George Orwell

Z Wikipédie

George Orwell
britský novinár a spisovateľ
Narodenie	25. jún 1903 Motihari, India
Úmrtie	21. január 1950 Londýn, Anglicko
Pozri aj Biografický portál

Eric Arthur Blair (* 25. jún 1903, Motihari – † 21. január 1950, Londýn), známy pod svojim literárnym pseudonymom George Orwell, bol britský novinár a spisovateľ.

Obsah 1 Životopis 1.1 Detstvo 1.2 Štúdium 1.3 Život v Anglicku 1.4 Španielska občianska vojna 1.5 2. svetová vojna 1.6 Pred smrťou 2 Diela 2.1 Eseje 2.2 Romány

[úprava] Životopis

[úprava] Detstvo

Narodil sa 25. júna 1903 v Motihari (India) v rodine koloniálneho úradnika. Jeho rodina patrila do typickej strednej vrstvy. Jeho otec Richard pracoval v štátnych službách pre Odbor s opiátmi. Jeho matka sa volala Ida. Eric mal 2 sestry - staršiu Marjorie a mladšiu Avril. Keď mal jeden rok, jeho matka sa s ním presťahovala do Oxfordshir v Anglicku. Preteká tam rieka Orwell, podľa ktorej si zvolil svoj pseudonym. Svojho otca opäť videl až v roku 1907 a aj to iba na pár mesiacov.

[úprava] Štúdium

Keď mal šesť rokov, rodičia ho poslali do malej anglickej školy v Henley, kde túto školu navštevovala aj jeho sestra. Aj keď o tejto časti svojho života nenapísal, pravdepodobne veľmi zaujal svojich učiteľov. Odporučili do St Cyprian's School, v Eastbourne, Sussex. Eric získal štipendium a tak jeho rodičia boli schopný mu platiť jeho zvyšné školné. Neskôr vyštudoval súkromnú strednú školu Eton.

Po škole slúžil v Indickej imperiálnej polícii v Barme (dnes známa ako Myanmar) od 1922 do 1927.

[úprava] Život v Anglicku

V roku 1927 odchádza späť do Anglicka a začína sa živiť ako novinár a esejista. Nejakú dobu žije ako tulák v tých najchudobnejších vrstvách Paríža a Londýna. Intenzívne politické a sociálne nepojoke ktoré zužujú Európu menia Orwella na vášnivého socialistu, odporcu fašizmu, zástancom seberovnosti a samozrejme na spisovateľa.

Už v 30. rokoch napísal niekoľko románov. A Clergyman's Daughter, Keep the Aspidistra Flying, Coming Up for Air, Road to Wigan Pier. V týchto knihách opisuje trápenie tých najspodnejších spoločenských vrstiev.

[úprava] Španielska občianska vojna

Čoskoro po vypuknutí španielskej občianskej vojny sa do vojny zapojuje ako dobrovolník, kde bojuje za republikánsku stranu v légiach POUM (Partido Obrero de Unificacion Marxista). Je to sesterská protistalinistická strana nezávislej Labourstickej strany (členom sa stal v roku 1938) založenej v roku 1935. K tejto strane sa pripojila i jedna trokistická skupina a disidenti z PCE. Vo vojne bojoval v pechote.

Prvé nadšenia nad fungujúcim španielským socialistickým štátom strieda znechutenie z intríg a z fanatismu jednotlivých zložiek ľavice. Stalinisti podporovaný Sovietskym zväzom porážajú anarchistov a POUM. Týmto zásahom ukončujú revolúciu.

20. mája 1937 bol Orwell postrelený fašistickým ostrelovačom do krku (blízko Huesca) a tak musel predčasne opustiť front. On a jeho žena Eileen opúštajú v Júni 1937 Španielsko po tom ako boli zatknutý za členstvo v „Trotskyit“. Neskôr je prenasledovaný políciou, ktorý zatýkajú všetkých členov POUM. O tomto úseku svojho života píše v diele Hold Katalánsku a v eseji Wounded by a Fascist Sniper.

[úprava] 2. svetová vojna

Počas vojny je pevne presvedčený, že nastávajúci kapitalistický systém nemá šancu prežiť. Navrhuje a obhajuje rozsiahle zoštátnenie majetku, obmedzenie výsad bohatých, obmedzenie maximálnych príjmov, slobodu kolóniam. Avšak úpne odmieta stalinistický socializmus.

Orwell píše články do New English Weekly až do roku 1940. Počas 2. svetovej vojny sa stal členom domobrany a v roku 1941 začal pracovať pre BBC. Tu pracuje na programoch o Indii a Východnej Ázii. Po finančne príťažlivej ponuke prijal miesto v Tribune ako literátny spravodaj. Písal do pravidelnej rubriky „As I Please“.

V roku 1944 Orwell dokončuje svoju anti-Stalinistickú alegóriu Zvieracia farma, ktorá bola publikovaná nasledujúci rok s veľkým úspechom. Po tejto knihe sa Orwell konečne ocitol finančne zabezpečený. Od roku 1945 sa stal vojnovým korešpondentom a neskôr pravidelne prispieval do Manchester Evening News. Bol blízkym priateľom vydavateľa a majiteľa Davida Astora. Orwellove myšlienky ho silno ovplivňovali a tým menili smerovanie novín.

Nie je zapojený do bojov kvôli tuberkulóze.

[úprava] Pred smrťou

Pred svojou smrťou napísal svoje dve najvýznamnejšie diela: Zvieraciu farmu a 1984, kde obe kritizujú totalitný systém.

Umiera 21. januára 1950 v Londýne na tuberkulózu.

[úprava] Diela

[úprava] Eseje

Orwellove eseje sa týkajú nielen politiky, literatúry či kultúry, ale komentujú aj život svojej doby v celej jeho pestrosti. Najväčšia časť jeho esejí pochádza z obdobia vojny. Je všeobecne považovaný za najlepšieho anglického esejistu vôbec. Kompletná zbierka jeho esejí vyšla v štyroch zväzkoch Collected Essays, Journalism, and Letters.

• (1940) - V bruchu veľryby (po ang. Inside the Whale)
• (1965) - Úpadok anglickej vraždy a iné eseje ( po ang. English Murders and Other Essays)

1. A Hanging (1931) — [3] (http://orwell.ru/library/articles/hanging/)
2. Shooting an Elephant (1936) — [4] (http://orwell.ru/library/articles/elephant/)
3. Charles Dickens (1939) — [5] (http://orwell.ru/library/reviews/dickens/)
4. Boys' Weeklies (1940) — [6] (http://orwell.ru/library/essays/boys/)
5. Wells, Hitler and the World State (1941) — [8] (http://orwell.ru/library/reviews/wells/)
6. The Art of Donald McGill (1941) — [9] (http://orwell.ru/library/reviews/McGill/)
7. Looking Back on the Spanish War (1943) — [10] (http://orwell.ru/library/essays/Spanish_War/)
8. W. B. Yeats (1943) — [11] (http://orwell.ru/library/reviews/yeats/)
9. Benefit of Clergy: Some notes on Salvador Dali (1944) — [12] (http://orwell.ru/library/reviews/dali/)
10. Arthur Koestler (1944) — [13] (http://orwell.ru/library/reviews/koestler/)
11. Notes on Nationalism (1945) — [14] (http://orwell.ru/library/essays/nationalism/)
12. How the Poor Die (1946) — [15] (http://orwell.ru/library/articles/Poor_Die/)
13. Politics vs. Literature: An Examination of Gulliver's Travels (1946) — [16] (http://orwell.ru/library/reviews/swift/)
14. Politics and the English Language (1946) — [17] (http://orwell.ru/library/essays/politics/)
15. Second Thoughts on James Burnham (1946) — [18] (http://orwell.ru/library/reviews/burnham/)
16. Decline of the English Murder (1946) — [19] (http://orwell.ru/library/articles/decline/)
17. Some Thoughts on the Common Toad (1946) — [20] (http://orwell.ru/library/articles/Common_Toad/)
18. A Good Word for the Vicar of Bray (1946) — [21] (http://orwell.ru/library/reviews/vicar/)
19. In Defence of P. G. Wodehouse (1946) — [22] (http://orwell.ru/library/reviews/plum/)
20. Why I Write (1946) — [23] (http://orwell.ru/library/essays/wiw/)
21. The Prevention of Literature (1946) — [24] (http://orwell.ru/library/essays/prevention/)
22. Such, Such Were the Joys (1946) — [25] (http://orwell.ru/library/essays/joys/english/)
23. Lear, Tolstoy and the Fool (1947) — [26] (http://orwell.ru/library/essays/lear/)
24. Reflections on Gandhi (1949) —

[úprava] Romány

• (1945) - Zvieracia farma (po ang. Animal Farm) [1]
• (1949) - 1984 (po ang. Nineteen Eighty-Four) [2]
• (1934) - Barmské dni (po ang. Burmese Days) [3]
• (1938) - Hold Katalánsku (po ang. Homage to Catalonia) [4]
• (1933) - Na dne v Paríži a v Londýne (po ang. Down and Out in Paris and London) [5]
• (1939) - Nadýchnuť sa (po ang. Coming Up For Air) [6]
• (1935) A Clergyman's Daughter [7]
• (1936) Keep the Aspidistra Flying [8]
• (1937) The Road to Wigan Pier [9]