Internet
Z Wikipédie
Internet, hovorovo net alebo sieť je verejne dostupný celosvetový systém vzájomne prepojených počítačových sietí, ktoré prenášajú dáta pomocou prepínania paketov za použitia štandardizovaného Internet Protokolu (IP) a mnohých ďalších protokolov. Pozostáva z tisíciek menších komerčných, akademických, vládnych a vojenských sietí. Slúži ako prenosové médium pre rôzne informácie a služby ako napr. elektronická pošta, chat a systém vzájomne prepojených webstránok a dokumentov World Wide Webu (WWW).
Slovo internet je skratkou z anglického výrazu interconnected networks - prepojené siete.
Obsah |
[úprava] Vznik internetu
Prvé uzly tvoriace internet vznikli v roku 1969 ako ARPANET, sieť vytvorená skupinou ARPA (Advanced Research Projects Agency) ministerstva obrany (Department of Defense) Spojených štátov Amerických. Raný výskum, ktorý prispel k vzniku ARPANETu, bol z oblastí práce na decentralizovaných sieťach (z obranných dôvodov), teórie hromadnej obsluhy a prepínania paketov. 1. januára 1983 zmenil ARPANET svoj základný sieťový protokol z NCP na TCP/IP, čím vznikol internet ako ho poznáme dnes.
Ďalším dôležitým krokom vo vývoji bolo vybudovanie univerzitnej chrbtovej siete National Science Foundation, NSFNetu v roku 1986. Dôležité, dovtedy oddelene existujúce siete vrátane Usenetu a Bitnetu tak boli úspešne asimilované do internetu.
Kolektívna sieť získala pozornosť verejnosti 90. rokoch 20. storočia. V auguste 1991 Tim Berners-Lee publikoval svoj nový projekt World Wide Web, dva roky po tom, ako začal s tvorbou označovacieho jazyka HTML a protokolu HTTP. Zverejnil prvé stránky organizácie CERN vo Švajčiarsku. Niekoľko akademických a vládnych inštitúcií tiež prispelo stránkami, ale verejnosť ich zatiaľ nevidela. V roku 1993 bola uvoľnená prvá verzia webového browsera Mosaic a v roku 1994 sa začala verejnosť zaujímať o dovtedy akademicko-technický internet. V roku 1996 bolo slovo „internet“ bežne používané, ale vzťahovalo sa takmer výlučne na World Wide Web.
Medzitým, v priebehu dekády internet úspešne asimiloval väčšinu dovtedy existujúcich počítačových sietí (niektoré siete ako Fidonet ostali oddelené). Za dôvod jeho rýchleho rastu sa považuje chýbajúca centrálna administrácia, čo umožnilo organický rast siete, ako aj neproprietárnu povahu internetových protokolov, čo podnecuje interoperabilitu rôznych dodávateľov a predchádza stavu, keď má nad sieťou kontrolu jedna spoločnosť.
[úprava] Dnešný internet
Okrem neuveriteľne komplexných fyzických spojení, ktoré tvoria štruktúru internetu, existuje internet aj vďaka multilaterálnym dohodám (napr. „peeringovým dohodám - dohoda o vzájomnej výmene internetovej premávky“) a technickým špecifikáciám alebo protokolom, ktoré určujú, akým spôsobom sa majú vymieňať dáta po sieti.
Na rozdiel od starších komunikačných systémov bol balík internetových protokolov zámerne navrhnutý agnosticky vzhľadom na fyzické médium, na ktorom je prevádzkovaný. Akákoľvek komunikačná sieť, pevná alebo bezdrôtová, ktorá je schopná prenášať obojsmerne digitálne údaje môže prenášať internetovú premávku. Preto internetové pakety tečú pevnými sieťami ako medený drôt, koaxiálny kábel a optický kábel aj bezdrôtové siete ako Wi-Fi. Všetky tieto siete zdieľajúce rovnakú sadu protokolov vyššej úrovne tvoria internet.
Internetové protokoly pochádzajú z diskusií v rámci Internet Engineering Task Force (en:IETF) a jej pracovných skupín, ktoré sú otvorené verejným príspevkom a revízii. Tieto komisie produkujú dokumenty známe ako en:Request for Comments (RFC). Niektoré RFC povyšuje Internet Architecture Board (IAB) na Internetový štandard.
Mezi najpoužívanejšie internetové protokoly v balíku internetových porotokolov patria IP, TCP, UDP, DNS, PPP, SLIP, ICMP, POP3, IMAP, SMTP, HTTP, HTTPS, SSH, Telnet, FTP, LDAP, SSL a TLS.
Niektoré populárne služby, ktoré tieto protokoly využívajú sú e-mail, Usenet newsgroups, World Wide Web, Gopher, session access, WAIS, finger, IRC, MUDy a MUSHe. Z týchto sú jasne najpoužívanejšie e-mail a World Wide Web s mnohými ďalšími službami, ktoré sú na nich založené, ako mailing listy a weblogy. Internet umožňuje poskytovanie služieb v reálnom čase ako internetové rádio a internetové (televízne) vysielanie, ktoré sú takto prístupné kdekoľvek na svete.
Niektoré iné populárne internetové služby nevznikli týmto spôsobom, ale boli pôvodne založené na proprietárnych systémoch. Medzi ne patria IRC, ICQ, AIM a Gnutella.
Bolo uskutočnených mnoho analýz internetu a jeho štruktúry. Bolo napríklad zistené, že routovacia IP štruktúra internetu a hypertextové linky World Wide Webu sú príkladmi bezškálových sietí.
Podobne ako sa komerční poskytovatelia internetu pripájajú cez internet exchange pointy sa výskumné siete zvyknú pripájať do veľkých podsietí ako
- GEANT
- Internet2
- Little GLORIAD
Tieto sú zasa postavené okolo relatívne malých sietí. Pozri aj zoznam organizácie akdademických počítačových sietí.
[úprava] Internetová kultúra
Internet má aj ďalekosiahly dopad na prácu, vedomosti a pohľad na svet.
Okrem vytvorenia elektronického obchodu a komunikácie s klientami e-mailom a príbuznými prostriedkami mení internet aj iné aspekty pracoviska. Niektoré spoločnosti začali používať weblogy na reklamné účely. Keďže väčšina ľudí na webe informácie vyhľadáva, obsahom týchto jednoducho aktualizovateľných stránok môžu byť rady v poli pôsobnosti spoločnosti. Takáto spoločnosť dúfa, že keď návštevník nájde tieto informácie zadarmo, všimne si expertných znalostí tvorcov a to ho následne pritiahne na obchodnú stránku spoločnosti. Príkladom takéhoto počínania je Microsoft, ktorý umožnil svojim vývojárom publikovať osobné blogy, aby zaujal verejnosť ich prácou.
[úprava] World Wide Web
Vďaka internetovému výskumu založenom na vyhľadávaní pomocou kľúčových slov na vyhľadávačoch ako Google majú milóny ľudí na celom svete jednoduchý a okamžitý prístup k širokému a rozličnému online informačnému obsahu. V porovnaní s encyklopédiami a tradičnými knižnicami umožnil internet náhlu a extrémnu decentralizáciu informácií a údajov.
Pozri World Wide Web.
[úprava] Vzdialený prístup
Internet umožňuje používateľom počítačov jednoduché pripojenie k iným počítačom a informačným a komunikačným službám kdekoľvek na svete. Podľa požiadaviek je možné používať zabezpečenie, autentifikáciu a kryptovanie, alebo za zaobísť bez nich.
Toto podnecuje nové formy práce doma, spolupráce a zdieľania informácií v mnohých priemyslených odvetviach. Účtovník sediaci doma môže revidovať knihy spoločnosti sídliacej v inej krajine pomocou servera v tretej krajine, ktorý spravujú IT špecialisti zo štvrtej krajiny. Tieto účty mohli byť vytvorené doma pracujúcimi knihovníkmi z iných vzdialených lokalít na základe informácií, ktoré im prišli e-mailom z celého sveta. Niektoré z týchto aplikácií boli možné už pred rozšírením internetu, ale cena potrebných súkromných linkiek by znemožnila ekonomicky výhodné použitie mnohých z nich.
Úradník, ktorý sa nachádza mimo svojej kancelárie, možno na druhej strane Zeme na pracovnej ceste alebo dovolenke si môže otvoriť vzdialenú pracovnú plochu zo svojej kancelárie použitím zabezpečeného Virtual Private Network (VPN) spojenia cez internet. To mu umožňuje rovnaký prístup k súborom a aplikáciám, ako keby sedel za svojím stolom.
[úprava] Spolupráca
Toto nízkonákladové a takmer okamžité zdieľanie nápadov, vedomostí a schopností spôsobilo revolúciu v mnohých oblastiach ľudskej činnosti a stálo pri zrode nových oblastí. Jedným z príkladov je spolupráca pri vývoji FLOSS (Free, Libre and Open-Source Software) ako Linux, Mozilla a OpenOffice.org.
Ďalším príkladmi sú Wikipédia, komunitou upravovaná a udržiavaná slobodná encyklopédia, projekt Urban Dictionary a TEIS - the UK Telemedicine and E-health Information Service pre pracovníkov v odvetví telemedicíny, telestarostlivosti a zdravotníctva.
[úprava] Zdieľanie súborov
Kolegom a priateľom je možné poslať počítačový súbor ako prílohu. Je možné uploadnuť súbor na webstránku alebo FTP server, aby si ho mohli iní poľahky stiahnuť. Je možné ho dať do zdieľaného adresára na súborovom serveri. Záťaž masového sťahovania možno znížiť použitím zrkadlových (mirror) serverov alebo peer-to-peer služieb.
V každom z týchto prípadov je možné riadiť prístup k súborom pomocou autentifikácie používateľov; obsah prenášaných súborov môže byť skrytý vďaka kryptovaniu a je možné vykonať finančný prevod predtým, ako zákazník dostane prístup k súboru. Cenu je možné uhradiť napríklad pripísaním na ťarchu kreditnej karty, ktorej detaily je tiež možné poslať v kryptovanej forme cez internet. Pôvod a autentickosť je možné overiť digitálnym podpisom alebo pomocou takzvaného „message digestu“ (SHA-1).
Tieto jednoduché možnosti v celosvetovej mierke menia podstatu výroby, predaja a distribúcie mnohých typov produktov, ktoré sa dajú zredukovať na počítačový súbor. Patria medzi ne všetky druhy úradných dokumentov, publikácií, softvérových produktov, hudby, fotografie, videa, animácií, grafiky a iných druhov umenia. Toto na druhej strane spôsobuje seizmické otrasy v oblastiach trhu, ktoré boli dovtedy ovládané kamennými spoločnosťami. Pozri RIAA -- Recording Industry Association of America, ktorá má obzvlášť silný hlas proti týmto problémom.
[úprava] Jazyky
Najpoužívanejším jazykom na komunikáciu na internete je angličtina. Dôvodmi sú pôvod internetu v Spojených štátoch, rastúca úloha angličtiny ako jazyka medzinárodnej komunikácie a neschopnosť skorých počítačov používať iné znaky ako základnú západnú abecedu.
Po angličtine (56% webstránok) sú najpoužívanejšími jazykmi na webe nemčina (8%), francúzština (6%), japončina (5%) a španielčina (3%).
Rozšírenie internetu v posledných rokoch spôsobilo, že už existuje podpora pre natívne jazyky v dostatočnej miere pre tie najpoužívanejšie. Niektoré chyby však zostali, príkladmi sú en:mojibake -- v slovenčine sa prejavuje ako nesprávne zobrazovanie diakritiky pri použití inej kódovej stránky na dekódovanie ako na kódovanie.
[úprava] Kultúrna uvedomelosť
Z pohľadu kultúrnej uvedomelosti je internet pokrokom aj záväzkom. Poskytuje obrovské množstvo informácií a interaktivity pre ľudí, ktorých zaujímajú iné kultúry a pohľady na svet, ktoré by im boli inak nedostupné. Existujú však dôkazy, že ľuďom, ktorých iné kultúry nezaujímajú umožňuje internet vyhýbať sa kontaktu vo väčšej miere ako kedykoľvek predtým.
[úprava] Aktuálne a potenciálne problémy
Internet priniesol okrem, výhod aj niektoré problémy a negatíva. Niektoré z nich získali veľku publicitu.
Patria medzi ne najmä:
- zneužívanie detí súvisiace s detskou pornografiou
- porušovanie autorských práv
- šírenie počítačových vírusov
- útoky na zabezpečenie počítačov
- zastaralá technológia
[úprava] Cenzúra
Niektoré krajiny ako Irán a Čínska ľudová republika obmedzujú, čo ich občania môžu na internete vidieť. Toto spôsobilo napríklad rozmach bloggovania v Iráne za účelom obchádzania cenzúry.
BBC navrhuje, že poskytne celé svoje vysielanie pozemnej televízie na stiahnutie zadarmo, ale iba ľuďom v Spojenom kráľovstve. V súčasnosti je takmer všetok internetový obsah dostupný z ktoréhokoľvek miesta na svete, za predpokladu, že človek má možnosť pripojiť sa k internetu.
[úprava] Prístup k internetu
Bežným spôsobom prístupu je vytáčané spojenie (tzv. dial-up cez klasickú pevnú telefónnu linku), ktorý je najpomalší. Ďalší je cez telefónnu ISDN linku, je asi dvakrát rýchlejší avšak v dnešnej dobe je vytláčaný telefónnymi linkami DSL. Ďalšie spôsoby sú širokopásmový (broadband) prístup koaxiálnym káblom pomocou rozvodov káblovej televízie, alebo optickým káblom a prístup cez satelit. Existuje aj prístup na internet cez sieť elektrickej rozvodnej siete 220V. Ktorý je vhodný pre bytové domy, modemy s touto technológiou pracujú do vzdialenosti až 200m (prenosová rýchlosť do 200Mbps) a existujú tzv. premosťovacie články na prepojenie dvoch fáz, to znamená že môžete pripojiť aj suseda, ktorý býva vo vedľajšej bráne v bloku[1]. Zatiaľ však je technológia vhodná len na rozvody vnútri bytového domu. Európska únia financuje výskumno - vývojový projekt na podporu tohto spôsobu priepojenia na internet POWERNET.
Verejné miesta, kde je možné používať internet sú internetové kaviarne a vo svete bežne aj knižnice. Prístupové body bývajú aj na verejných miestach ako čakárne letísk alebo niektoré vlaky.
Wi-Fi poskytuje bezdrôtový prístup k počítačovým sieťam a teda sa dá použiť aj na prístup k samotnému internetu. Hotspoty, ktoré takýto prístup umožňujú sa vyskytujú na verejných miestach a je potrebné mať vlastné zariadenie s Wi-Fi kartou. Tieto služny môžu byť zadarmo pre každého, iba pre zákazníkov alebo spoplatnené. Hotspot nie je obmedzený uzavretým priestorom. Existujú celé campusy a parky, dokonca celé štvrte s prístupom.
V USA bol v roku 2004 schválený širokopásmový prístup s využitím napäťových liniek napriek ostrým protestom z komunity amatérskeho rádia. Problém modulácie nosného systému nadzemným vysokonapäťovým médiom spočíva v tom, že celá linka sa správa ako obrovská anténa a úplne blokuje dlhovlnné rádiové frekvencie používané amatérmi, námorníkmi a inými.
Krajiny, kde je internet komoditou používanou väčšinou občanov sú Island, Švédsko, Austrália, Dánsko, Spojené štáty, Kanada, Spojené kráľovstvo, Holandsko, Japonsko, Kórejská republika a Nórsko. V poslednej dekáde 20. storočia rapídne vzrástol počet používateľov internetu, hoci sa tento vývoj po roku 2000 o niečo spomalil. Fáza rýchleho rastu v priemyselných krajinách končí s tým, že sa tieto technológie nasadzujú bežne, ale rast pokračuje v Afrike, latinskej Amerike, Karibiku, na strednom východe aj na Slovensku.
Prístup k internetu je nerovnomerne rozdelený medzi nízko a vysokorýchlostné pripojenie. ADSL a iné širokopásmové technológie sú vzácne alebo neexistujúce vo väčšine rozvojových krajín a aj vo vyspelých krajinách môžu ich penetráciu obmedziť vysoké náklady a priemerný výkon (väčšina krajín východnej Európy a Spojené štáty), zatiaľ, čo nízke ceny a vysoký výkon lákajú veľké množstvá zákazníkov (Škandinávia, Francúzsko). Aj v rámci jednej krajiny môžu existovať rozdiely medzi väčšími mestami (kotré majú často viacerých poskytovateľov širokopásmového prístupu) a ostatnými oblasťami (kde často nie je širokopásmový prístup).
Šírenie dostupnosti internetu je spôsob, ako premostiť tzv. digitálnu bariéru (en:digital divide).
