Robert A. Heinlein

Z Wikipédie

Robert A. Heinlein
americký spisovateľ vedeckej fantastiky
Narodenie	7. júl, 1907 Butler, USA
Úmrtie	8. máj, 1988 Carmel, USA
Pozri aj Biografický portál

Robert Anson Heinlein (* 7. júl 1907, Butler – † 8. máj 1988, Carmel) bol jedným zo spisovateľov, ktorí najviac ovplyvnili vedeckú fantastiku. Objavil nové témy, nové techniky a prístupy. Bol to prvý spisovateľ sci-fi, ktorému na konci 40-tych rokov vyšli pravé vedecko-fantastické príbehy vo všeobecných časopisoch, a bol autorom prvého vedecko-fantastického románového bestselleru v 60-tych rokoch. Hlavné témy jeho diel boli spoločenské: radikálny individualizmus, slobodná vôľa, náboženstvo, vzťah medzi fyzickou a emocionálnou láskou a špekulácie o vzťahu rodiny a neortodoxnej spoločnosti.

Obsah 1 Život 2 Práca 2.1 Obdobie 1939–1960 (začiatky) 2.2 Obdobie 1961–1973 (vrchol tvorby) 2.3 Obdobie 1980–1987 (posledné diela) 3 Myšlienky a témy 3.1 Heinleinova filozofia 3.2 Heinleinova politika 3.3 Zápas o sebaurčenie 3.4 Vypracovanie sa z vlastných síl ("self-making") 4 Ocenenia 5 Bibliografia 5.1 Prvé Heinleinove romány 5.2 Romány pre mládež 5.3 Neskoršie Heinleinove romány 5.4 Poviedky zahrnuté do "histórie budúcnosti" 5.5 Iné poviedky 5.6 Zbierky poviedok 5.7 Náučné 5.8 Spinoffs 5.9 Filmografia 6 Externé odkazy

[úprava] Život

Heinlein sa narodil v mestečku Butler v štáte Missouri, ale detstvo strávil v Kansas City v štáte Missouri. Jeho zážitky a zázemie z tohto obdobia ovplyvnili jeho neskoršie diela, hoci mnohokrát opustil tieto hodnoty a porušil spoločenské správanie v tvorbe aj v osobnom živote.

Po skončení strednej školy navštevoval Námornú akadémiu v Annapolise štát Maryland, ktorú absolvoval v roku 1929. Slúžil ako dôstojník v americkom námorníctve až do roku 1934, keď bol zo zdravotných dôvodov prepustený z armády (tuberkulóza). Počas dlhej hospitalizácie prehodnotil svoj život, čo neskôr zakomponoval do románu Stranger In a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Vojenská služba mala druhý najväčší vplyv na jeho tvorbu. Po celý život si ctil lojálnosť, vodcovstvo a iné hodnoty spojené s armádou.

Po svojom prepustení z armády niekoľko týždňov navštevoval kurzy matematiky a fyziky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, ktoré prerušil kvôli chorobe alebo kvôli ambíciám vstúpiť do politiky. Pracoval v rôznych zamestnaniach vrátane obchodu s nehnuteľnosťami a bane na striebro. Začiatkom 30-tych rokov bol Heinlein aktívny v socialistickom hnutí Uptona Sinclaira EPIC. Keď v roku 1934 Sinclaira nominovala Demokratická strana na miesto guvernéra Kalifornie, Heinlein aktívne pracoval v kampani za zvolenie (ktorá bola neuspešná). Heinlein sám kandidoval do kalifornského snemu a takisto neuspel (nanešťastie presne v tom období boli noviny plné aktivít Konrada Henleina v Sudetách). Po neúspechu v kampani Heinleinovi ostala iba malá penzia z armády, a tak sa vrhol na písanie, aby splatil svoje dlhy. V roku 1939 mu v Astounding Magazine vydali prvú poviedku „Life-Line“. Plánoval prestať s písaním hneď ako splatí hypotéku, ale chcel aj nové auto, výlet do New Yorku a niekoľko ďalších vecí. Povedal vtedy Johnovi Campbellovi, vydavateľovi Astounding, že plánuje skončiť. Uzavrel dohodu, že pošle pár poviedok, ktoré mal a skončí, keď ich Campbell odmietne. Po odmietnutí poviedok Heinlein skončil a začal sa zle cítiť. Začal byť nervózny, stratil chuť do jedla, schudol a trpel nespavosťou. Myslel si, že sa po tretíkrát prejavila tuberkulóza. Campbell sa čiastočne zaujímal o Heinleina, a keď sa dozvedel o jeho problémoch, povedal, že sa ešte raz pozrie na tie príbehy. Urobil tak a požiadal o malé úpravy. Keď Heinlein vykonal tie úpravy, hneď sa cítil lepšie.

Heinlein sa rýchlo stal známym ako hlavný predstaviteľ nového smeru v „spoločenskej“ vedeckej fantastike. Ako vôbec prvý začal vzájomne prepájať svoje poviedky a romány do konzistentného celku a vytvoril tak „históriu budúcnosti“ (tabuľku ktorej Campbell vydal v máji 1941). Neskôr tento spôsob použili mnohí ďalší autori.

Počas Druhej svetovej vojny slúžil v námorníctve ako letecký inžinier, kde naverboval mladého Isaaca Asimova a L. Sprague de Campa pre leteckú továreň námorníctva. Po skončení vojny začal prehodnocovať svoju kariéru. Bombardovanie miest Hirošima a Nagasaki a začiatok studenej vojny spôsobili, že začal písať na politické témy a chcel sa dostať na lepšie platený trh. Publikoval štyri významé články pre Saturday Evening Post, počnúc s „The Green Hills of Earth“ vo februári 1947, čo z neho urobilo prvého vedecko-fantastického spisovateľa, ktorému vydali články v prestížnom časopise. Bol autorom Destination Moon, filmu, pre ktorý napísal príbeh, scenár a vymyslel množstvo efektov, a ktorý získal Oskara za špeciálne efekty..

Heinleinove romány pre mládež boli možno to najdôležitejšie, čo kedy urobil. Vychovali vedecky a sociálne uvedomelých dospelých. Vo týchto románoch písal o aktuálnych problémoch, ale jeho Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) z roku 1959 bola označená Scribnerom ako príliš kontroverzná a celkom odmietnutá. Heinlein sa cítil oslobodený od obmedzení písania pre dospievajúcich, začal písať „svoje vlastné veci a po svojom“ a prišiel so sériou kníh, ktoré posúvali hranice vedeckej fantastiky vrátane Stranger In a Strange Land (1961) (v češtine „Cizinec v cizí zemi“), čo je jeho najznámejšie dielo a The Moon Is a Harsh Mistress (1966) (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktoré mnohí označujú za jeho najlepší román.

Začiatkom 70-tych rokov sa Heinlein stal obeťou série chorôb spôsobených vyčerpávajúcou prácou. Desaťročie začal so životu nebezpečným zápalom podbrušnice, z ktorého sa dostal po viac ako dvoch rokoch. Ale len čo bol schopný písať, začal svoj technicky najnáročnejší román Time Enough for Love (1973). V polovici 70-tych rokov napísal dva dobre hodnotené články pre Encyclopédiu Britannicu (o Paulovi Diracovi a antihmote a o chemických procesoch v krvi). On a jeho žena Virginia prechodili celú krajinu aby zreorganizovali krvné banky v USA. V roku 1976 sa po tretíkrát zúčastnil ako čestný hosť na svetovom kongrese vedeckej fantastiky v Kansas City. Jeho zdravie sa však znova ozvalo a v roku 1978 mu ako jednému z prvých voperovali bypass. Bol pozvaný pred výbor amerického Senátu, aby predstavil svoje presvedčenie, že výdobytky kozmického výskumu možno využiť pre chorých a starých ľudí.

V 80-tych rokoch Heinlein ešte napísal päť románov, až napokon zomrel v spánku 8. mája 1988, keď triedil poznámky k šiestemu románu World As Myth.

Heinleinov obchodný život pokračoval aj v nasledujúcom desaťročí po jeho smrti: Niekoľko jeho diel bolo vydaných až po jeho smrti vrátene výberu listov, ktoré vydala jeho žena, Virginia, jeho kniha o praktickej politike napísaná v roku 1946, cestopis o jeho prvej ceste okolo sveta z roku 1954 a dva prepracované romány. V roku 2004 bol vydaný jeho prvý román For Us, The Living, ktorý odhalil, koľko svojej sociálnej a životnej filozofie mal počas dní svojej politickej kariéry. Jeho zápisky z roku 1958 sa do románovej podoby pokúša zostaviť Spider Robinson.

[úprava] Práca

[úprava] Obdobie 1939–1960 (začiatky)

Heinleinov prvý román bol For Us, The Living: A Comedy of Customs, napísaný v roku 1939, ale ďalších 64 rokov nevydaný, až kým sa kópia rukopisu neobjavila v garáži Michaela Huntera, ktorý bol ako študent poverený niečo napísať o Heinleinovi. Tento román je čosi viac ako prehliadka Heinleinových teórií o spoločnosti, je zaujímavý ako okno do jeho radikálnych myšlienok o človekovi ako spoločenskom zvierati, vrátene úvah o voľnej láske. Zdá sa, že Heinlein mal prinajmenšom v úmysle žiť podľa týchto ideálov, hoci aj v 30-tych rokoch, a mal mimomanželský vzťah so svojou neskoršou druhou manželkou Leslyn. (Bol aj prívržencom nudizmu; nudizmus a tajomstvá tela veľmi často rozoberá vo svojich dielach. Keď vrcholila studená vojna, vybudoval si atómový kryt pod svojim domom, taký aký je spomenutý v Farnham's Freehold.)

Po románe For Us, The Living, začal písať romány a poviedky zasadené do konzistentného celku histórie budúcnosti, doplnenú časovou osou s významnými politickými, kultúrnymi a technologickými zmenami. Veľká časť jeho práce v období od 1939 to 1961 bola zameraná na mládež. Niektoré z románov tohto typu sú Have Space Suit—Will Travel, Farmer in the Sky, a The Rolling Stones. Mnohé z nich boli vydané ako seriál pod inými názvami, napr., Farmer in the Sky bol vydaný ako seriál „Satellite Scout“ v skautskom Boy's Life. Existujú špekulácie, že jeho posadnutosť svojím súkromím bola aspoň sčasti dôsledkom zjavného rozporu medzi jeho nekonvenčným súkromným životom a jeho kariérou ako autora kníh pre mládež, ale v románe For Us, The Living explicitne vysvetľuje politickú dôležitosť, ktorú Henlein zásadne prikladal súkromiu.

Heinlein pôvodne napísal svoju prvú knihu pre mládež, Rocket Ship Galileo pre jedného veľkého vydavateľa, ktorý ho požiadal o knihu pre chlapcov. Vydavetľ ju však potom odmietol so slovami, že 'cesta na Mesiac je nezmysel'. Vzal rukopis k Scribnerovi, ktorý ho kúpil - a tým odštartoval každoročné predvianočné vydávanie Heinleinovej knihy. Táto dohoda trvala dvanásť rokov, kým vydavateľ (ktorý nenávidel sci-fi) neodmietol jeden rukopis, ktorý Heinlein potom zobral oproti cez ulicu a neskôr s ním získal Huga. Veľa čitateľov asi nechápe, že niektoré z Heinleinových čiastočne klišé nápadov, ako cesta na mesiac v Rocket Ship Galileo, boli v tom čase prekvapujúce a v podstate spoluvytvárali samotné klišé. Iný dobrý príklad z tohto obdobia je román The Puppet Masters (v češtine „Vládci loutek“), ktorý zavádza myšlienku mimozemšťanov, ktorý prevezmú kontrolu nad ľudským telom, ako v románe Invasion of the Body Snatchers.

Romány, ktoré napísal pre mladé publikum boli fascinujúcou zmesou mládežníckych tém a tém pre dospelých. Veľa problémov, ktoré podchytil vo svojich knihách, malo niečo spoločné s problémami dospievania. Jeho hlavný hrdinovia sú zväčša mimoriadne inteligentní teenageri, ktorí si hľadajú cestu do sveta dospelých, ktorý vidia okolo seba. Na povrchu sú to jednoduché príbehy plné dobrodružstva, hrdinských činov a vysporadúvania sa s hlúpimi učiteľmi a žiarlivými rovesníkmi. Heinlein sa však voči svojim vydavateľom (a iným spisovateľom) otvorene vyjadroval, že mladí čitatelia sú oveľa sofistikovanejší a schopní zvládnuť komplexné a zložité témy ako si veľa ľudí uvedomovalo. Preto aj jeho mládežnícke príbehy mali taký stupeň zrelosti, ktorý ich robil čitateľnými aj pre dospelých. Napríklad jeho posledným „mládežníckym“ románom bol Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pechota“), ktorý je pokladaný za jedno z jeho najkontroverznejších diel. Tento román bol napísaný ako odozva na jednostranné zastavenie nukleárnych skúšok. Aj v takej na prvý pohľad nevinnej knihe, akou je Red Planet, zobrazuje zopár veľmi podvratných tém, vrátane revolúcie mladých študentov, ktorej predlohou je americká revolúcia; jeho vydavateľ žiadal podstatné zmeny tém tejto knihy, najmä použitia zbraní dospievajúcimi či zmätenej sexuality postavy Marťana.

[úprava] Obdobie 1961–1973 (vrchol tvorby)

Od roku 1961 (Stranger in a Strange Land) do roku 1973 (Time Enough for Love) Heinlein napísal svoje najcharakteristickejšie a dokonale vyvinuté romány. Jeho tvorba z tohto obdobia rozvinula pre neho najdôležitejšie témy ako individualizmus, boj za slobodu jednotlivca, fyzická a emocionálna láska. Jasný nesúlad medzi týmito románmi a predchádzajúcou tvorbou možno do určitej miery pripísať jeho vlastnému presvedčeniu, ktoré bolo pravdepodobne správne, že čitatelia a vydavatelia 50-tych rokov neboli ešte pripravení na niektoré jeho radikálnejšie myšlienky. Román Stranger in a Strange Land (v čestine „Cizinec v cizí zemi“) poslal vydavateľovi dlho potom, ako ho napísal, a témy voľnej lásky a radikálneho individualizmu sú nápadne zstúpené v jeho dlho nevydanom prvom románe For Us, the Living. Tvrdenie, že sa Charlesovi Mansonovi inšpiroval románom Stranger in a Strange Land, sa zdá byť mestkou rozprávkou: Hoci niektorí z Mansonových nasledovateľov knihu čítrali, samotný Manson neskôr povedal, že on ju nečítal. Pravdou ale je, že iné osoby vytvorili kvázi-náboženskú organizáciu nazvanú Church Of All Worlds podľa náboženstva založeného hlavnými postavami z tohto románu, ale Heinlein, pokiaľ je známe, s tým nemal nič spoločné.

[úprava] Obdobie 1980–1987 (posledné diela)

Po sedemročnom boji s rôznymi chorobami napísal Heinlein niekoľko románov v období od roku 1980 (The Number of the Beast) do roku 1987 (To Sail Beyond the Sunset). Tieto romány boli čitateľmi prijaté rozporuplne. Mnoho z nich tvrdí, že nedosahujú kvalitu skorších diel. Knihy sa ale predávali dobre a získali množstvo ocenení. Čitatelia tvrdia, že tí, ktorí ich kritizujú, nerozumenjú ich irónii a sebavedomej parodizácii vedeckej fantastiky či literatúry vôbec.

Niektoré s týchto kníh, ako napríklad The Number of the Beast(v češtine „Číslo Bestie“) a The Cat Who Walks Through Walls (v češtine „Kočka, která prochází zdí“), začínajú ako pevne stavané dobrodružné príbehy, ale ku koncu sa vyvinú do filozofických fantázií. Je vecou názoru, či to demonštruje nedostatok zručnosti alebo či vedomú snahu rozšíriť hranice vedeckej fantastiky do akéhosi magického realizmu, pokračujúc pritom v procese literárneho objavovania, ktorý Henlein započal v Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“).

Tendencia uberať sa smerom k autorovej sebareflexii, ktorá začala v Stranger in a Strange Land a pokračovala v Time Enough For Love, je ešte zrejmejšia v románoch ako The Cat Who Walks Through Walls, v ktorej hlavný hrdina, vojenský veterán-invalid, ktorý sa stal spisovateľom, objavuje lásku k žene, ktorá sa, ako všetky Heinleinove silné postavy, až nápadne podobá na jeho ženu Giny. Sebaparodujúci prvok týchto kníh bráni brať ich až príliš vážne, ale nemusí vyvolať želaný efekt u čitateľov, ktorí nepoznajú Heinleinove predchádzajúce romány.

[úprava] Myšlienky a témy

[úprava] Heinleinova filozofia

Tak ako u iných autorov aj u Heinleina je len málo zreteľný rozdiel medzi témami prezentovanými v dielach a filozofickými názormi, ktoré presadzoval.

V jeho knihe To Sail Beyond the Sunset, Henlein necháva hlavnú postavu, Maureen, tvrdiť, že hlavnou úlohou metafyzikov je klásť otázky: Prečo sme tu ? Kam pôjdeme po smrti ? ..., a že človek nesmie na tie otázky odpovedať. Klásť otázky je vecou metafyzikov, hľadať odpovede však nie, pretože v okamihu, keď človek na ne odpovie, presúva sa do oblasti viery.

Maureen neuvádza na to dôvod; jednoducho poznamenáva, že takéto otázky sú „krásne“, ale niet k nim odpovedí. Z toho, zdá sa, vyplýva toto: Pretože (podľa Henleina) deduktívne myslenie je striktne tautologické (čiže nikdy nevedie k záverom, ktoré sme nepredpokladali už vo východiskových tézach) a pretože induktívne myslenie vždy podlieha pochybnostiam, jediný spoľahlivý zdroj „odpovedí“ na takéto otázky je priama skúsenosť—ktorú však nemáme.

Maureenin syn/milenec Lazarus Long uviedol v diele Time Enough For Love (v češtine „Dost času na lásku“) súvisiacu poznámku . Aby sme mohli odpovedať na „veľké otázky“ o univerze, Lazarus na jednom mieste tvrdí, že by bolo nevyhnutné stáť mimo univerza. (Nie je celkom jasné prečo, ale Lazarus to tak každopádne tvrdí. Platí tu síce zvyčajné varovanie, že sa nemajú omylom považovať názory postavy za názory autora, ale tento názor, zdá sa, zapadá do Heinleinových vlastných názorov, tak ako ich vyjadril v literatúre faktu a v rôznych interview.)

V 30-tych a 40-tych rokoch sa Heinlein podrobne zaujímal o Všeobecnú sémantiku Alfreda Korzybskiho a navštevoval množstvo seminárov na túto tému. Zdá sa, že jeho názory na epistemológiu pramenia z tohto záujmu.Jeho fiktívne postavy (prinajmenšom niektoré z nich) naďalej vyjadrujú Korzybského názory až do úplného konca jeho spisovateľskej kariéry.

[úprava] Heinleinova politika

Môže sa zdať, že Heinleinove písanie divoko osciluje naprieč celým politickým spektrom. Jeho prvý román, For Us, The Living, z väčšej časti pozostáva z obhajovania systému spoločenského úveru (social credit) a raná poviedka „Misfit“ je o podobnej organizácií ako Rooseveltove Civilian Conservation Corps prenesenej do vesmíru. Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“) bol pojatý do kultúry hippies, Glory Road môžeme čítať ako protivojnové dielo, kým na druhej strane román Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pechota“) je považovaný za propagáciu armády, To Sail Beyond the Sunset, vydaný za Reagana, je pravicový s napríklad sympaticky vykreslenou hlavnou postavou, ktorá hovorí o ilegálnych prisťahovalcoch ako o „wetbacks“ (čo je americký výraz pre ilegálnych mexických robotníkov, ktorý preplávali Rio Grande). V inom príklade iná sympatická postava hovorí o homosexuáloch ako o „the poor in-betweeners“ (doslova „chudáci stojaci medzi (pohlaviami)“), povrchná poznámka, ktorá dokázala rozohniť aj Heinleinovho známeho obdivovateľa Spidera Robinsona.

Existujú však aj smery Heinleinových politických názorov, ktoré ostávajú pozoruhodne nemenné. Bol silne oddaný liberálnej myšlienke o slobode jednotlivca, čo najjasnejšie vyjadril v románe The Moon Is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), ktorý mnohí považujú za jeho najlepší. Jeho prvé romány pre mládež obsahujú prekvapujúco silné protiautoritárske posolstvo, ako napríklad v jeho prvom vydanom románe Rocket Ship Galileo, kde sa skupina chlapcov na protest proti rozsudku odpáli v rakete. V románe The Moon Is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“) je nespravodlivá vláda na Mesiaci označovaná jednoducho ako „Authority“ (čiže autorita, úrad, poverený orgán), čo vedie k jasnej interpretácii knihy ako parabola na zlo „autorít“ vo všeobecnosti a nie iba v tomto konkrétnom prípade.

V rozpore s kresťanským právom je Heinlein proti akémukoľvek zásahu náboženstva do štátu a patrične sa obul do organizovaného náboženstva v románoch Job, A Comedy of Justice (v češtine „Job: komedie spravedlnosti“) a s troškou jemnosti a rozporuplnosti v Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“). Jeho „história budúcnosti“ zahŕňa obdobie nazvané Medzivládie, v ktorom sa náboženský fanatik stáva prezidentom Spojených štátov. Pozitívne zoobrazovanie armády (Between Planets, Red Planet) väčšinou zdôrazňuje individuálne činy dobrovoľníkov v duchu Minutemanov (dobrovoľníkov v americkej vojne o nezávislosť), kým armáda ako predlžená ruka vlády je zobrazená s dávkou skepsy (Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“) a Glory Road).

Heinlein vyrastal v období rasovej segregácie a písal v čase najväčšieho rozmachu hnutia za občianske práva (civil rights movement). V jeho niektorých prácach hrali rasy dôležitú úlohu. Najnápadnejší príklad je román Farnham's Freehold, kde poslal bielu rodinu do budúcnosti, v ktorej sú bieli otrokmi afrických pánov. Heinlein si vychutnal útok na možné rasové predsudky svojich čitateľov vykreslením silných, sympatických hrdinov, aby neskôr odhalil, že mali africký pôvod, napr. v románoch The Cat Who Walks Through Walls (v češtine „Kočka, která prochází zdí“), Tunnel in the Sky (v češtine „Tunel do nebes“), a prekvapujúco aj v niektorých častiach románu Friday. (Odkaz na Tunnel in the Sky je trochu rozporuplný, ale aspoň jeden asistent, ktorý má prednášky o tejto knihe spomínal, že niektorí študenti sa stále pýtajú: "Je čierny ?";The Cat Who Walks Through Walls bola vydaná s ilustráciou na prvej strane, ktorá zobrazuje hlavného hrdinu ako „bieleho“ hoci je v knihe jasne napísané, že je afrického pôvodu a to isté platí aj o paperbackovom vydaní v Friday). The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“) obsahuje incident, v ktorom hlavný hrdina navštívi juh Spojených štátov a je okamžite zatknutý za „zlý rasový pôvod“, a v Podkayne of Mars sú spomenuté rasové predsudky proti postave pre jej tmavú kožu. V kontexte vedeckej fantastiky pred rokom 1960 je zastúpenie „čiernych“ postáv pozoruhodne novátorské, vo vedeckej fantastike tohto obdobia sa zelená vyskytovala častejšie ako hnedá. Ázijske civilizácie sú v jeho dielach občas zobrazované v negatívnom svetle, ako napríklad v románe z roku 1949 Sixth Column, ktorom sa Američania bránia invázii pomocou žiarenia, ktoré zabíja iba ľudí s "ázijskou krvou"; tento prvok Heinleinovi nanútil vydavateľ a Heinlein bol neskoršie trochu na rozpakoch ohľadne príbehu. Tunnel in the Sky (v češtine „Tunel do nebes“) a Farmer in the Sky obsahujú negatívne zobrazenie preľudnenia v Ázii. Double Star (v češtine „Dvojník“), Red Planet a Stranger in a Strange Land (v čestine „Cizinec v cizí zemi“) sa zaoberajú témami tolerancie a pochopenia medzi ľudmi a marťanmi.

Napriek tomu, že sa predpokladalo, že pavúči nepriatelia z románu Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) mali predstavovať Čínu, Heinlein napísal knihu ako odpoveď na jednostranné zastavenie jadrových skúšok zo strany Spojených štátov, takže je pravdepodobnejšie, že reprezentovali komunizmus. Niekoľko príbehov ako „Jerry Was a Man,“ "The Star Beast" a „Red Planet“ sa zaoberá myšlienkou nehumanoidných bytostí, ktoré sú neprávom pokladané za podradnejšie ako ľudia, čo možno chápať ako narážku na rasizmus vovnútri ľudskej spoločnosti. Problémom pri chápaní mimozemšťanov ako umeleckých predstaviteľov rás moderného človeka je u Heinlein skutočnosť, že mimozemšťania vo všeobecnosti zaberajú úplné iný mentálny svet než ľudia. Napríklad v románe Methuselah's Children (v češtine „Metuzalemovy děti“) máme dve mimozemské rasy: Jockairovia sú vnímajúce domáce zvieratá slúžiace druhej, božskej rase. V jeho prvých románoch pre mládež, sú Marťania a Venušania zobrazení ako staré a múdre rasy, ktoré sa len zriedka „uráčia“ zamiešať do záležitostí ľudí.

Napriek Heinleinovej práci pre hnutia End Poverty in California a Social Credit (Spoločenský úver) v mladosti, bol po celý život presvedčeným antikomunistom. Aj keď je ťažké pre čitateľov, ktorí prežili studenú vojnu, zmieriť sa s tým, v politickom živote 30-tych rokov nebol rozpor, keď bol niekto socialistom a fanatickým antikomunistom. George Orwell mal podobný názor, čoho dôkazom je Animal Farm. Jeho náučné texty zahŕňajú aj úžasnú antikomunistickú polemiku vydanú pod názvom „Who are the heirs of Patrick Henry?“, a články ako „'Pravda' Means 'Truth'“, „Inside Intourist“ a cestopisný článok zo svojej cesty po ZSSR spolu s radami pre západných čitateľov ako sa vyhnúť dohľadu úradmi pri takomto výlete.

Mnoho z Heinleinových príbehov explicitne podáva pohľad na históriu porovnateľný z Marxom: spoločenské štruktúry sú určované materialistickým prostredím. Heinleina ale azda možno lepšie porovnať s Turnerovou „frontier thesis“ (tézou pohraničnej oblasti). V Red Planet sa Doktor MacRae vvtvára súvis medzi pokusmi o obmedzenie práva nosiť zbraň a zvýšením hustoty osídlenia Marsu. (Táto diskusia bola na žiadosť vydavateľa „vystrihnutá“ z originálnej verzie .) V románe Farmer in the Sky preľudnenie na Zemi zapríčinilo hlad, ale emigrácia na Ganymedes zabezpečila prežitie druhu - Heinlein na konci knihy vložil do úst jednej zo svojich postáv poučenie, v ktorom vysvetľuje, že matematická logika malthuzianizmu môže viesť jedine k pohrome pre domovskú planétu. V poddeji románu Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“) sa vykytujú požiadavky farmárov na banku Lazarusa Longa, ktoré Henlein vykresľuje ako neodvratný sklon pionierskej spoločnosti vyvinúť sa v ľudnatejšiu (a teda aj dekadentnejšiu a menej slobodnú) spoločnosť. Táto epizóda je zaujímavým príkladom Henleinovho sklonu vidieť dejiny (na rozdiel od Marxa) ako cyklické a nie progresívne. Iným dobrým príkladom je The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“), v ktorom revolúcia zosadila vládu, ale nová vláda hneď skĺzla do nevyhnutnej snahy vydať zákony obmedzujúce osobný život.

[úprava] Zápas o sebaurčenie

Téma vzbury proti skorumpovaným, podlým utlačovateľom je obsiahnutá vo viacerých Heinleinových románoch:

• Obyvatelia trestaneckej kolónie na Mesiaci sa s pomocou počítača obdareného vedomím vzbúria proti Správcovi kolónie v diele The Moon is a Harsh Mistress (v češtine "Měsíc je drsná milenka")
• Kolonisti na Venuši sa odtrhnú od Zeme v diele Between Planets
• Študentská rebélia na Marse v diele Red Planet
• Tajný spolok zvrhne náboženskú diktatúru v diele If This Goes On
• Vedci prekonajú ázijskú inváziu v diele Sixth Column
• Mládež a mutanti sa vzbúria proti a uniknú pred zakoreneným systémom v Orphans of the Sky

[úprava] Vypracovanie sa z vlastných síl ("self-making")

Touto témou sa zaoberajú knihy Time Enough for Love (v češtine „Dost času na lásku“), The Number of the Beast (v češtine „Číslo Bestie“) a To Sail Beyond the Sunset.

Autor nás privedie k zamysleniu sa nad tým, aké by bolo ľudstvo, keby by sme formovali naše zvyky podľa našich potrieb (a nie naopak)?, ako by sa naša ľudskosť prejavila, keby sme sa nevyvíjali pod vplyvom kultúry, zväzujúcej ľudskú dušu? Boli by sme individuality. Mali by sme „selfmade“ (čiže „z vlastných síl vypracované“) duše.

Iné opakujúce témy, ktoré spájajú jednitlivé Heinleinové diela, sú dôstojnosť jednotlivca, hodnota osobnej slobody a zároveň zodpovednosti, pozitívna sila nezávislosti, veda ako oslobodzujúci faktor, zhubnosť byrokracie, brutalita podnikového sveta, pokrytectvo organizovaného náboženstva, objektívna hodnota Korzybského všeobecnej sémantiky a subjektívna hodnota mysticizmu.

[úprava] Ocenenia

Popri mnohých iných oceneniach bol prvým, kto získal cenu Grand Master Nebula od Science Fiction Writers of America (spoločnosti amerických spisovateľov sci-fi). Je aj jediným spisovateľom, ktorý získal sedem cien Hugo: štyri počas svojho života -- Double Star (v češtine "Dvojník") (1956), Starship Troopers (v češtine "Hvězdná pechota") (1959), Stranger In a Strange Land (v češtine "Cizinec v cizí zemi")(1961) a The Moon is a Harsh Mistress (v češtine "Měsíc je drsná milenka") (1966) -- a tri po smrti v roku 2001 za diela publikované v roku 1950: Najlepší román, Farmer in the Sky, Najlepšia novela, The Man Who Sold the Moon, a Najlepší film, Destination Moon.

[úprava] Bibliografia

[úprava] Prvé Heinleinove romány

• (1939) For Us, The Living: A Comedy of Customs
• (1941) Methuselah's Children (v češtine "Metuzalemovy děti")
• (1942) Beyond This Horizon (v češtine "Za tímto horizontem")
• (1949) Sixth Column tiež známy ako The Day After Tomorrow
• (1951) The Puppet Masters (v češtine "Vládci loutek")
• (1956) Double Star (v češtine „Dvojník“) - získal cenu Hugo
• (1957) The Door into Summer (v češtine "Dveře do léta")
• (1961) Stranger in a Strange Land (v češtine „Cizinec v cizí zemi“) - získal cenu Hugo
• (1963) Glory Road
• (1965) Farnham's Freehold
• (1966) The Moon is a Harsh Mistress (v češtine „Měsíc je drsná milenka“) - získal cenu Hugo

[úprava] Romány pre mládež

• (1947) Rocket Ship Galileo (v češtine "Hvězdná loď Galileo")
• (1948) Space Cadet (v češtine "Hvězdný kadet")
• (1949) Red Planet
• (1950) Farmer in the Sky - získal cenu Hugo
• (1951) Between Planets (v češtine "Mezi planetami")
• (1952) The Rolling Stones
• (1953) Starman Jones (v češtine "Starman Jones")
• (1954) The Star Beast (v češtine "Hvězdný lumox")
• (1955) Tunnel in the Sky (v češtine "Tunel do nebes")
• (1956) Time for the Stars (v češtine "Čas pro hvezdy")
• (1957) Citizen of the Galaxy (v češtine "Občan galaxie")
• (1958) Have Space Suit—Will Travel
• (1959) Starship Troopers (v češtine „Hvězdná pěchota“) - získal cenu Hugo
• (1963) Podkayne of Mars

[úprava] Neskoršie Heinleinove romány

• (1970) I Will Fear No Evil (v češtine "Vúně strachu")
• (1973) Time Enough For Love (v češtine "Dost času na lásku")
• (1980) The Number of the Beast (v češtine "Číslo Bestie")
• (1982) Friday (v češtine "Friday")
• (1984) Job: A Comedy of Justice (v češtine "Job: Komedie spravedlnosti")
• (1985) The Cat Who Walks Through Walls (v češtine "Kočka, která prochází zdí")
• (1987) To Sail Beyond the Sunset

[úprava] Poviedky zahrnuté do "histórie budúcnosti"

• (1939) Life-Line
• (1939) Misfit
• (1940) The Roads Must Roll
• (1940) Requiem
• (1940) If This Goes On…
• (1940) Coventry
• (1940) Blowups Happen
• (1941) Universe
• (1941) Methuselah's Children
• (1941) Logic of Empire
• (1947) Space Jockey
• (1947) It's Great to Be Back!
• (1947) The Green Hills of Earth
• (1948) Ordeal in Space
• (1948) The Long Watch
• (1948) Gentlemen, Be Seated
• (1948) The Black Pits of Luna
• (1949) Delilah and the Space Rigger
• (1951) The Man Who Sold the Moon - zíslala cenu Hugo

[úprava] Iné poviedky

• (1940) Waldo
• (1941) They
• (1941) —And He Built a Crooked House—
• (1941) By His Bootstraps
• (1941) We Also Walk Dogs
• (1941) Lost Legacy
• (1941) Elsewhen
• (1942) The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag
• (1942) Magic, Inc.
• (1947) Jerry Was a Man
• (1948) Our Fair City
• (1949) Gulf
• (1957) The Menace From Earth
• (1957) The Man Who Traveled in Elephants
• (1959) —All You Zombies—
• (1962) Searchlight

[úprava] Zbierky poviedok

• (1950) The Man Who Sold the Moon
• (1950) Waldo & Magic, Inc.
• (1951) The Green Hills of Earth
• (1953) Assignment in Eternity
• (1953) Revolt in 2100
• (1958) The Robert Heinlein Omnibus
• (1959) The Menace from Earth
• (1959) The Unpleasant Profession of Jonathan Hoag
• (1963) Orphans of the Sky
• (1965) Three by Heinlein
• (1966) A Robert Heinlein Omnibus
• (1967) The Past Through Tomorrow
• (1973) The Best of Robert A. Heinlein
• (1980) Expanded Universe
• (1980) A Heinlein Trio
• (1999) The Fantasies of Robert A. Heinlein

[úprava] Náučné

• (1989) Grumbles from the Grave
• (1992) Take Back Your Government: A Practical Handbook for the Private Citizen
• (1992) Tramp Royale

[úprava] Spinoffs

• (1978) The Notebooks of Lazarus Long osvetlené D.F Vassallom
• (1988) Fate's Trick podľa Matta Costella
• (1992) Requiem: New Collected Works by Robert A. Heinlein and Tributes to the Grand Master

[úprava] Filmografia

• (1950) Destination Moon (podľa knihy Rocket Ship Galileo) (scenár) (technický poradca) IMDb - získal cenu Hugo za najlepšie dramatické spracovanie
• (1950) Tom Corbett, Space Cadet (podľa knihy Space Cadet) IMDb
• (1953) Project Moon Base IMDb
• (1959) The Brain Eaters (podľa knihy The Puppet Masters) (neautorizovaná) IMDb
• (1994) Red Planet TV seriál (podľa knihy Red Planet) IMDb
• (1994) Robert A. Heinlein's The Puppet Masters (podľa knihy The Puppet Masters) IMDb
• (1997) Starship Troopers (podľa knihy Starship Troopers) IMDb
• (1999) Roughnecks: The Starship Troopers Chronicles - TV seriál IMDb

[úprava] Externé odkazy

• Heinleinova Spoločnosť (Heinlein Society)
• Robert A. Heinlein, veľmajster vedeckej fantastiky
• Internetová knižná databáza
• Životopis, eseje, novinky, linky, atď.