Vladimir Vladimirovič Putin

Z Wikipédie

Vladimir Vladimirovič Putin
Prezident Ruskej federácie
Narodenie	7. október 1952 Leningrad
Politická strana	Единая Россия (nie je členom)

Vladimir Vladimirovič Putin ( vypočuť, Владимир Владимирович Путин v azbuke; * 7. október 1952, Leningrad) je súčasný prezident Ruskej federácie. Vo funkcii pôsobí od 31. decembra 1999.

[úprava] Život

Vyštudoval právnickú fakultu a po nej mu ponúkli službu v KGB. Od roku 1985 Putin slúžil vo vtedajšom Východnom Nemecku ako legálny pracovník sovietskej vonkajšej rozviedky. Po návrate v roku 1990 pracoval na ingradskom magistráte. Spolupráca s primátorom Anatolijom Sobčakom priniesla Putinovi ovocie a v roku 1996 si ho všimli aj v Moskve. Ďalších niekoľko rokov budúci prezident zastával viaceré významné funkcie, až sa nakoniec v lete 1998 stal riaditeľom nástupkyne KGB - Federálnej Bezpečnostnej Služby. Celý ten čas však stál v pozadí a verejnosť ho takmer nepoznala. V auguste 1999 však vtrhol medzi ruskú politickú špičku ako kométa. Prezident Boris Jeľcin ho vymenoval za predsedu vlády a 31. decembra toho istého roku prekvapil celý svet tým, že odstúpil a prenechal právomoci Vladimirovi Putinovi. V marci 2000 Putin ľahko vyhral prezidentské voľby a začal neúprosný boj proti bývalým najvplyvnejším mužov v okruhu Borisa Jeľcina. Za mreže sa dostal mediamagnát Vladimir Gusinskij. Niekdajšia sivá eminencia ruskej moci Boris Berezovskij musel odísť do exilu. Väčšina ruskej verejnosti sporný boj proti oligarchom len uvítala. Stratu nezávislosti médií, ktoré títo muži ovládali, si už málokto všimol. Niečo iné však bola vojna v Čečensku, ktorú Putin rozpútal ešte ako premiér a hneď ju označil za protiteroristickú operáciu. Neutíchajúce boje a teroristické útoky sa stali najväčším problémom ruského prezidenta. Životy vojakov, výbuchy alebo rukojemnícke tragédie v očiach verejnosti marili všetky hospodárske úspechy Putinovej vlády. Obmedzenie slobody slova v médiách a obvinenia z porušovania ľudských práv naštrbili imidž Putina na Západe. Ruského prezidenta však kritika nezastavila. Pustil sa do boja s najuznávanejšou ruskou firmou - ropným gigantom Jukos a po tragédii v Beslane prišiel s návrhom ešte väčšej centralizácie moci. Na druhej strane však Putin urobil obrovský krok na zblíženie Ruska so Západom, za čo si aj vyslúžil kritiku svojich najhorlivejších stúpencov. Jeho ústupky sa týkajú najmä ekonomickej sféry - ratifikoval Kjótsky protokol, núti ruských výrobcov prispôsobovať sa konkurencii na svetových trhoch, adaptuje ruské hospodárstvo na vstup do Svetovej obchodnej organizácie. Nedávno však prekvapil svojich oponentov aj tým, že odmietol prijať zákon, ktorý vážne obmedzuje prácu novinárov pri teroristickom útoku. Napriek mnohým problémom je Vladimir Putin naďalej v Rusku mimoriadne populárny. Bežní Rusi, ktorých sa vojna v Čečensku alebo obmedzenia slobody slova priamo nedotkli, tvrdia, že ich krajina potrebuje osvieteného vládcu s tvrdou rukou. Kritici prezidenta však upozorňujú, že za vlády Putina Rusko stratilo šancu stať sa skutočne demokratickým štátom. Podľa nich chaos a úpadok za Jeľcina boli lepšie než riadená demokracia a nútená stabilita za Putina. Stále v ňom vidia človeka s mentalitou dôstojníka KGB, ktorý bolestne prežíval rozpad Sovietskeho zväzu a snaží sa o jeho obnovenie.