Gustáv Husák

Z Wikipédie

Gustáv Husák
Prezident Česko-Slovenska
Narodenie	10. január 1913 Dúbravka, Slovensko
Úmrtie	18. november 1991 Bratislava, Slovensko
Politická strana	KSČ

Gustáv Husák (* 10. január 1913, Dúbravka, dnes časť Bratislavy – † 18. november 1991, Bratislava) bol slovenský politik, prezident ČSSR.

Obsah 1 Život 2 Funkcie 3 Dielo 4 Literatúra o G. Husákovi 5 Inscenácie o G. Husákovi

[úprava] Život

V dvadsiatych rokoch bol usilovným študentom bratislavského gymnázia. V roku 1929, ako šestnásťročný, vstúpil do Komunistického zväzu mládeže a v roku 1933, ako študent bratislavskej právnickej fakulty, do Komunistickej strany Československa. V roku 1938 sa oženil s herečkou a režisérkou Magdou Husákovou-Lokvencovou.

Za druhej svetovej vojny bol odporcom prvej Slovenskej republiky, bol členom hnutia odporu, aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Bol podpredsedom povstaleckej Slovenskej národnej rady, poverencom vnútra a podpredsedom Komunistickej strany Slovenska. Z tejto doby je zachovaný aj Husákov list, v ktorom odporúča, aby Slovensko bolo zaradené do zväzku národov Sovietskeho zväzu. Neskôr už ale zastáva stanovisko, že Slovensko je nedeliteľnou súčasťou Česko-Slovenska, a že má mať v tomto zväzku značnú autonómiu.

Po druhej svetovej vojne, v prvých parlamentných voľbách v máji roku 1946, víťazí na Slovensku Demokratická strana (na rozdiel od Česka, kde víťazia komunisti). Aj napriek tomu (po podpise tzv. tretej pražskej dohody) všetky rozhodnutia Slovenskej národnej rady podliehajú schváleniu česko-slovenskej vlády. Husák sa stáva predsedom Zboru povereníkov.

Na jeseň roku 1947 Gustáv Husák vyhnal z pozície svojej funkcie nátlakovými akciami nekomunistických povereníkov z ich úradov, viedol tak potom slovenský ZNB (polícia), ako aj ŠtB (tajná polícia).

Po komunistickom prevrate v roku 1948 bol spočiatku politicky úspešný, ale roku 1950 bol s V. Clementisom, L. Novomeským a mnohými ďalšími obvinený z „buržoázneho nacionalizmu“. Vo februári roku 1951 bol zatknutý a v apríli 1954 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. buržoáznymi nacionalistami odsúdili na doživotie. Bol jedným z mála, ktorí pri procese nepriznali žiadnu vinu.

V roku 1960 bol po rozsiahlej amnestii prezidenta A. Novotného Husák prepustený a v roku 1963, na základe výsledkov činnosti barnabitskej komisie v plnom rozsahu rehabilitovaný. V priebehu šesťdesiatych rokov bol jednou z hlavných osobností reformného prúdu v KSČ, v období tzv. pražskej jari vystupoval ako verný stúpenec A. Dubčeka. V apríli roku 1968 sa stal podpredsedom česko-slovenskej vlády, v ktorej bol jedným z popredných iniciátorov ústavného zákona o federatívnom usporiadaní republiky. Pred okupáciou bol oveľa radikálnejší, než umiernený Dubček. Ešte v utorok 20.8.1968 v Žiari nad Hronom vystúpil s najradikálnejším proreformným prejavom, v ktorom obvinil Biľakove vedenie KSS zo sabotáže Dubčekovej politiky na Slovensku a seba prezentoval ako muža, ktorý, ak bude zvolený za prvého tajomníka ÚV KSS, stane sa dôsledným realizátorom reforiem na Slovensku a pevnou oporou Dubčekovho vedenia v Prahe.

Kým predsedníctvo ÚV KSČ v Prahe po vstupe spojeneckých armád vstup odsúdilo, predsedníctvo ÚV KSS v Bratislave, ktoré za neprítomného Biľaka a z jeho poverenia riadil Hruškovič, ktorý oznámil vstup armád a predložil text pozývacieho listu tvrdiac „V Prahe bol schválený všetkými vrátane Dubčeka a že proti boli iba Smrkovský a Kriegel“. Potom 6 z desiatich prítomných členov predsedníctva vyslovilo za schválenie pozývacieho listu (proti boli Falťan, Daubner, Turček a Ťažký). Keď diaľkopisom prišlo skutočné stanovisko predsedníctva ÚV KSČ, Viktor Pavleda a Jozef Zrak sa spamätali a zatelefonovali Gustávovi Husákovi, ktorý sa práve vrátil zo Žiaru nad Hronom. Husák na zasadanie prišiel a veľmi ostro odsúdil schválený text: Čo ste to porobili súdruhovi Dubčekovi, tak ho zradiť a vraziť mu nôž do chrbta. To sa musí okamžite zmeniť, odvolať a prijať nový dokument na podporu stanoviska prijatého pražským predsedníctvom… Čo sa aj okamžite stalo. Takto sa aj vďaka Husákovi rozbil plán pozývateľov a vstup spojeneckých vojsk nezískal okamžitú legitimitu, nemohli zasadnúť revolučné tribunály, ktoré by podobne ako v Maďarsku 1956, fyzicky likvidovali reformátorov.

Na moskovských rokovaniach v auguste roku 1968 Husák pragmaticky „zmenil kurz“ a stal sa Brežnevovým spojencom. V roku 1969 sa dostáva na čelo KSČ - do mája roku 1971 bol jej prvým tajomníkom, potom až do roku 1987 jej generálnym tajomníkom. V roku 1975, po abdikácii prezidenta L. Svobodu, sa stal na nasledujúcich štrnásť rokov prezidentom Česko-Slovenska.

Po novembrových udalostiach roku 1989 Gustáv Husák vymenoval 10. decembra Čalfovu "vládu národného porozumenia" a vzápätí abdikoval z funkcie prezidenta republiky. V novembrových dňoch bol jedným z politikov, ktorí odmietli situáciu riešiť násilím a výrazne tak prispel k pokojnému priebehu prevratu. Zásadne trval na ústavnom riešení vzniknutej situácie, čo sa mu aj podarilo.

Dňa 18. novembra 1991 Gustáv Husák, ako súkromná osoba, zomiera.

[úprava] Funkcie

Komunistická strana Česko-Slovenska

• jaro 1945: člen Dočasného ústredného výboru (zriadený na oslobodenej časti Česko-Slovenska)
• 1949-1951 a 1968 (August 31)-1989: člen Ústredného výboru (okrem rokov 1949-1951) a člen jeho Predsedníctva
• 1969 (apríl)-1987: vodca strany („prvý tajomník“, od 1971 "generálny tajomník")
• 1987 (17. december): abdikoval z funkcie generálneho tajomníka (nastúpil Miloš Jakeš)

Komunistická strana Slovenska

• 1939-1945: jeden z jej vedúcich predstaviteľov
• 1943-1944: člen 5. ilegálneho ústredného výboru
• 1944-1950 a 1968 -1971: člen ústredného výboru
• 1944-1945: podpredseda
• 1968 (August 28)-1969: vodca strany („prvý tajomník“)

Slovenská národná rada

• 1943-1944: jeden z jej hlavných organizátorov
• 1944-1950 a 1968 (december)-1971: poslanec
• 1944-1950: člen predsedníctva
• 1944-1945: podpredseda

Zbor povereníkov

• 1944-1945: povereník vnútra
• 1945-1946: povereník dopravy a techniky
• 1946-1950: predseda zboru povereníkov
• 1948-1950: povereník pre poľnohospodárstvo a pozemkovú reformu

Národné zhromaždenie, od roku 1968 Federálne zhromaždenie

• 1945-1951 a 1968-1975: poslanec
• 1969-1975: člen predsedníctva

Česko-slovenská vláda

• 1968 (apríl-december): podpredseda

Prezident Česko-Slovenska

• 1975-1989: Prezident Česko-Slovenska
• 1989 (10. december): abdikoval

[úprava] Dielo

1. Gustáv Husák: O Slovenskom národnom povstaní. - Bratislava : ideologické oddelenie ÚV KSS a ústav dejín KSS, júl 1969. - 134 s.
2. Gustáv Husák: Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. - Bratislava : Pravda, 1974. - 683 s.
3. Gustáv Husák: Prejavy a state. - Bratislava : Pravda, 1979
4. Gustáv Husák: Z prejavov a statí. - Bratislava : Pravda, 1987

[úprava] Literatúra o G. Husákovi

1. Viliam Plevza: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. - Bratislava : Tatrapress, 1991
2. Martin Hübl: Cesty k moci. - Naše Vojsko : Praha, 1990. - ISBN 80-206-0208-9
3. Pešek Jan a kol.:Aktéri jednej éry na Slovensku 1948:1989. - Vyd. Michala Vaška, Prešov 2003.

[úprava] Inscenácie o G. Husákovi

1. Divadlo Aréna Bratislava: Dr. Gustáv Husák