Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní
Z Wikipédie
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, známejšia pod označením mormóni, je náboženská spoločnosť založená Josephom Smithom v USA v roku 1830. Sama seba považuje za jedinú cirkev oprávnenú Ježišom Kristom, ktorá dodržuje jeho učenie. Kresťanské cirkvi ju však za kresťanskú denomináciu nepovažujú, obvykle ju neoznačujú ako cirkev, ale ako sektu.
Svoje učenie mormóni odvodzujú z nasledovných diel:
- Z Biblie
- Z Knihy Mormon, ktorú mal podľa božského zjavenia preložiť zo zlatých dosiek predaných anjelom Joseph Smith, a ktorá hovorí o osudoch Izraelitov presťahovaných v predkresťanskej ére do Ameriky
- Z Knihy náuky a zmlúv (Doctrine and Covenants)
- Z knihy Drahocenné perly (The Pearl of Great Price).
Nestrannosť tohoto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná! Upravujte preto článok opatrne a predtým si prosím prečítajte diskusiu! |
Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní preberá mnohé z kresťanského vierovyznania. Učí, že Ježiš Kristus je Syn Boží a Spasiteľ ľudstva.
Ako jediná sa vyznačuje niektorými charakteristickými učeniami. Hlavným z nich je presvedčenie, že pôvodná Cirkev Ježiša Krista sa stratila zo Zeme krátko po Jeho smrti. Táto Cirkev bola nakoniec v polovici 19.storočia znovuzriadená spolu s jej jasnými a jednoduchými náukami, jej organizáciou - vrátane Rady dvanástich apoštolov - a jej právomocou. Aby sa rozlišovalo medzi terajšou a pôvodnou Cirkvou Ježiša Krista, znovuzriadená Cirkev je známa ako Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Termín „Svätý“ sa používa v pôvodnom, biblickom zmysle, ako označenie členov Cirkvi.
Členovia veria, že k znovuzriadeniu Kristovej Cirkvi došlo počas obdobia niekoľkých rokov tým, čo bolo pre nich najpozoruhodnejším zjavením od čias Krista - zjavením sa vzkrieseného Ježiša Krista a Boha Otca na jar roku 1820 mladému farmárskemu chlapcovi, ktorý sa modlil o vedenie, ku ktorej cirkvi sa má pridať.
Chlapcovi, 14- ročnému Josephovi Smithovi, bolo povedané, aby sa nepripojil k žiadnej z nich, ale že bude použitý ako nástroj, prostredníctvom ktorého bude znovuzriadená štruktúra, náuky a právomoc Cirkvi. Nasledovali ďalšie zjavenia a návštevy - ktorých svedkami boli často údajne aj iní ľudia - až kým vraj nebolo obnovené tzv. sväté kňažstvo, právomoc konať v Božom mene.
Formálne bola Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní zorganizovaná vo Fayette v severovýchodnej časti Spojených štátov v apríli roku 1830 len šiestimi členmi.
Cirkev rýchlo rástla, ale odpor a prenasledovanie ju prinútili, aby sa presťahovala na západ. V roku 1844 bol Joseph Smith zabitý nepriateľským davom v Illinois. Členovia boli vyhnaní zo svojho mesta a ich domy boli spálené. Pod vedením veľkého kolonizátora Brighama Younga sa pustili do cestovania na západ naprieč Spojenými štátmi do údolia Veľkého Soľného jazera. Tam vybudovali Salt Lake City, v štáte Utah, ktoré je svetovým strediskom dnešnej Cirkvi.
Jednou z najcharakteristickejších čŕt Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní je dôraz na rodinný život. Cirkev učí, že práve rodina je najlepším miestom pre vyučovanie, zdieľanie a uplatňovanie hodnôt a merítok evanjelia. Silné rodiny podľa viery Cirkvi prispievajú k zdraviu komunity a národa. Svätí neskorších dní sú jediní kresťania, ktorí aktívne učia, že zvláštne náboženské obrady v chráme môžu zjednotiť rodinu na večnosť.
Svätí neskorších dní sú tiež známi svojim vyhýbaním sa alkoholu a tabaku, dôrazom na morálny spôsob života, na službu ostatným a sú taktiež známi ako tzv. dobrí občania. Veria, že sa majú neustále snažiť zlepšovať sa. Napriek tomu, že utažské ženy mali ako prvé volebné právo, ich oponenti im vyčítajú najmä diskrimináciu žien.