Štát

Z Wikipédie

Právo
Odvetvia práva
Verejné právo: Ústavné právo · Trestné právo Správne právo · Finančné právo Európske právo · Medzinárodné právo Kánonické právo · Konfesné právo Súkromné právo: Občianske právo · Pracovné právo Rodinné právo · Obchodné právo Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR) · Ústavný zákon Zákon · Nariadenie vlády Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva Medzinárodná organizácia
Upozornenie: Wikipédia nie je právnik ani Zbierka zákonov!

Štát má dve hlavné (podobné) definície. Jedna je zo spoločenských vied a jedna z medzinárodného práva:

Obsah 1 Spoločenské vedy 1.1 Formy štátov 1.2 Funkcie štátu 1.3 Teórie vzniku štátu 2 Medzinárodné právo

[úprava] Spoločenské vedy

V politológii a histórii je to právna organizácia zvrchovanej politickej moci spoločnosti na určitom území. Ide teda o formu organizácie ľudskej spoločnosti. Základnými a nevyhnutnými prvkami štátu sú:

• obyvateľstvo - takzvaný osobný podklad
• územie - takzvaný vecný podklad
• štátna moc

Pre štát je charakteristické: a. [suverénne] mocensko-politické postavenie v politickom systéme spoločnosti b. hierarchická štruktúra c. spôsob vznikania buď zdola nahor /demokracia/ alebo zdola nahor /despocia/ d. skladobnými časťami štátneho systému sú štátni úradníci a inštitúcie e. riadiace operácie sa uskutočňujú buď prostredníctvom práva alebo politických príkazov či zastrašovania f. [štátne donútenie]

[úprava] Formy štátov

Politológia sa zaoberá okrem iného diskusiou na tému, aké vlastnosti by mal štát mať. Štrukturálna analýza štátov sa zaoberá rôznymi formami štátov (spôsobmi organizácie a fungovania štátnej moci), ktorými sú najmä:

• z hľadiska formy vlády:
  • z hľadiska podielu občanov na štánej moci:
    • demokratický štát
      • priama demokracia
      • nepriama demokracia
    • nedemokratický štát
  • z hľadiska zloženia najvyšších štátnych orgánov:
    • monarchia
    • republika
    • špeciálne formy (napr. diktatúra, fašizmus)
  • z hľadiska vzťahu medzi najvyššími štátnymi orgánmi:
    • parlamentná monarchia
    • parlamentná republika
    • prezidentská republika
    • kancelárska republika
    • iné
• z hľadiska vzťahu medzi ústrednými orgánmi a orgánmi prípadných územných častí:
  • unitárny štát vs . federatívny štát
  • centralizovaný štát vs. decentralizovaný štát
• z hľadiska štátneho režimu:
  • totalitarizmus
  • netotalitarizmus

ŠTÁT AKO PRÁVNA INŠTITÚCIA

- štát je právna inštitúcia /verejno-právna korporácia, kt. inštitúcie, ich usporiadanie, funkcie, vzájomné vzťahy, vzťahy k obyvateľstvu a ich práva a povinnosti ustanovuje právo – vnútroštátne i medzinárodné/ - štát vzniká na základe spoločenskej zmluvy, ktorá je právnym dokumentom /ústava, zákony, pr.systém štátu/ - spoloč. zmluva sa v demokracii obnovuje pravidelnými voľbami - v právnom štáte vládnu zákony,nie ľudia Znaky štátu: a. najvyššia suverénna moc nad štátnym územím a obyvateľstvom b. personálny, vecný, organizačné-normatívny substrát Personálny – obyvateľstvo, občania štátu, št. funkcionári, úradníci Vecný - teritórium štátu, nerastné bohatstvo, vodné toky, hnut/nehn.veci Organizačno-normatívny – právny systém štátu Všetky tri substráty sú východiskom pre určenie znakov štátu.

[úprava] Funkcie štátu

• vonkajšie: organizovanie stykov s ostatnými štátmi, regulácia zahraničného obchodu a pod.
• vnútorné:
  • právne (regulácia základných spoločenských vzťahov a riešenie sporov)
  • bezpečnostné (ochrana pred napadnutím zvonka, ochrana jedntlivých občanov)
  • hospodárske (spravovanie rozpočtu, regulácia hospodárskych vzťahov)
  • sociálne (robenie sociálnej politiky)
  • kultúrna (robenie kultúrnej politiky)

[úprava] Teórie vzniku štátu

• staršie: vznik magickou silou kmeňových náčelníkov,zásahom Božím, vnútronou potrebou ľudí podriadiť sa vládcovi s pod.

• novšie:
  • teória zmluvy: Štáty vznikli uzatvorením istej nepísanej zmluvy medzi jednotlivcami, ktorí sa vzdali svojich prirodzených práv a podriadili sa autorite štátu z dôvodu ochrany pred vonkajším nepriateľom
  • vládna teória (teória násilia): Štát vzniká tak,že so určitá skupina ľudí podmaní určité územie a prinúti obyvateľov prijať ich vládu
  • organická teória: Štát vznikol postupným organickým začleňovaním kmeňov (predtým rodov) do stále väčšieho administratívneho celku.

[úprava] Medzinárodné právo

V medzinárodnom práve a v medzinárodných vzťahoch politický subjekt, ktorý má zvrchovanosť – nie je podriadená žiadnej vyššej politickej autorite. Dnes existuje asi dvesto štátov.

V mnohých jazykoch sú k termínu štát ako synonymné niekedy chápané termíny krajina, národ alebo vláda (v angličtina slovo vláda znamená približne štátna moc).

Za právne kritériá sú všeobecne uznávané kritériá definované v Konvencii o právach a povinnostiach štátov z Montevidea, ktorá bola podpísaná v roku 1933. V 1. článku sa píše, že štát ako subjekt medzinárodného práva by mal splňovať nasledujúce kritériá:

• stále obyvateľstvo,
• definované územie,
• vláda,
• schopnosť vstupovať do vzťahov s inými štátmi.

Montevideo je oblastná americká konvencia, ale princípmi obsiahnutými v tomto článku boli všeobecne uznané v medzinárodnom práve. Je otázka, či tieto kritériá sú dostatočné. Praktickou podmienkou pre existenciu štátu je samozrejme jeho uznanie ostatnými štátmi.