Avari
Z Wikipédie
Avari sú nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri. Časť Avarov podrobili vychodní Turci, časť pred nimi utiekla a v roku 558 sa dostala do čiernomorských stepí.
V druhej polovici 6. storočia n. l. (asi 658 prišli k strednému Dunaju kočovní Avari, ktorí, ako výborní jazdci a lukostrelci, zaujali Panóniu a prenikli až k hornému Dunaju, podmaniac si obyvateľstvo, ktoré už žilo na tomto území alebo prišlo súčasne s nimi. Avari porazili Gepidov a osadili sa najprv pri Sáve. Spôsob ich vlády nad im podmanenými kmeňmi bol taký hrozný, že Slovania ich nazvali obrami, čo značilo hrozný, krutý a veľký. Avari boli totiž veľkej postavy. Po ovládnutí Panónie Avarmi sa spojili Anti, vybudovavší štát v dnešnom Rumunsku, s vojskami bytzantského cisára, aby zničili panstvo Avarov. Cisársky vodca Priskos sa dostal so svojím vojskom cez Dunaj a zničil slovanské vojská pod vedením kniežaťa Musona, stojace v avarských službách. Priskos sa zmocnil aj Musonovho loďstva, ktorého i s jeho bratom zabil.
Po roku 568 vtrhli Avari do Panónie a podmanili si tamojších Slovanov a Slovanov v blízkom okolí. Čoskoro si vytvorili stredisko v okolí Debrecína. Avari boli výbojní kočovníci a viedli vojny kvôli koristi. Slovanov údajne využívali v boji ako pechotu, ktorá tvorila ich predné voje - takzvaní befulci. V 7. storočí čelili Avari v okolí dolnej rieky Morava vzbure Slovanov - pozri Samova ríša.
V roku 602 Avari podnikli trestnú výpravu proti Slovanopm, spolčeným s Byzanciou. Dôsledok víťaznej bitky bol ústup Antov do Ruska, kde boli chránení proti útokom Avarov. Ovládnutie slovanských kmeňov v karpatskej kotline spôsobilo rozčesnitie západných Slovanov, od Slovanov usadených v alpskej oblasti.
[úprava] Pozri aj
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
[úprava] Zdroj
- Dr. František Bokes, Dejiny Slovákov a Slovenska od najstarších čias až po prítomnosť (4. zväzok), SAV, Bratislava, Tlač: KÚS Turčiansky Sv. Martin, 1946
