Paranoia
Z Wikipédie
Paranoia je jedným z druhov psychózy, vyznačujúci sa bludmi, chorobnými predstavami ohrozenia a stihomamom. V obecnom povedomí je tento pojem používaný tiež pre nadmerné obavy o svoju osobu, spojené napríklad s konšpiračnými teóriami.
[úprava] Paranoia v psychiatrii
V psychiatrii bol termín prvýkrát použitý v roku 1883 psychiatrom Emilom Kraepelinom pre chorobnú ilúziu, v ktorej sa pacient cíti byť jedinečnou, vysoko dôležitou osobou. Emil Kraepelin vychádzal z pôvodnej gréckej náplne slova παράνοια (paranoia), ktoré označuje sústredenie sa na seba. Náplň tohto pojmu sa časom posunula skôr k popisu falošných predstav a obav z prenasledovania, pretože obsah pôvodného pojmu bol príliš široký. Vzhľadom k tomuto posunu nie je pojem paranoia používaný psychiatrami a psychológmi celkom jednotne.
Obvykle sa termín paranoia používa pre
- Predstavu člověka, že mu je ubližované, alebo že mu má niekto ublížiť
- Predstavu člověka, že niekto má záujem ublížit špeciálne jemu
[úprava] Príklady niektorých druhov paranoie v psychiatrii
- perzekučná paranoia = chorý sa bojí, že je prenasledovaný
- kverulantská paranoia = chorý sa domnieva, že ho ostatní nemajú radi - obviňuje ich, sťažuje sa, chce sa dohadovať
- žiarlivecká paranoia = chorobná žiarlivosť, niekedy vedie až k vražde alebo samovražde
- davová paranoia = posadnutosť tancom alebo rituálnymi obradmi
[úprava] obecné chápanie paranoie
V obecnom povedomí je paranoia spojovaná skôr s
- pocitom, že človek disponuje zvláštnymi silami a plní dôležitú úlohu
- presvedčenie o prenasledovaní mimozemšťanmi, tajnými službami, alebo démonmi
- konšpiračnými teóriami a predstavou, že svet je riadený temnými silami v pozadí
- pocitom ovladania mozgu z vonkajšku
- pocitom, že je človek postavou v práve prečítanom románe
