Antonín Zápotocký

Z Wikipédie

Antonín Zápotocký
Prezident Česko-Slovenska
Narodenie	19. december 1884 Zákolany, Česko
Úmrtie	13. november 1957 Praha, Česko
Politická strana	KSČ

Antonín Zápotocký (* 19. december 1884 – † 13. november 1957) bol druhým česko-slovenským komunistickým prezidentom.

Bol synom Ladislava Zápotockého, známeho českého socialistického novinára a funkcionára. Vyučila sa za kamenára, od roku 1914 pôsobil v sociálnodemokratickej strane v okolí mesta Kladna, kde sa stal redaktorom miestnej straníckej tlače. Po vzniku samostatného Česko-Slovenska sa Zápotocký stáva jedným zo zakladateľov ľavicovej frakcie v sociálnej demokracii a organizátorom robotníckych rád. Roku 1920 sa zúčastnil 2. kongresu Komunistickej internacionály, v decembri rovnakého roku sa zaradil medzi hlavných organizátorov generálneho štrajku v Kladne a zúčastnil sa pokusu o ľavicový puč. Za túto činnosť bol deväť mesiacov väznený.

V 20. rokoch patril Zápotocký k Šmeralovej skupine vo vedení Komunistickej strane Československa, v rokoch 1922–1925 bol generálnym tajomníkom strany. Vo vedení sa udržal aj po V. zjazde KSČ vo februári 1929, keď jeho zvolenie, napriek kritike z radov Gottwaldových stúpencov, presadil delegát Kominterny.

V 30. rokoch bol aktívny v odborovom hnutí (Rudé odbory). Organizoval známy štrajk v Moste roku 1932. V druhej polovici 30. rokov sa usiloval o zjednotenie česko-slovenských odborov na protifašistickej platforme. Od roku 1928 pôsobil vo výkonnom výbore Rudej odborovej internacionály. V rokoch 1939–1945 bol väznený v koncentračnom tábore Bocov.

Po návrate z tábora roku 1945 sa Zápotocký stal predsedom Ústrednej rady odborov, členom predsedníctva Ústredného výboru KSČ a poslancom Národného zhromaždenia.

18. 6. až 18. 7. 1946 predsedal Ústavodarnému národnému zhromaždeniu. 15. júna 1948 bol menovaný predsedom vlády ČSR. 21. marca 1953 bol na Národnom zhromaždení zvolený za prezidenta republiky (po zosnulom Klementovi Gottwaldovi).

Antonín Zápotocký sa ako prezident snažil zmeniť nepriaznivé pomery, ktoré v 50. rokoch v Česko-Slovensku panovali, známe sú jeho prejavy, napríklad pri otváraní Klíčavskej priehrady. V prejave sa vyslovil proti násilnej kolektivizácii vidieka — hovorí, že ktokoľvek z poľnohospodárov chce vstúpiť do JRD, môže. Jeho snahy však narazili na odpor straníckeho aparátu na čele s prvým tajomníkom strany Antonínom Novotným. Zápotocký preto vzápätí na svoje snaženie rezignoval.

Je zaujímavé sledovať úlohu Zápotockého pri príprave vykonštruovaných procesov so Slánskym — Zápotocký nemohol Slánskeho vystáť už od roku 1929, kedy vrcholil v Komunistickej strane Československa proces boľševizácie (Slánsky rázne presadzoval vylúčenie Zápotockého zo strany).

Úloha Zápotockého je často idealizovaná — býva označovaný za otca robotníkov, človeka z ľudu. Nie je to však celkom pravda. Udalosti po menovej reforme v roku 1953 dokazujú, že Zápotocký dokázal byť tvrdý a neústupčivý voči robotníkom, ktorí dávali najavo nesúhlas s komunistickou vládou,

13. novembra 1957 zomiera Antonín Zápotocký na infarkt, na jeho miesto nastupuje Antonín Novotný.