Ježiš Kristus

Z Wikipédie

Socha Kristus Vykupiteľ na vrchu Corcovado v brazílskom meste Rio de Janeiro

Ježiš Kristus bol židovský učiteľ a je pôvodcom kresťanstva. Je ústrednou postavou Novej zmluvy – druhej časti kresťanskej Biblie. Biblia o Ňom hovorí ako o zasľúbenom Vykupiteľovi a Spasiteľovi sveta na ktorého Židia dodnes očakávajú ako na svojho pomazaného, t.j. Mesiáša. Ježiš sa stal ústrednou postavou a hlavou cirkvi, ktorej účastníkmi sú kresťania.

Hlavný zdroj skúmania osoby Ježiša Krista je Biblia a zvlášť 4 kánonické evanjeliá uvedené v Novej Zmluve. Biblia hovorí, že Ježiš bol židovský učiteľ, ktorý kázal evanjelium, uzdravoval choroby a vyháňal démonov mocou Ducha Svätého (Matúš 9:35, Skutky 10:38). Ježiš sa podľa nej narodil z panny menom Mária a že bol nevinne odsúdený Pontským Pilátom na žiadosť židovskej veľrady. Zomrel na kríži pri Jeruzaleme. Podľa Biblie jeho smrť priniesla spasenie každému, kto v neho uverí a prijme jeho obeť na kríži.

Evanjeliá pridávajú tieto tvrdenia:

že je Mesiáš (Matúš 1:1, 26:64; Marek 1:1; Lukáš 2:11; Ján 1:41; 20:31);
že je Syn Boží (Marek 1:1; Ján 20:31);
že jeho narodenie bolo z panny menom Mária (Matúš 1:23; Lukáš 1:34);
že bol označený ako „Kráľ židovský“ (Matúš 27:11; Marek 15:2)
že prišiel špeciálne pre Izrael (Matúš 15:24)
že prišiel potvrdiť (naplniť) Tóru (Mojžišov zákon) (Matúš 5:17-18)
a že po jeho smrti ukrižovaním vstal z mŕtvych (Matúš 28:5-10; Marek 16:9; Lukáš 24:12-16; Ján 20:10-17), a potom vstúpil do neba (Marek 16:19; Lukáš 24:51).

Väčšina kresťanov verí, že Ježiš je božský a vo svojej podstate rovný Bohu Otcu ako druhá osoba Trojice (Ján 1:1; 8:58; 10:30). V isláme je Ježiš (nazývaný Isa) chápaný ako jeden z najvýznamnejších prorokov.

Obsah

1 Dátum narodenia a úmrtia
2 Mená
3 Historickosť osoby Ježiša Krista
- 3.1 Biblické pramene
- 3.2 Mimobiblické pramene
4 Názory na Ježiša Krista
5 Poznámky
6 Externé odkazy

[úprava] Dátum narodenia a úmrtia

Narodenie Ježiša sa kladie do obdobia od 6 pred Kr. do roku 6, v Betleheme. Úmrtie sa kladie do obdobia rokov 27-36 v Jeruzaleme.

Nepoznáme presne ani deň a rok jeho narodenia, ani dátum jeho smrti. S určitosťou však vieme povedať, že sa nenarodil na Vianoce. Niekoľko časových údajov z evanjelií poskytuje ostatne oporné body pre približné zaradenie biblických udalostí do rámca starých dejín. K tomu sú dôležité nasledovné mimobiblické zaručené údaje v rokoch:

37 pred Kr. až 4 pred Kr.: vláda idumejského kráľa Herodesa I.
30 pred Kr. až 14 po Kr.: vláda rímskeho cisára Augusta
14 po Kr. až 36 po Kr.: vláda rímskeho cisára Tibéria
26 po Kr. až 36 po Kr.: Pontský Pilát, rímsky miestodržiteľ v Júdsku
6 po Kr. až 15 po Kr.: Annáš, veľkňaz v Jeruzaleme
18 po Kr. až 36 po Kr.: Kajfáš, veľkňaz v Jeruzaleme.

Biblia neponúka práve mnoho oporných bodov pre výpočet narodenia. Najdôležitejšie sú tri nasledovné miesta: Mt 2:11; Lk 1:15; 2,1 a nasl. Podľa toho pripadlo Ježišovo narodenie do doby kráľa Herodesa, teda pred rok 4 pred Kr. Viac sa s istotou nedá povedať, pretože histórie detstva nie sú historickými prameňmi. Keď sa na ne nazeralo ešte historicky, myslelo sa, že dátum Ježišovho narodenia musí pripadnúť aspoň dva roky pred dátum Herodesovej smrti. Tak sa prišlo na rok 6/7 pred Kr. Lebo mágovia - tak sa argumentovalo - potrebovali istý čas až do svojho príchodu do Jeruzalema. Rovnako pobyt Svätej rodiny v Egypte trval zaiste nejakú dobu. Zdá sa, že aj pozabíjanie všetkých chlapcov až do dvoch rokov hovorí za časový úsek dvoch rokov. Astronomické výpočty o hviezde mudrcov rovnako nevedú k cieľu. Od Keplerových čias sa dala táto hviezda do súvislosti s „veľkou konjunkciou medzi Jupiterom a Saturnom“, ktorá mohla byť v Oriente pozorovaná v 7. roku pred Kr. Ešte dnes jestvujú zaujímavé astronomické skúmania, ktoré chcú dokázať, že „Betlehemská hviezda“ jestvovala. Tak iba nedávno tvrdí viedenský profesor Konradin Ferrari d´Occhieppo vo svojej knihe"Hviezda mudrcov", že biblickou hviezdou bola planéta Jupiter, ktorá zostala stáť nad Betlehemom večer dňa 12. novembra roku 7 pred Kr. Biblickí vedci dnes takéto výklady posudzujú s veľkou rezervou. Môžeme predpokladať, že dátum Ježišovho narodenia možno určiť niekoľkými rokmi „pred narodením Krista“.

[úprava] Mená

Meno Ježiš pochádza z gréckeho mena Iésus (Ἰησοῦς) polatinčeného v stredovekých verziách Biblie. Iésús sa uvádza v gréckej Septuaginte ako prepis hebrejského mena Jehošua alebo Ješua (Spasiteľ, Záchranca). Jeho pôvodné meno bolo s istou pravdepodobnosťou aramejské, ale nezachovalo sa - no je dôvod veriť, že bolo hebrejské, ako je uvedené.

Ježiš sa nazýva aj Ježiš Nazaretský alebo Ježiš z Nazaretu, podľa mesta Nazaret, kde prežil detstvo.

Kresťania ho nazývajú aj Ježiš Kristus. Kristus však nie je meno, ale titul pochádzajúci z gréckeho christós (grécky: Χριστός), čo znamená Pomazaný.

[úprava] Historickosť osoby Ježiša Krista

[úprava] Biblické pramene

Významným podkladom pre tvrdenie o Ježišovej historickej existencii je samotná Biblia, ktorá je považovaná za hodnoverný materiál z nasledovných dôvodov:

počet zachovaných rukopisných kópií
čas, ktorý uplynul od vzniku diela po najstaršiu zachovanú kópiu

Čím je čas kratší a počet rukopisných kópií vyšší, tým je dielo hodnovernejšie. Z nasledujúceho porovnania je na prvý pohľad jasné, že texty Novej zmluvy hodnovernosťou vysoko prevyšujú ktorýkoľvek zo starovekých dokumentov.

Autor/Dokument	Čas vzniku diela	Najstaršia uchovaná kópia	Časové rozpätie	Počet kópií
Caesar	100-44 pr. Kr	900 po Kr.	1000 rokov	10
Platón (Tetralógia)	427-347 pr. Kr	900 po Kr.	1200 rokov	7
Thukydides	460-369 pr. Kr	900 po Kr.	1300 rokov	8
Sofokles	496-406 pr. Kr	1000 po Kr.	1400 rokov	100
Catullus	54 pr. Kr	1550 po Kr.	1600 rokov	3
Euripides	480-406 pr. Kr	1100 po Kr.	1500 rokov	9
Aristoteles	384-322 pr. Kr	1100 po Kr	1400 rokov	5
Nová zmluva	40-100 po Kr.	125 po Kr.	25 rokov	24000

Žiadny z uvedených dokumentov staroveku sa svojimi údajmi veľmi nepribližuje k údajom Novozmluvných textov. Historici nespochybňujú autentickosť uvedených starovekých textov, avšak Biblie častokrát áno, hoci zväčša z ideologických dôvodov. Na druhom mieste spoľahlivosti je Homérova “Ilias”, a to s iba 643 rukopisnými kópiami a s časovým rozpätím iba 500 rokov od napísania diela až do času, keď vznikla najstaršia dosiaľ zachovaná kópia.

[úprava] Mimobiblické pramene

Okrem Biblie existuje niekoľko prameňov, ktoré spomínajú existenciu osoby Ježiša Krista. Žiaden z ich autorov však nebol jeho súčasníkom. Najdôležitejšie z nich sú texty židovského dejepisca Jozefa Flávia, ktorý vo svojich spisoch okrem iného tvrdí: V tomto čase tam bol Ježiš, múdry človek, ak je vôbec legitímne ho nazývať človekom. (Josephus, Ant, XVIII, iii, 3).

Rímsky historik Tacitus, vo svojej známej pasáži v súvislosti s Neronovou perzekúciou hovorí, ako kresťania, ktorých už bol „veľký zástup“ (ingens multitudo), si odvodili svoj názov z jedného Krista, ktorý bol odsúdený za vlády Tibéria prokurátorom v Júdei, Pontiom Pilátom.

Napokon, Suetonius, vo svojom opise Klaudia, hovorí o židoch, ktorí boli vyhnaní z Ríma kvôli tomu, že vytvorili rozruch podnietený nejakým Chrestom (impulsore Chresto), čo biblickí učenci považujú za chybu alebo preklep miesto Kristom. Udalosť sa opisuje aj v Skutkoch Apoštolov 18.2.. ^[1]

[úprava] Názory na Ježiša Krista

[úprava] Katolicizmus

Má byť poznaný a jeho poznaním majú byť všetci ľudia zachránení - to chce Boh. Preto je nevyhnutné, aby Kristus bol hlásaný všetkým národom a všetkým ľuďom, aby tak zjavenie dospelo do všetkých končín sveta.

[úprava] Kresťanstvo

Odmietol byť politickým vodcom, ale ponúkol oslobodenie od hriechu a jeho dôsledkov: neustanovuje pozemské izraelské kráľovstvo, ale kráľovstvo Božie. Ježiš je definitívnym Božím zdelením. Boh v ňom neoznamuje niečo, ale sám seba. Nielen tým, čo hovorí, ale celým svojim konaním, ba celou svojou osobnou históriou je Ježiš oznámením Boha. V ňom je Boh s nami. Ako Božie sebazdelenie bol Ježiš označený ako Slovo, ktoré sa stalo telom.