Medzinárodné právo súkromné
Z Wikipédie
| Právo
|
| Odvetvia práva |
|---|
|
Verejné právo: Súkromné právo: |
| Deľba moci |
| Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) Zákonodarná moc: Súdna moc: Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
| Právne predpisy |
|
Ústava (SR) · Ústavný zákon |
| Ďalšie pojmy |
|
Právna skutočnosť · Právny akt Štát · Forma štátu · Občan |
 Upozornenie: Wikipédia nie jeprávnik ani Zbierka zákonov! |
Medzinárodné právo súkromné je samostatné právne odvetvie, ktoré reguluje súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Teda také spoločenské vzťahy, ktoré v určitých prvkoch presahujú hranice štátu a vykazujú vzťah k zahraničiu.
Do medzinárodného práva súkromného zaraďujeme aj medzinárodné právo procesné, ktoré upravuje postup súdov a iných orgánov a účastníkov; a vzťahy medzi nimi vznikajúce v konaní v občianskych veciach, v ktorých sa vyskytuje cudzí prvok.
Obsah |
[úprava] Cudzí prvok
Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom sú také spoločenské vzťahy, ktoré v určitých prvkoch presahujú hranice štátu a vykazujú vzťah k zahraničiu (napr. účastník konania je cudzinec). Tieto vzťahy s cudzím prvkom možno deliť na:
- vzťahy s relatívnym cudzím prvkom (tzv. zahraničné vnútroštátne vzťahy), ktoré majú vo všetkých svojich prvkoch vzťah len k jednému cudziemu štátu a teda orgánom tohto štátu sa javia ako vnútroštátne.
- vzťahy s absolútnym cudzím prvkom, ktoré majú vo svojich prvkoch vzťah k dvom alebo viacerým štátom, takže orgánom, ktoréhokoľvek štátu sa javia ako vzťahy s cudzím prvkom; len tieto vzťahy môžu byť predmetom medzinárodnej unifikácie.
[úprava] Postavenie medzinárodného práva súkromného
Medzinárodné právo súkromné je samostatným a špecifickým právnym odvetvím. Je súčasťou právneho poriadku každého štátu. Každý štát ma vlastné medzinárodné právo súkromné. Právna teória ho však najmä v minulosti priraďovala buď k občianskemu alebo medzinárodnému právu.
[úprava] Civilistická koncepcia
Podľa civilistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou občianskeho práva. Pôvod tejto koncepcie siaha do 19. storočia, keď vznikali prvé veľké kódexy občianskeho práva. Tie vtedy obsahovali aj ustanovenia o časovej a priestorovej pôsobnosti svojich noriem. Tieto normy sa nazývali hraničné normy a medzinárodné právo súkromné bolo vlastne hraničným právom. Ako však kvantita (a význam) vzťahov s cudzím prvkom narastali, vytvorilo sa samostatné právne odvetvie. Civilistická koncepcia je teda dnes už prekonaná.
[úprava] Internacionalistická koncepcia
Podľa internacionalistickej koncepcie je medzinárodné právo súkromné súčasťou medzinárodného práva. Zástancovia tejto teórie ho pokladali za odvodené od medzinárodného práva verejného. Pôvod tejto teórie siaha tiež do 19. storočia a dnes je už tiež prekonaná, keďže medzinárodné právo súkromné je považované za samostatné právne odvetvie.
[úprava] Pramene medzinárodného práva súkromného
Každý štát má vlastný systém právnych noriem, ktoré regulujú právne vzťahy s cudzím prvkom. Pramene však možno vždy rozdeliť na:
- vnútroštátne pramene - v Slovenskej republike je to najmä zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
- medzinárodné pramene - teda tie medzinárodné právne akty, ktoré daná krajina ratifikovala podľa svojho právneho poriadku, a ktoré upravujú problematiku súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom. Tieto môžu byť dvojstranné alebo mnohostranné. Dvojstranné (bilaterálne) medzinárodné zmluvy sú zmluvy uzatvorené medzi dvoma subjektmi medzinárodného práva. Slovenská republika má takéto zmluvy uzavreté najmä s bývalými socialistickými krajinami (konkrétne s Bulharskom, bývalou Juhosláviou, Maďarskom, Poľskom, Ruskom a Českom). Mnohostranné (multilaterálne) medzinárodné zmluvy sú také zmluvy, ktoré sú uzatvorené medzi väčším počtom zmluvných strán.
