Edvard Beneš

Z Wikipédie

Edvard Beneš
Prezident Česko-Slovenska
Narodenie	28. máj 1884 Kožlany, Česko
Úmrtie	3. september 1948 Sezimovo Ústí, Česko
Politická strana

Edvard Beneš (* 28. máj 1884, Kožlany – † 3. september 1948, Sezimovo Ústí) bol druhý česko-slovenský prezident v rokoch 1935-1938 a 1945-1948 (1940-1945 bol prezidentom v exile), dlhoročný minister zahraničia, jeden rok predseda vlády. Bol jedným z vodcov odboja za vznik Česko-Slovenska počas prvej svetovej vojny, predstaviteľom odboja za obnovenie Česko-Slovenska počas druhej svetovej vojny, sociálnym demokratom, ideológom čechoslovakizmu a autorom Benešových dekrétov.

Obsah 1 Pred prvou svetovou vojnou 2 Prvá svetová vojna 3 1918 – 1935 4 1935 – 1948 5 Vybrané dielo 6 Vzťah k Slovensku

[úprava] Pred prvou svetovou vojnou

• 1884: narodil sa ako najmladší syn v maloroľníckej rodine na Rakovnícku
• 1896 – 1904: štúdium na gymnázium v Prahe-Vinohradoch
• 1904 - 1909: štúdium na filozofickej fakulte Karlovej univerzity:
  • 1904 – 1907 : štúdium na Sorbonne a Slobodnej škole politických a sociálnych náuk v Paríži, krátky pobyt v Londýne
  • 1907: štúdium v Berlíne
  • 1908: štúdium v Dijone, kde získal doktora
  • 1909: v Prahe zložil rigorózne skúšky
• 1909-1912: učiteľ na obchodnej akadémii v Prahe
• 1912: habilitiácia z filozofie
• 1912 – 1915(?): docent na filozofickej fakulte Karlovej univerzity (prednáša sociológiu)

[úprava] Prvá svetová vojna

• 1914 - 1915: na čele Maffie, českej tajnej organizácie usilujúcej sa o spojenie domáceho a zahraničného protirakúskeho odboja; zabezpečoval spojenie odboja s Masarykom vo Švajčiarsku
• 1915 (1.9.)– 1919 (sept.): pobyt v zahraničí, kde spolupracoval s Masarykom a Štefánikom, organizoval odboj, usporadúval prednášky o Slovanstve na Sorbonne a podobne:
  • 1916 – 1918: tajomník Česko-slovenskej národnej rady v Paríži, minister vnútra a zahraničia dočasnej česko-slovenskej vlády
  • 1918 (jún-október): má zásluhu na postupnom uznaní Česko-slovenskej národnej rady Londýnom, Parížou a Rímom

[úprava] 1918 – 1935

• 1918 (28.10.)–1935: minister zahraničných vecí Česko-Slovenska (vo všetkých vládach):
  • 1918 (november): v Paríži dohaduje uznanie (českých a slovenských) hraníc novo vytvoreného Česko-Slovenska
  • 1919: účastník Parížskej mierovej konferencie; o.i. pomáhal pri spoluzakladaní Spoločnosti národov
  • 1920: podpredseda Sopločnosti národov
  • 1921: iniciátor Malej dohody
  • 1923–1927: člen Rady bezpečnosti Spoločnosti národov; presadzoval kolektívnu bezpečnosť
  • 1924: podpis spojeneckej zmluvy s Francúzskom
  • 1927–1928: predseda bezpečnostného výboru Spoločnosti národov
  • 1935: predseda Spoločnosti národov
  • 1935: podpis spojeneckej zmluvy so Sovietskym zväzom (po jeho prijatí do Spoločnosti národov)
• 1920–1925 a 1929–1935: poslanec Národného zhromaždenia
• 1921: titul profesor
• 1921–1922: zároveň predseda vlády (26.9. 1921 - 7.10. 1922)
• 1923-1935: člen Československej strany (národno)socialistickej, jeden čas jej podpredseda; keď z nej 1935 formálne vystúpil, strana ho stále považovala za svojho prívrženca; odmietal marxizmus a boľševizmus, ale socializmus (vláda roľníkov a robotníkov) mu bol sympatický

[úprava] 1935 – 1948

• 1935 (18. december)–1938 (5. október): prezident Česko-Slovenska po Masarykovej smrti
• 1938 (5. október): po Mníchovskej dohode abdikoval na funkciu prezidenta a odletel do Londýna
• 1939: v Paríži Beneš založil Československý národný výbor, ako orgán zahraničného odboja (zanikol 9. júl [[1940], kedy sa – už v Londýne - rozhodlo, že sa pretvorí na dočasné česko-slovenské zriadenie, teda vládu – pozri ďalej)
• 1940–1945 (druhá svetová vojna): prezident Česko-Slovenska v exile:
  • 1940 (21. jún): Spojené kráľovstvo uznalo česko-slovenskú vládu (v širšom zmysle) v Londýne, zahŕňajúcu aj úrad prezidenta, ktorým sa stal E. Beneš; vládu postupne uznali všetci Spojenci
  • 1943 (december): v Moskve uzavrel novú spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom; zároveň tam začal rokovať s česko-slovenskými komunistami o povojnovom Česko-Slovensku
• 1945–1948 (7. jún): opäť de facto prezident Česko-Slovenska
  • 1945 (5. apríl): v Košiciach vymenoval novú povojnovú vládu
  • 1945 (16. máj): triumfálny návrat do Prahy cez Moskvu
  • 1945 (máj - august): vydával tzv. Benešove dekréty - dekréty, písané štátnym aparátom, potrebné kým nezačal fungovať parlament (týkali sa najmä znárodnenia priemyslu a filmu, problému Nemcov, Maďarov a kolaborantov)
  • 1945 (28. október): bol potvrdený vo funkcii prezidenta
  • 1946 (19. jún): znovu zvolený za prezidenta
  • 1948 (25. február): svojou nerozhodnosťou umožnil komunistický puč v Česko-Slovensku tým, že prijal demisiu ministrov demokratických strán a zostavením novej vlády poveril Klementa Gottwalda.
  • 1945 (máj): po podpise niekoľkých komunistických zákonov sa rozhodol komunistom vzoprieť a nepodpísal Ústavu 9. mája
• 1948 (7. jún): abdikoval na úrad prezidenta; jeho nástupcom bol Klement Gottwald
• 1948 (3. september): zomrel v Sezimovom Ústí

[úprava] Vybrané dielo

• 1909: Otázka národnostní
• 1927 – 28: Světová válka a naše revoluce (l.-lll.)
• 1944: Úvahy o slovanství
• 1946: Demokracie dnes a zítra
• 1946: Šest let exilu a druhé světové války
• 1947: Paměti
• 1947: Od Mnichova k nové válce a k novému vítězství
• 1948: Mnichovské dny

[úprava] Vzťah k Slovensku

Beneš bol hlavným predstaviteľom čechoslovakizmu (raz sa vyjadril, že o nejakých Slovákoch podľa neho „nemôže byť ani reči“) a odmietal akékoľvek snahy o svojbytnú slovenskú politiku. Pre tento postoj mal už na konci prvej svetovej vojny veľký konflikt so Štefánikom, tento postoj nepriamo urýchlil rozpad Česko-Slovenska od roku 1938, a pre tento postoj mal aj počas druhej svetovej vojny neustále konflikty so Slovákmi v odboji (napr. v Československom národnom výbore) aj v Slovenskej národnej rade, hlavne s Milanom Hodžom a Štefanom Osuským. Vznik slovenských národných orgánov pripúšťal len pod tlakom (ako napríklad na konci druhej svetovej vojny).