Apoštol

Z Wikipédie

Da Vinciho Posledná večera. 12 apoštolov s Ježišom Kristom uprostred

Apoštol (gr. apostolos = posol) je termín používaný v Novom Zákone. Môže znamenať:

Najbližších učeníkov Ježiša Krista, ktorých si sám osobitne povolal a neskôr vyslal do rôznych končín ohlasovať svoje učenie, aby mohli hlásať jeho účenie, robiť zázraky a zúcastiť sa na poslednom súde.
Ježiš Kristus sa tiež sám nazýva Apoštolom, teda vyslancom Boha (List Hebrejom 3, 1).
Pavol, apoštol pohanov, ktorého v rámci videnia povolal hlásať evanjelium sám Ježiš (nepatril k Dvanástim Apoštolom)
všetkých tých, ktorých apoštoli vybrali, aby hlásali evanjelium.
ľudí, ktorí hovoria o sebe, že sú apoštoli, a nie sú, to sú falošní apoštoli.
všeobecne: posla; horlivého hlásateľa akejkoľvek idey

[úprava] Dvanásti apoštoli

Apoštolov bolo dvanásť, všetci boli muži. Ich mená môžeme nájsť v Evanjeliu Sv. Matúša 10. 2-4, Evanjeliu Sv. Marka 3. 16-19 a Evanjeliu Sv. Lukáša 6.13-16. Nový Zákon apoštolov označuje aj ako Dvanástich:

Šimon Peter (Kéfas), syn Jonáša, rybár z Betsaidy, prvý pápež
Ondrej, Petrov brat, rybár z Betsaidy
Jakub, Zebedejov syn
Ján, Zebedejov syn, brat Jakuba
Filip z Betsaidy
Bartolomej - Natanael z Ptolemaidy
Tomáš, zvaný Didymus, tiež „neveriaci“
Matúš – Lévi, mýtnik
Jakub, syn Alfejov
Šimon Kananejský, zvaný tiež Horlivec
Júda Tadeáš, Jakubov syn
Judáš Iškariotský, Ježišov zradca.

Po Ježišovom odchode bolo prvoradou úlohou apoštolov učiť a pokrstiť všetky národy. Obraz apoštolského kolégia sa v myšlienkovom svete raného kresťanstva vytvára postupne. Číslo 12 má symbolický význam: naznačuje, že apoštoli sú zakladateľmi nového Izraela (pozostávajúceho z dvanástich kmeňov). Preto bolo potrebné po zrade apoštola Judáša, ktorý sa obesil, žrebom určiť za dvanásteho apoštola svätého Mateja (Skutky apoštolov 1.23 - 26).

[úprava] Apoštoli v dejinách Cirkvi

Dvanásť apoštolov s Ježišom Kristom na ikone od Šimona Ušakova (1685).

Za nástupcov apoštolov, nie za apoštolov samotných, sú v katolíckej a pravoslávnej cirkvi považovaní biskupi. Apoštolskí otcovia, skupina autorov kresťanských spisov z 1. polovice 2. storočia, sa pokladajú za žiakov apoštolov a ako ich očití svedkovia, požívajú ich spisy veľkú autoritu.

V širšom zmysle sa za apoštolov považujú tiež tí, ktorí priniesli kresťanskú vieru niektorému národu alebo krajine, napríklad: