Právo
Z Wikipédie
-
- O rovnomennom českom denníku pozri Právo (denník).
Právo |
Odvetvia práva |
---|
Verejné právo: Súkromné právo: |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov! |
Pojem právo má dva rozličné významy, vhľadom na to či ide o subjektívne alebo objektívne právo. Subjektívne právo je miera možnosti správania sa stanovená objetkívnym právom. Objektívne právo potom môžeme stotožniť s pojmom právny poriadok. Konkrétne potom, vlastnícke právo ako subjektívne právo je napr. vlastnícke právo maliara k jeho obrazu. Vlastnícke právo ako objektívne právo je súhrn všetkých právnych noriem upravujúcih vlastnícke práva napr. v Slovenskej republike. Tento článok sa ďalej zaoberá pojmom právo vo význame objektívne právo.
Obsah |
[úprava] Definícia
Právo je jeden z normatívnych systémov. Spravidla sa udáva, že od iných normatívnych systémov sa právo odlišuje:
- možnosťou štátneho donútenia;
- monizmom práva (v určitom čase v určitej entite platí len jedno právo);
- štátom uznanou formou práva.
Právo reguluje ľudské konanie tým, že ustanovuje všeobecne záväzné abstraktné pravidlá správania sa (právne normy) a vytvára právny rámec na ich realizáciu, prípadne donútenie.
[úprava] Základ a prameň práva
Základom právneho poriadku a teda aj právneho systému je právna norma ako jednoznačné a najjednoduchšie pravidlo správania sa. Právne normy obsahuje právny predpis (napr. zákon, vyhláška), ktorý zasa spravidla zaraďujeme do určitého právneho odvetia (právne odvetvie je však už skôr kategória prameňov poznania práva).
[úprava] Členenie
Právna veda člení právo na 2 základné časti (odvetvia v širšom zmysle):
- verejné právo (po lat. ius publicum)
- súkromné právo (po lat. ius privatum)
Tie sa ďalej členia na mnoho iných odvetví, napr. medzinárodné právo, ústavné právo, správne právo, občianske právo atď.
[úprava] Názory na právo
Názory na pôvod a silu práva delíme na 2 základné smery:
- Pozitívnoprávna škola (Právny pozitivizmus) - právom je len to, čo má štátom uznanú formu a neexistuje nijaké „univerzálne právo“ (základná idea);
- Prirodzenoprávna škola (Jusnaturalizmus) - právo (aspoň jeho základné princípy) je nezmeniteľne dané, vpísané v človeku (základná idea).
Medzi oboma extrémami je široká škála názorov.
Niekoľko názorov na právo z antiky:
- Cicero: Ubi homo, ibi societas; ubi societas, ibi ius (Kde je človek, tam je [aj] spoločnosť; kde je spoločnosť, tam je [aj] právo)
- Celsus: Ius est ars boni et aequi (Právo je umenie dobra a spravodlivosti)