Ivan IV. (Rusko)
Z Wikipédie
Ivan IV., celým menom Ivan Vasilievič z rodu Rurikovcov (* 25. august 1530 – † 18. marec 1584), známy tiež ako Ivan Hrozný, bol od roku 1533 veľkokniežaťom Moskovského kniežatstva a roku 1547 ako prvý Rus pre svoju osobu prijal titul cár. Za jeho vlády došlo k rozvoju ruského absolutizmu.
Ivan IV. Vasiljevič formálne začal vládnuť už vo svojich troch rokoch, skutočnú vládu ale vykonávala jeho matka Jelena Glinská. Po matkinej smrti roku 1538 sa vlády zmocnila vysoká ruská šľachta (bojari), vedená urodzeným rodom Šujských. V roku 1547, keď mal sedemnásť rokov, prihlásil sa za svätého cára a samovládcu Rusi.
Začiatok jeho skutočnej vlády sa niesol vo znamení reforiem týkajúcich sa štátnej správy a presadzovania centrálnej absolutistickej moci cára na úkor bojarov. Práve proti nim bolo namierené Ivanové rozhodnutie z 1564, keď nechal sformovať opričninu, ruské územie podriadené priamo cárovej vláde, danej v leno opričníkom. Tento takzvaný pomestnyj systém mal cárovi zaistiť poslušnosť opričníkov, ktorých plánoval použiť v ozbrojenom boji proti tým bojarom, ktorí sa priečili jeho absolutistickej moci.
Za Ivanovej vlády sa do Ruska po prvýkrát dostal kníhtlač. Ivan zaistil odbytištia ruského tovaru založením obchodnej stanice v prístave Archangeľsk, kde sa nasledovane rozvinul čulý obchodný styk, najmä s anglickými kupcami.
Na juhovýchode zlikvidoval Ivan IV. moc Tatárov a pripojil Kazaňský a Astrachaňský chanát k Moskovskej Rusi. S územnou expanziou pokračoval ďalej východným smerom a po prvýkrát umožnil Rusom kolonizovať časť západnej Sibíri. Zároveň zaviedol niektoré zákony omedzujúce slobodný pohyb roľníkov.
Užší kontakt s Európou získal Ivan IV. v priebehu livonských vojen. Tento dlhoročný konflikt, pri ktorom Ivan bojoval so Švédskom, Poľskom a Litvou, nakoniec Moskovskú Rus značne vysilil a ruský prístup k Baltu nezaistil. Tieto problematické dôsledky ťažko dopadli na Ivanovu osobnosť s počiatočnými hlbokými psychickými problémami. Jeho krajná podozrievavosť a strach o seba samého sa prejavovala na krutosti nielen voči svojím otvoreným nepriateľom (bojari), ale postupne sa obracala aj proti najbližšiemu okoliu. Roku 1581 napríklad surovo zbil nevlastnú tehotnú dcéru, ktorá následovne potratila. O rok neskôr v hádke zavraždil svojho vlastného syna Ivana, ktorého obviňoval zo spolčenia s nepriateľmi.
Takisto sa Ivanovi vymkla z rúk kontrola nad opričníkmi, ktorí rozpútávali otvorený teror medzi roľníkmi aj bohatou šľachtou. Opričníci na Ivanov rozkaz zavraždili niekoľko stoviek novgorodských mešťanov.
Politický chaos a nasledovná hlboká kríza ťažko zasiahla do ruských pomerov. V roku 1584 Ivan IV. zomrel a na jeho miesto nastúpil bezdetný a mentálne postihnutý Fjodor aj. Ivanovič. Skutočnej vlády sa ujal Boris Godunov, čo však krajine pokoj nezaistilo a celé obdobie v ruskej historiografii dostalo označenie smutnoje vremja (smutná doba).
