Maša Haľamová
Z Wikipédie
| Maša Haľamová | |
|---|---|
| slovenská poetka | |
| Narodenie | 28. august 1908 Blatnica, Slovensko |
| Úmrtie | 17. júl 1995 Bratislava, Slovensko |
| Pozri aj Biografický portál | |
Maša Haľamová, vlastným menom Mária Pullmanová (* 28. august 1908, Blatnica – † 17. júl 1995, Bratislava) bola slovenská poetka.
Obsah |
[úprava] Životopis
Narodila sa v rodine obchodníka a vzdelanie získavala v Martine, Starej Pazove (Srbsko-Vojvodina), vyššie školy navštevovala v Martine a v Bratislave, kde aj v roku 1925 zmaturovala. Po maturite pracovala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila 30 rokov. Bola vynikajúca lyžiarka a stala sa najmladšou rozhodkyňou na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935. Vydala sa za lekára Jána Pullmana a vo Vysokých Tatrách žila až do manželovej predčasnej smrti v roku 1956. V rokoch 1957 – 58 pracovala v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta a odtiaľ odišla do Bratislavy, kde pracovala až do roku 1973, kedy odišla do dôchodku, ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá. Zomrela v Bratislave, no pochovali ju na Národnom cintoríne v Martine.
[úprava] Tvorba
Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v periodikách Nový rod a Mladé Slovensko.
Je autorkou žensky krehkej lyriky, zachytávajúcej prostým, úprimným slovom vzruchy srdca: nenaplnený cit lásky, manželské šťastie, bolesť nad stratou manžela. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom Jiřího Wolkra. Priťahoval ju obraz na smrť chorého Jiřího Wolkra, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju „tvrdé veci dňa“ nedožičili. Bola majstrom básnickej drobnokresby, nakoľko dokázala zachytiť v básniach i tie najmenšie záchvevy dievčenskej duše s čistotou a presnosťou, pričom nestrácajú nič zo svojej krehkosti a ľahkosti.
Okrem vlastnej tvorby sa venovala tiež prekladom z lužickosrbskej, českej (Jiří Wolker, Ivan Olbracht, Marie Majerová, Jan Drda) a ruskej literatúry. Viaceré básne z jej zbierok zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak). Svojou tvorbou sa zapísala do dejín slovenskej literatúry ako jedna z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.
[úprava] Ocenenia
[úprava] Dielo
[úprava] Poézia
[úprava] Próza pre deti a mládež
- 1957 - Svrček a mravci
- 1962 - Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
- 1965 - Petrišorka
- 1966 - Hodinky, leporelo
- 1976 - O sýkorke z kokosového domčeka
[úprava] Výbery z poézie
- 1955 - Básne
- 1964 - Dar
- 1968 - Červený mak
- 1968 - Komu dám svoju nehu
- 1993 - Čriepky
- 1998 - Nepokoj
- 2003 - Milému
[úprava] Spomienkové eseje
- 1988 - Vyznania
- 1988 - Vzácnejšia než zlato
- 1993 - Čriepky (ilustroval Mikuláš Galanda)
- 2001 - Tatranské listy
[úprava] Preklady diel pre deti a mládež
- 1968 - Ivan Olbracht: Biblické príbehy
- 1971 - Jan Drda: Zabudnutý čert
[úprava] Externé odkazy
- FILIT Zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok
