Japetus (mesiac)

Z Wikipédie

Saturnove mesiace: Japetus
Objav
Objaviteľ	Giovanni Domenico Cassini
Dátum objavu	25. október 1671
Elementy dráhy (Ekvinokcium J2000,0)
Veľká polos	3 560 800 km
Excentricita	0,28
Pericentrum	? km
Apocentrum	? km
Perióda (doba obehu)	79,3 d
Uhol sklonu dráhy k rovníku	14,7°
Fyzikálne charakteristiky
Priemer	1436 km
Gravitačný parameter
Hmotnosť	1,9739×1021 kg
Priemerná hustota	1,27 g/cm3
Gravitačné zrýchlenie	0,2553 m/s2
Úniková rýchlosť	? km/s
Perióda rotácie	79,3 d (viazaná rotácia)
Sklon rotačnej osi	~ 0°
Albedo	0,04-0,5
Povrchová teplota - min - priemer - max	? K  ? K  ? K
Atmosféra	nemá

Japetus, písané tiež Iapetus, astronomické definitívne označenie Saturn VIII, je prirodzený satelit planéty Saturn, ktorú obieha medzi dráhami Titanu a Phoebe vo vzdialenosti 3,56 miliónov km. Objavil ho 25. októbra 1671 Giovanni Domenico Cassini a už jeho zaujala skutočnosť, že ho mohol pozorovať iba na jednej strane materskej planéty; na druhej ho svojim ďalekohľadom nedokázal nájsť. Dnes vieme, že je to spôsobené odlišným albedom oboch pologulí satelitu, z ktorých jedna odráža 3 - 5 percent dopadajúceho slnečného svitu, zatiaľ čo druhá až 50 percent.

Stredným priemerom 1436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi, za Titan a Rheu. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm³, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Až do preletu sondy Voyager 2 22. augusta 1981 mali astronómovia vo vzťahu k Japetu viac otázok ako odpovedí, záhadou boli najmä odlišné reflexívne schopnosti povrchu. Dnes v zásade existujú dve hypotézy, prečo má povrchová vrstva Saturnovho satelitu tak rôznorodý vzhľad - teória impaktov-sopiek a teória Phoebe. Obe vychádzajú z premisy, že anomáliou je tmavá pologuľa.

Prvá hypotéza predpokladá, že tmavý materiál sa na povrch dostal kombináciou sopečnej činnosti a impaktov. Druhá označuje za pôvodcu tmavého zafarbenia mesiac Phoebe, z ktorého mohol byť materiál vyvrhnutý impaktom a pak „zozbieraný“ Japetom. Nasvedčovala by tomu skutočnosť, že tmavá pologuľa je obrátená v smere obežnej dráhy satelitu (Japetus má viazanú rotáciu), takže by sa na nej prach a úlomky z Phoebe mohli naozaj usadzovať. Ani jedna hypotéza zatiaľ nebola dokázaná, proti druhej však svedčia najnovšie údaje o Phoebe, získané sondou Cassini.

Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímkov Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímkov sondy Voyager 2. Bolo zistené, že tmavá pologuľa (označovaná ako Cassini Regio) je rovnako ako pologuľa svetlá posiata množstvom kráterov - najväčší má priemer 600 km. Vedcov však prekvapilo zistenie, že v Cassini Regio sa pozdĺž rovníka tiahne horský hrebeň dlhý viac ako 1300 km a vysoký až 20 km. Čo spôsobilo vznik tak gigantického pohoria je doposiaľ nejasné.

Tento astronomický článok je zatiaľ príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.