Notebook

Z Wikipédie

Notebook (známy tiež ako laptop) je malý prenosný osobný počítač, ktorý má hmotnosť obvykle od 1 do 3 kilogramov. Názvy podtypov notebookov (a súvisiacich typov počítačov):

• Notebooky menšie než list papiera formátu A4, ktoré vážia okolo 1 kg, sa niekedy nazývajú sub-notebooky alebo subnotebooky.
• Notebooky, ktoré vážia okolo 5 kg, sa niekedy nazývajú desknote (desktop/notebook).
• Počítače väčšie než osobné digitálne asistenty (PDA), ale menšie než notebooky, sa niekedy nazývajú palmtopy.

Notebooky obvykle pracujú na batérie, ale bývajú napájané aj napájacími adaptérmi, ktoré zároveň nabíjajú batériu elektrickou energiou.

Notebooky vykonávajú rovnaké úlohy ako stolné počítače, hoci sú obvykle menej výkonné za rovnakú cenu. Notebooky obsahujú komponenty, ktoré sa podobajú tým v stolných počítačoch a vykonávajú rovnaké funkcie, ale sú miniaturizované a optimalizované pre mobilné použitie a efektívnu spotrebu energie. V notebookoch sa používajú LCD displeje a SO-DIMM (Small Outline DIMM) moduly (na rozdiel od väčších DIMM modulov, ktoré sa používajú v stolných počítačoch) pre RAM. Okrem zabudovanej klávesnice sa v nich ako vstupné zariadenie používa touchpad (tiež známy ako trackpad) alebo pointing stick, aj keď sa obvykle pripája aj vonkajšia myš (hardvér) alebo klávesnica.

Obsah 1 História 2 Časti 3 Zvyšovanie výkonu (upgrade) 4 Výkon 5 Mylné predstavy o laptopoch

[úprava] História

Predtým ako boli notebooky technicky realizovateľné, boli navrhnuté podobné koncepty, z ktorých treba spomenúť Dynabook od Alana Kaya, vyvinutý v Xerox PARC na začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia.

Prvý komerčne dostupný prenosný počítač bol Osborne 1 v roku 1981, ktorý používal operačný systém CP/M. Hoci bol veľký a ťažký v porovnaní s dnešnými notebookmi a mal maličký CRT monitor, mal takmer revolučný vplyv na obchod, pretože profesionáli po prvýkrát boli schopní zobrať svoj počítač a údaje so sebou. Tento a iné "batožinové" počítače boli inšpirované pravdepodobne prvým prenosným počítačom Xerox NoteTaker, ktorý bol vyvinutý v Xerox PARC v roku 1976 len v 10 prototypoch. Osborne mal veľkosť asi ako prenosný šijací stroj, ale nebolo možné používať ho na batérie.

Trvalejší úspech mal Compaq Portable, prvý produkt firmy Compaq uvedený v roku 1983, v ktorom sa IBM PC stal štandardnou platformou. Hoci nebol prenosnejší než počítače Osborne, a takisto vyžadoval napájanie z elektrickej siete, používal operačný systém MS-DOS a bol to prvý skutočný IBM PC klon. (Neskorší Portable Computer od IBM, ktorý prišiel v roku 1984, bol oveľa menej IBM-kompatibilný než Compaq.)

Prvý skutočný laptop bol GRiD Compass 1101, vyvinutý Billom Moggridgom v roku 1979 a uvedený na trh v roku 1982. Uzavretý v magnéziovom púzdre predstavil dnes známy dizajn, v ktorom sa plochý displej sklápal a tým zatváral nad klávesnicu. Počítač mohol fungovať na batérie, bol vybavený plazmovým displejom s rozlíšením 320×200 pixelov a 384-kilobajtovou pamäťou. Nebol IBM-kompatibilný a jeho vysoká cena (US$10000) znamenala, že bol obmedzený na špecializované aplikácie. Napriek tomu bol husto používaný armádou USA, ako aj na Space Shuttle v 80. rokoch 20. storočia. Firma GRiD následne získala významné príjmy z patentových práv, keď sa jej inovácie stali bežnými. GRiD Systems Corp neskôr kúpila Tandy (RadioShack).

Dva ďalšie ranné laptopy boli Sharp PC-5000 (1983) a Gavilan SC, ktorý bol ohlásený v roku 1983, ale prvýkrát predaný v roku 1984. Gavilan bol prvý počítač, ktorý mal obchodné označenie „laptop.“ Bol vybavený pionierskym ukazovacím zariadením typu touchpad, ktorý bol nainštalovaný na paneli nad klávesnicou. Gavilan a Sharp boli uzavreté v podobnom púzdre ako GriD Compass, ale boli len čiastočne IBM-kompatibilné a primárne používali svoj vlastný systémový softvér. Oba mali LCD displeje a voliteľne sa k nim pripájali tlačiarne.

Rok 1983 videl aj nástup pravdepodobne najpredávanejšieho ranného laptopu Kyocera Kyotronic 85. Hoci sa na začiatku predával v Japonsku len pomaly, bol rýchlo licencovaný firmami Tandy Corporation, Olivetti a NEC, ktoré videli jeho potenciál a predávali ho pod značkami Olivetti M-10, NEC PC-8201, and [1] Radio Shack TRS-80 Model 100 line alebo Tandy 100. Stroje fungovali na štandardné AA batérie. Vnútorné programy počítača Tandy, vrátane interpretera BASICu, ako aj textového editora a terminálového programu dodala firma Microsoft, pričom sa niektorí domnievajú, že boli čiastočne napísané samotným Billom Gatesom. Počítač mal nad klávesnicou vyklápaciu LCD obrazovku s rozlíšením 8×40 znakov. So zabudovaným modemom to bol vysoko prenosný komunikačný terminál. Vďaka svojej prenosnosti, dobrej výdrži na batérie (a jednoduchej výmene), spoľahlivosti (nemal žiadne pohyblivé súčiastky), ako aj nízkej cene (od US$300), tento model bol veľmi žiadaný, najmä medzi žurnalistami. Vážil menej než 2 kg; jeho rozmery boli 30 x 21,5 x 4,5 cm. Obsahoval 8 kB RAM (rozšíriteľné na 24 kB) a 3 MHz procesor.

Medzi prvé komerčné IBM-kompatibilné laptopy patrili IBM PC Convertible uvedený v roku 1986 a Toshiba T1000 a Toshiba T1200 uvedené v roku 1987. Hoci to boli obmedzené DOSovské počítače s disketovými mechanikami (operačný systém bol uložený v ROM), boli malé a také ľahké, že sa dali prenášať v batohu na chrbte, a mohli pracovať na olovené batérie. Tieto modely zaviedli do DOSovských počítačov dnes štandardnú vlastnosť "resume"; bolo možné prácu počítača prerušiť a znovu sa k nej vrátiť bez potreby reštartu.

Ďalší počítač, ktorý treba spomenúť, bol Cambridge Z88, ktorý vyvinul Clive Sinclair a uviedol na trh v roku 1988. Mal veľkosť približne formátu A4, pracoval na štandardné batérie a obsahoval základný tabuľkový kalkulátor, textový procesor a komunikačné programy. Hoci predpovedal budúcnosť miniaturizácie prenosných počítačov, ako počítač založený na ROM s malým displejom ho možno považovať — podobne ako TRS-80 Model 100 — aj za predchodcu PDA.

Na konci 80. rokov sa laptopy stali populárnymi medzi obchodníkmi. NEC Ultralite uvedený v polovici roka 1989 bol pravdepodobne prvý notebook, ktorý vážil tesne nad 2 kg. Namiesto disketovej mechaniky a pevného disku obsahoval 2-megabajtový RAM drive, čo znížilo jeho využiteľnosť, ale aj veľosť. Prvé notebooky so štandardnými mechanikami bola séria Compaq LTE uvedená na konci toho roka. So skutočnou veľkosťou notebooku mali pevné disky a obrazovky so štandardným rozlíšením.

Prvý počítač od Apple Computer navrhnutý na použitie v teréne bol Macintosh Portable z roku 1989 (hoci LCD obrazovka bola voliteľnou výbavou prenositeľného Apple IIc už v roku 1984). Ďalší „batožinový“ počítač Mac Portable chválili za jasný displej s aktívnou maticou a dlhú výdrž na batérie, ale slabo sa predával kvôli veľkosti. Pretože chýbal skutočný Apple laptop, bolo pre používateľov Macintoshov dostupných niekoľko kompatibilných počítačov ako Outbound Laptop; avšak kvôli autorským právam musel používateľ použiť súpravu Mac ROMiek, čo znamenalo nutnosť zakúpiť aj nový alebo použitý Macintosh.

Séria notebookov Apple PowerBook uvedená v roku 1991 zvestovala množstvo zmien, ktoré sú teraz na notebookoch štandardmi, vrátane ergonomických vylepšení ako je umiestnenie klávesnice do zadnej časti počítača, čím vzniká miesto na položenie zápästí, ako aj zabudovanie ukazovacieho zariadenia (trackballu). Nasledujúci rok IBM vypustila svoju sériu Thinkpad, ktorou ponúkla podobnú miniaturizáciu.

Neskôr PowerBooky uviedli prvé displeje s 256 farbami, prvé skutočné touchpady a prvé zabudované Ethernetové LAN adaptéry.

Ako sa počas 90. rokov technológie zdokonaľovali, využiteľnosť i popularita notebookov sa zvyšovala, zatiaľ čo ceny klesali. Do konštrukcie notebookov sa rýchlo implementovali niektoré špecifické vylepšenia, čím sa v porovnaní so stolnými počítačmi zvýšila ich použiteľnosť a výkon. Medzi ne patria:

• Zdokonalená technológia batérií. Ťažké olovené batérie boli nahradené ľahšími a účinnejšími technológiami - najprv nikel metal hydrid (NiMH) a potom litium ion a litium polymer.
• Energeticky úsporné procesory. Zatiaľ čo notebooky v roku 1991 boli kvôli vysokej spotrebe výkonnejšieho procesora 80386 obmedzené na pomalší procesor 80286, uvedenie procesora Intel 386SX navrhnutého pre špecifické energetické potreby notebookov vytýčilo bod, od ktorého sa pri návrhu procesorov prihliadalo na potreby notebookov.
• Zdokonalená konštrukcia LCD displejov, konkrétne technológia aktívnej matice, ako aj stále farebnejšie obrazovky. Prvé obrazovky laptopov boli pasívne LCD displeje čierno-biele alebo s niekoľkými stupňami šedi, trpiace chybovými tieňmi a rozmazaným pohybom. Niektoré prenosné počítače mali ostrejšie monochromatické plazmové displeje, ale tieto mali priveľkú spotrebu, aby mohli byť napájané z batérií. Zdokonalenia vo výrobnej technológii viedli k väčším a ostrejším displejom s vyšším rozlíšením, ktoré mohli zobrazovať farby s väčšou presnosťou, čím sa stali prijateľnou náhradou tradičných CRT monitorov.
• Zdokonalená technológia pevných diskov. Prvé laptopy mali len disketové mechaniky. Keď sa stali dostupné mechaniky pevných diskov s vysokou kapacitou, vyššou spoľahlivosťou, odolnosťou voči pádu a nižšou spotrebou, používatelia si mohli veľké množstvo údajov ukladať do notebookov a zobrať so sebou.
• Zdokonalená prepojiteľnosť. Vnútorné modemy a štandardné sériové, paralelné a PS/2 porty na IBM PC-kompatibilných laptopoch zjednodušili prácu mimo domu. Navyše Ethernet LAN adaptéry a od roku 1997 USB porty a od roku 1999 Wi-Fi adaptéry zvýšili možnosti prepojenia notebookov s perifériami i navzájom.

[úprava] Časti

Časti notebookov sú menšie, ľahšie alebo inak prispôsobené než zodpovedajúce časti stolových počítačov:

• Väčšina moderných notebookov používa displeje s aktívnou maticou s rozlíšením 1024 x 768 pixelov (XGA) a viac, s uhlopriečkou obrazovky 10 palcov (250 mm) alebo viac, a majú sloty PC-Card pre rozširujúce karty, predtým nazývané PCMCIA. Vnútorné hard disky sú menšie - 2.5 palca (64 mm) v porovnaní so štandardnými stolovými 3.5-palcovými (90 mm) jednotkami - a obvykle majú nižší výkon a spotrebu energie. Video adaptéry (grafické karty) a zvukové karty sú zabudované. Moderné notebooky často zvládajú komplikované hry, ale sú obmedzené pevným rozlíšením obrazovky a typom video adaptéra.

• Procesory: Existuje široké spektrum procesorov pre notebooky dostupných od firiem Intel (Pentium M (s technológiou Centrino), Celeron, Intel Core Duo a Centrino Duo) a od AMD (Athlon, Turion 64, a Sempron). Motorola a IBM vyvíjajú a vyrábajú čipy PowerPC pre notebooky Apple. Vo všeobecnosti sú procesory pre notebooky menej výkonné než ich stolové proťajšky, za čo „vďačia“ potrebe šetriť elektrickou energiou a znižovať produkciu tepla. Avšak generácie procesorov PowerPC G3 a G4 v notebookoch Apple ponúkali takmer rovnaký výkon ako ich stolové verzie, boli však obmedzené nižším výkonom iných častí (priepustnosť systémovej zbernice a periférne jednotky).

Niektoré časti moderných notebookov nemajú zodpovedajúce časti v stolových počítačoch:

• Súčasné modely používajú lítium iónové batérie, ktoré vo veľkom nahradili staršiu nikel metal-hydridovú technológiu. Typická výdrž na batérie väčšiny notebookov je od 2 do 5 hodín pri ľahkom používaní, ale môže klesnúť až na 1 hodinu pri intenzívnom používaní. Batérie sa v priebehu času postupne opotrebúvajú a prípadne ich treba vymeniť, a to v závislosti od spôsobu nabíjania a vybíjania od 1 do 5 rokov.

• Na rozšírenie konektorov a rýchle pripojenie viacerých komponentov k notebooku sa používa docking station, avšak ich obľúbenosť klesá, pretože možnosti zabudovaných komponentov notebookov sa zväčšujú a USB dovoľuje, aby sa viacero periférií pripojilo cez jeden konektor.

• Väčšina notebookov je napájaná z vonkajšieho meniča striedavého prúdu (napájača), ktorý má obvykle tvar plochej čiernej pravouhlej krabičky. Tieto zariadenia vážia okolo pol kilogramu v závislosti od výrobcu a ceny a bežne sa im hovorí napájací adaptér, prípadne nabíjačka.

[úprava] Zvyšovanie výkonu (upgrade)

Notebook obvykle stojí viac ako stolový počítač s podobnou konfiguráciou. Výkon je obvykle nižší ako v prípade porovnateľného stolového počítača, a to kvôli kompromisom nutným na udržanie nízkej hmotnosti a spotreby.

Zvyšovanie výkonu je silne obmedzené: obvykle sa môže rozšíriť len RAM a hard disk. Často sa môže vymeniť aj CPU a niekedy sú rozšíriteľné aj video moduly. Viacero notebookov obsahuje MiniPCI slot, avšak obvykle nie je určený na použitie koncovým používateľom. Pretože sú takmer všetky komponenty integrované na špeciálne navrhnutej základnej doske, aby sa ušetrilo miesto a spotreba, notebooky sa zložito opravujú a vylepšujú. Priamo sa dajú vymeniť tieto vadné časti: obrazovka, pamäťové zariadenia (hard disk, floppy disk, CD-ROM), modem, a ďalšie komponenty, ale náklady na opravu môžu byť vysoké.

[úprava] Výkon

Výkon notebookov je nižší ako výkon stolových počítačov za rovnakú cenu. Stolové počítače prekonávajú notebooky, pretože nové technológie vyvíjajú viac tepla. Prenos nových technológií do notebookov trvá nejaký čas kvôli ich malým rozmerom. Zatiaľ čo výkon špičkových stolových počítačov zatiaľ prekonáva výkon notebookov, v oblasti stredného prúdu poskytujú dostatočný výkon oba typy systémov. Tento stále existujúci rozdiel vo výkone sa bude zmenšovať.

[úprava] Mylné predstavy o laptopoch

Napriek svojmu menu môže byť použitie laptopu na kolenách nepohodlné (kvôli teplu z počítača, konkrétne z procesora), a dokonca potencionálne nebezpečné pre laptop, pretože sa môže prehriať. Doporučuje sa teda používať laptop na stole.

Slovo laptop sa často nesprávne vyslovuje ako „labtop,“ "lab top," alebo „lap top.“

Niektorí počítačoví nováčikovia si myslia, že notebooky sú trvale pripojené na internet, dokonca (napríklad) aj počas cesty vozidlom. Toto je mýtus podporovaný mnohými reklamami, kde vidno osobu používajúcu firemnú webstránku z notebooku bez pripojených káblov. To je možné cez Wi-Fi alebo podobné technológie, ale väčšina notebookov nemá k dispozícii trvalé pripojenie do internetu. Rozširovanie metropolitných sietí umožní trvalé pripojenie niekedy v budúcnosti. Väčšina moderných notebookov strednej triedy má zabudovaný Wi-Fi adaptér, takže na pripojenie do internetu potrebujú len bezdrôtový router alebo bezdrôtový hotspot.