Phoebe (mesiac)
Z Wikipédie
| Saturnove mesiace: Phoebe |
|
 |
|
| Objav | |
|---|---|
| Objaviteľ | William H. Pickering |
| Dátum objavu | 17. marec 1899/16. august 1898 |
| Elementy dráhy (Ekvinokcium J2000,0) |
|
| Veľká polos | 12 955 759 km |
| Excentricita | 0,1562415 |
| Pericentrum | ? km |
| Apocentrum | ? km |
| Perióda (doba obehu) | 550,564636 d |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku | 174,8° |
| Fyzikálne charakteristiky | |
| Priemer | 220 km |
| Gravitačný parameter | |
| Hmotnosť | 7,2×1018 kg |
| Priemerná hustota | 2,3 g/cm3 |
| Gravitačné zrýchlenie | ? m/s2 |
| Úniková rýchlosť | ? km/s |
| Perióda rotácie | 9 hodín a 30 minút |
| Sklon rotačnej osi | ~ 0° |
| Albedo | 0,06 |
| Povrchová teplota - min - priemer - max |
78 K ? K 112 K |
| Atmosféra | nemá |
Phoebe alebo Féba je jedným z mesiacov planéty Saturn. Bol objavený Williamom H. Pickeringom v roku 1899. Jeho priemer je 220 km, stredná vzdialenosť od planéty zhruba 12,9 miliónov km. Až do tesného preletu sondy Cassini 11. júna 2004 bolo o Phoebe iba málo informácii a aj v súčasnosti sa veľa údajov iba spracuváva. Je už však možné podať základné zhrnutie.
Phoebe má približne tvar gule a je na ňom veľké množstvo kráterov, čo svedčí o vysokom veku povrchu. Hustota 2,3 g/cm3 naznačuje, že mesiac tvorí prevážne vodný ľad s prímesov silikátových hornín. Zatiaľ nebola potvrdená hypotéza, že sa v prípade Phoebe jedná o teleso z Kuiperovho pásu; nasvedčovala by tomu však retrográdna dráha telesa, ktorá je pri väčších satelitoch planét pomerne nezvyčajná (výnimkou je Neptúnov mesiac Triton).
Phoebe je veľmi tmavým telesom s albedom 0,06, teda ešte nižším ako má uhlie. Na jeho povrchu bol objavený tuhý oxid uhličitý, mesiac teda nemohol byť v minulosti nikdy vystavený vysokým teplotám. Rotácia okolo vlastnej osi je pomerne rychlá (presne 9 hodín a 30 minút), obežná doba okolo Saturnu je 550,479 pozemských dní (zhruba 18 mesiacov). Povrchové teploty kolísajú medzi -198 a -161 °C.
Napriek iba nedávnemu preletu sondy Cassini už bola vytvorená základná nomenklatúra povrchových útvarov. Najväčší kráter s priemerom 101 km dostal meno Jason podľa vodcu argonautov, ďalšie výrazné krátery sa nazývajú Euphemus (priemer 23 km), Canthus (44 km), Eurytion (14 km) a Hylas (30 km). Celkom bolo pomenovaných 24 kráterov a oblasť Leto Regio, mená sú však zatiaľ schválené iba predbežne (2005).
 |
Tento astronomický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text. |
| Prirodzené satelity Saturnu (56 + 3 nepotvrdené*) uprav |
|---|
|
(1-10) Pan | Daphnis | Atlas | Prometheus | S/2004 S 6* | S/2004 S 4* | S/2004 S 3* | Pandora | Epimetheus a Janus (11-20) Mimas | Methone | Pallene | Enceladus | Tethys | trójania Telesto a Calypso | Dione | trójania Polydeuces a Helene (21-30) Rhea | Titan | Hyperion | Japetus | Kiwiuq | Ijiraq | Phoebe | Paaliaq | Skathi | Albiorix (31-40) S/2004 S 11 | Erriapo | Siarnaq | S/2006 S 8 | Tarvos | S/2006 S 4 | S/2004 S 19 | Mundilfari | S/2004 S 13 | S/2004 S 17 (41-50) S/2006 S 6 | S/2004 S 15 | S/2006 S 1 | Narvi | S/2004 S 10 | Suttungr | S/2004 S 12 | S/2004 S 18 | S/2004 S 7 | S/2004 S 9 (51-59) Thrymr | S/2004 S 14 | S/2006 S 3 | S/2004 S 8 | S/2004 S 16 | S/2006 S 7 | S/2006 S 2 | Ymir | S/2006 S 5 |
| Slnečná sústava |
| Slnko |
| Merkúr | Venuša | Zem (Mesiac) | Mars | Jupiter | Saturn | Urán | Neptún |
| Ceres | Pluto (Cháron) | Eris |
| planétky | kométy | mesiace | Kuiperov pás | transneptúnske telesá | Oortov oblak | slnečný vietor |
