Nikefor I.

Z Wikipédie

Minca z obdobia Nikeforovej vlády

Nikefor I. (* okolo 765 Seleukia Pisidská – † 26. júl 811 pri Pliske) bol byzantský cisár, ktorý vládol v rokoch 802–811.

Počas vlády cisárovnej Ireny bol jej hlavným finančným správcom, logothetom. Za cisára ho vyhlásila 31. októbra 802 skupina dvorských sprisahancov po prevrate, ktorý s vojenskou podporou Irenu zvrhol. Ešte v ten istý deň ho korunovali za cisára. Napriek tomu, že Irene sľúbil, že ju nechá dožiť v jej konštantínopolskom paláci, poslal ju vzápätí do vyhnanstva v kláštore na ostrove Prinkipo (v Marmarskom mori) a potom až na ostrov Lesbos. Irenini úradníci sa rýchlo primkli k novému vládcovi. Počas svojej vlády upevnil cisár Nikefor I. finančný systém ríše, ale okrem výpravy proti Peloponézu viedol neúspešné vojny. Zrejme neuspokojil všetky nádeje sprisahancov.

[úprava] Vzťah k západnému cisárstvu

Po Nikeforovom nástupe na trón navrhol Karol Veľký, ktorý bol roku 800 korunovaný na cisára, vzájomné uznanie a legalizáciu dvoch cisárstiev. Nikefor však na jeho návrh nepristúpil a medzi Byzanciou a Frankami začal narastať konflikt. Išlo v ňom o Benátky, jedinú oblasť, kde spolu východná a západná rímska ríša v danej dobe susedili. Roku 806 pripadla benátska oblasť vrátane Dalmácie západnej ríši a v roku 809 zahájil italský kráľ Pipin, jeden z Karolových synov, ozbrojený boj. K dispozícii mal iba nedostatočné loďstvo, a tak ho Byzantínci donútili stiahnuť sa z lagúny. Potom proklamoval Karol Veľký svoju ochotu uzavrieť s Byzanciou mier. Aj Nikefor už pripúšťal možnosť dohody, pretože jeho ríšu ohrozoval od roku 808 bulharský chán Krum. Uzavrieť ju však už nestačil.

[úprava] Víťazstvo pri Patrase

V čase Nikeforovej vlády bola Byzancia tiesnená nielen Bulharmi na Balkáne, ale aj Arabmi na východnej hranici. Vojensky úspešná bola prakticky len na Peloponéze. V roku 805 dosiahol Nikefor I. svoje jediné, ale veľmi významné vojenské víťazstvo v bitke proti povstaleckým peloponézskym Slovanom pri pevnosti Patras. Grécko sa definitívne vrátilo pod vládu Byzancie a začlenilo sa do správneho systému ríše. Slovania, ktorí tu boli usídlení, sa z veľkej časti postupne pogréčtili.

[úprava] Smrť v rokline

Najväčším zahraničnopolitickým problémom v dobe Nikeforovej vlády bola bulharská ríša, ktorá vtedy dosiahla veľký rozmach za vlády jedného zo svojich najvýznamnejších panovníkov, chána Kruma. Krum sa podieľal ako spojenec Karola Veľkého na rozvrátení ríše Avarov a posunul hranice svojho štátu až k Tise, Karpatom a Dnesteru. Na Balkáne sa mu podrobili slovanské kmene v dolnom Pomoraví a získal starobylé mesto Singidunum (od 9. storočia Belehrad). Z obavy pred ďalším posilnením moci Bulharov sa Nikeforovým hlavným cieľom stalo zničenie ich ríše. Podnikol proti ním dve ťaženia, ale ani jedno z nich nebolo nakoniec úspešné. K ukončeniu prvej výpravy v roku 807 ho prinútili nepokoje v armáde. Odvetou dobyl Krum významnú pevnosť Serdiku (dnes Sofia), a vážne tým ohrozil nedávno zreštaurované byzantské panstvo v Macedónii. Počas druhej, oveľa mohutnejšej výpravy sa Nikeforovi podarilo vyplieniť bulharské hlavné mesto Plisku. Krum žiadal mier, ale Nikefor ho odmietol. Výprava skončila pre víťaza katastrofou. Pri návrate padlo byzantské vojsko v horskej rokline do pasce a bolo z väčšej časti pobité. Smrť tu našiel aj cisár, z ktorého lebky si vraj Krum dal vyrobiť zlatom okovanú čašu. Na byzantský trón nastúpil ťažko zranený Nikeforov syn Staurakios.