október 1881)
- Michail Christoforovič Reutern (16. október 1881 – 11. január 1887)
- Nikolay Christianovič Bunge (13. január 1887 – 15. jún 1895)
- Ivan Nikolajevič Durnovo (27. október 1895 – 11. jún 1903)
- Sergej Julievič Witte (29. august 1903 – 5. máj 1906) – od novembra premenovanie na "predseda Rady ministrov" – pozri dole
[úprava] Predsedovia Rady ministrov ("premiéri")
| Meno | Od | Do |
| Sergej Julievič Witte | 6. november 1905 | 5. máj 1906 |
| Ivan Logginovič Goremykin | 5. máj 1906 | 21. júl 1906 |
| Piotr Arkadjevič Stolypin | 21. júl 1906 | 18. september 1911 |
| Vladimir Nikolajevič Kokovcov | 18. september 1911 | 12. február 1914 |
| Ivan Logginovič Goremykin | 12. február 1914 | 2. február 1916 |
| Boris Vladimirovič Šťurmer | 2. február 1916 | 23. november 1916 |
| Alexander Fjodorovič Trepov | 23. november 1916 | 9. január 1917 |
| Nikolaj Dmitrievič Golicyn | 9. január 1917 | 12. marec 1917 |
| Georgij Jevgenievič Ľvov | 15. marec 1917 | 23. marec 1917 |
[úprava] Predsedovia Dočasnej vlády Ruska (1917)
| Meno | Od | Do | Strana |
| Georgij Jevgenievič Ľvov | 23. marec 1917 | 21. júl 1917 | Ústavná demokratická strana |
| Alexandr Fjodorovič Kerenskij | 21. júl 1917 | 8. november 1917 | Socialisticko-revolučná strana |
[úprava] Alternatívne vlády
[úprava] Alternatívna vláda 1
- Nikolaj Dmitrijevič Avksentiev (23. september 1918 – 5 . november 1918) – predseda Dočasnej všeruskej vlády
- Vasilij Georgijevič Boldyrev (7. november 1918 – 12 . november 1918)- predseda Dočasnej všeruskej vlády
- Alexandr Vasilievič Kolchak (18. november 1918 – 4 . január 1820) – najvyšší guvernér
- Anton Ivanovič Denikin (4. január 1920 – 4 . apríl 1920) – hlavný veliteľ Ozbrojených síl Južného Ruska
- Baron Piotr Nikolajevič Wrangel (4. apríl 1920 – 15. november 1920) – hlavný veliteľ Ozbrojených síl Južného Ruska
[úprava] Alternatívna vláda 2
- Piotr Vasilievič Vologodskij (4. november 1918 – 22. november 1919) - - predseda Rady ministrov
- Viktor Nikolajevič Pepeľajev (23. november 1919 – 7. február 1920) – predseda Rady ministrov
[úprava] Predsedovia Rady ľudových komisárov (od 1919(?) Rady ľudových komisárov Ruskej SFSR, od 1946 Predseda Rady ministrov Ruskej SFSR, od 1991 Premiér Ruskej SFSR) (1917-1991)
- Vladimir Iľjič Lenin (8. november 1917 – 21. január 1924)
- Alexej Ivanovič Rykov (2. február 1924 – 18. máj 1930)
- Sergej Ivanovič Syrcov (18. máj 1929 – 3. november 1930)
- Danil Jegorovič Sulimov (3. november 1930 – 22. júl 1937)
- Nikolaj Alexandrovič Bulganin (22. júl 1937 – 17. september 1938)
- Vasilij Vasilievič Vachrušev (17. september 1938 – 2 . jún 1940) - do 29. 7. 1939 úradujúci
- Ivan Sergejevič Chochlov (2 . jún 1940 – jún 1943)
- Konstantin Dmitrijevič Pamfilov (5. máj 1942 – 2. máj 1943) – úradujúci
- Alexej Nikolajevič Kosygin (jún 1943 – 2 . marec 1946)
- Michail Ivanovič Rodionov (2 . marec 1946 – 9 . marec 1949)
- Boris Nikolajevič Chernousov (9. marec 1949 – 20. október 1952)
- Alexandr Michajlovič Puzanov (20. október 1952 – 14. január 1956)
- Michail Alexejevič Jasnov (24. január 1956 – 19. december 1957)
- Frol Stepanovič Kozlov (19. december 1957 – 27. február 1958)
- Dmitrij Stepanovič Poľanskij (31. marec 1958 – 23. novmber 1962)
- Gennadij Ivanovič Voronov (23. november 1962 – 23. júl 1971)
- Michail Sergejevič Solomencev (28. júl 1971 – 24. jún 1983)
- Vitalij Ivanovič Vorotnikov (24. jún 1983 – 3. október 1988)
- Alexandr Vladimirovič Vlasov (3. október 1988 – 15. jún 1990)
- Ivan Stepanovič Silajev (15. jún 1990 – 26. september 1991)
- Oleg Lobov (26. september 1991 -6. november 1991) - úradujúci
- Boris Nikolajevič Jeľcin (6. november 1991 – 15. jún 1992) – (?)úradujúci; od 25. decembra 1991 premiér Ruskej federácie
[úprava] Premiéri Ruskej federácia (od 1991)
| Meno | Od | Do | Strana | |
| Boris Nikolajevič Jeľcin (pokrač. zhora, (?)úradujúci) | 25. december 1991 | 15. jún 1992 | (žiadna) | |
| Jegor Timurovič Gajdar (úradujúci) | 15. jún 1992 | 14. december 1992 | (žiadna) | |
| Viktor Černomyrdin, prvý raz | 14. december 1992 | 23. marec 1998 | Naša vlasť Rusko | |
| Boris Nikolajevič Jeľcin (úradujúci) | 23. marec 1998 | 23. marec 1998 | (žiaden) | |
| Sergej Vladilenovič Kirienko (do 24.4. 1998 úradujúci) | 23. marec 1998 | 23. august 1998 | (žiadna) | |
| Viktor Černomyrdin (úradujúci) | 23. august 1998 | 11. september 1998 | Naša vlasť Rusko | |
| Jevgenij Maximovič Primakov | 11. september 1998 | 12. máj 1999 | (žiadna) | |
| Sergej Vadimovič Stepašin (do 19. mája 1999 úradujúci) | 12. máj 1999 | 9. august 1999 | (žiadna) | |
| Vladimir Vladimirovič Putin (do 16. augusta 1999 úradujúci) | 8. august 1999 | 7. máj 2000 | (None) | |
| Michail Michajlovič Kasianov (do 17.5. 2000 úradujúci) | 7. máj 2000 | 24. február 2004 | (žiadna) | |
| Viktor Christenko (úradujúci) | 24. február 2004 | 5. marec 2004 | (žiadna) | |
| Michail Jefimovič Fradkov | 5. marec 2004 | (súčasnosť) | (žiadna) |
[úprava] Pozri aj
- Zoznam vládcov Sovietskeho zväzu (Predseda rady ľudových komisárov ZSSR, Predseda Ústredného výkonného výboru, Predseda prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR, Generálny tajomník Komunistickej strany Sovietskeho zväzu)
