1984 (román)

Z Wikipédie

Kult vodcu Sovietskeho zväzu - Josifa Stalina.

1984 (v anglickom originále napísané slovami Nineteen Eighty-Four) je významný antiutopický román anglického spisovateľa George Orwella z roku 1949. Opisuje svet, v ktorom vládne absolútna totalita a podporuje ju permanentná vojna. Akýkoľvek priestupok proti kolektívnemu mysleniu Strany je kruto potrestaný, ľudská individualita sa stáva zločinom. Z tohto diela pochádza známy výrok „Veľký brat ťa sleduje!“.

[úprava] Dej románu

Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!

Hlavným hrdinom románu je úradník Winston Smith, ktorý žije roku 1984 v Londýne vo fiktívnej krajine Oceánia. Vládne veľmi tvrdá diktatúra v čele s tzv. Veľkým bratom. Oficiálna ideológia sa nazýva Angsoc (pôvodne anglický socializmus) a jej ústredné heslá znejú:

Vojna je mier
Sloboda je otroctvo
Nevedomosť je sila

Životná úroveň je biedna a zhoršuje sa. Winston pracuje ako úradník na Ministerstve pravdy, ktoré sa zaoberá manipulovaním historických dokumentov. Winstonovou prácou je meniť minulosť. Oceánia vedie striedavo vojnu s krajinami Eurázie a Východoázie. Ak sa zmení situácia, zo spojenca sa stal nepriateľ a z nepriateľa spojenec, Winston a ďalší úradníci prepisujú všetky články, ktoré v minulosti vyšli. Veľký brat totiž nikdy nemení svoje rozhodnutia, má absolútnu pravdu. Podobne sa prepisujú predpovede priemyslovej výroby, vojnového vývoja a pod. V skutočnosti sa nedá spoľahnúť na pravdivosť ani pri letopočte.

Winston sa nedokáže ubrániť myšlienkam na minulosť. Postupne začína pátrať, aký bol život pred nastolením diktatúry Strany a myslí si, že nebol taký, ako ho ukazuje oficiálna propaganda. Premýšľa o svojej matke a sestre, ktoré zmizli, keď bol malý chlapec. Začína si písať denník. Dobre ale vie, že ho na každom kroku aj v súkromí sleduje myšlienková polícia pomocou všadeprítomnej techniky. Rovnako ako všetkých ostatných členov Strany. Myšlienky proti Strane sú myšlienkový zločin, ktorý sa tvrdo trestá. A človeka môže prezradiť aj samotný výraz tváre či hovorenie zo spánku. Deti sú v straníckej organizácii vychovávané k udávaniu rodičov.

V priebehu deja sa Winston zamiluje do svojej spolupracovníčky Júlie. Láska sama o sebe aj sexuálna túžba je myšlienkový zločin, preto sa obaja dôkladne skrývajú. S Júliou o samote mimo dosahu techniky môže Winston hovoriť slobodne. Sú si ale od začiatku vedomí, že myšlienková polícia ich skôr či neskôr odhalí a zahubí.

Obyvateľstvo Oceánie sa rozdeľuje na členov Vnútornej strany, ktorí skutočne vládnu, členov Vonkajšej strany, ktorí pracujú pre štát a vykonávajú jeho vôľu (členom je aj Winston) a proletariát, ktorí tvorí 85% spoločnosti. Proletát je považovaný za menejcenný, žijú vo veľmi chudobných pomeroch, štát sa o nich nestará a necháva im relatívnu voľnosť. Pokiaľ sa medzi nimi neobjaví niekto, kto by sa mohol pre Stranu stať nebezpečný. Winstonovi a Júlii sa do rúk dostane kniha známeho odporcu režimu Emanuela Goldsteina Teória a prax oligarchického kolektivizmu. V nej sa Winston dozvedá ako celý systém funguje, ale nedozvie sa prečo svet vyzerá práve tak. Otázka prečo zostáva symbolicky nezodpovedaná v celom románe.

Nakoniec sú Winston aj Júlia zatknutí a odvedení do ciel Ministerstva lásky. Winston pri ťažkom mučení prezradí všetko čo vie a o veľa viac. Želá si zomrieť, ale nemá možnosť. Pýta sa sám seba aj svojich mučiteľov, čo po ňom Strana ešte chce. Neskôr pochopí, že cieľom vôbec nie je dostať z väzňov informácie a potom ho popraviť. Strana chce úplné pokorenie a obrat myslenia o 180 stupňov. Chce po ňom, aby uprimne miloval Veľkého brata a bez hraníc mu veril. To sa zdá celkom nemožné. Ale surovosť premyslene kombinovaná s vľúdnym dohováraním a obdobiami kľudu nakoniec vedie k cieľu (svoju úlohu hrá iste aj Štockholmský syndróm). Winston v okamihoch vrcholnej hrôzy prestane dokonca aj milovať Júliu a je celkom pokorený.

Potom sa väzeň prekvapivo ocitá späť na slobode. Ale už je iným človekom. Znovu je zamestnaný na Ministerstve pravdy a dokonca lepšie platený. Myšlienková polícia už sa o neho nezaujíma a jeho by ani nenapadlo proti niečomu protestovať, ani len v myšlienkach. Stretáva sa aj s Júliou, ale aj ona ho zradila a je celkom podrobená. Winston si uvedomuje, že napriek všetkému teraz Veľkého brata miluje a ctí. Čitateľ ale vidí, že nie je isté ani to, že Veľký brat je žijúca osoba. Pravdepodobne aj Goldstein a jeho kniha sú premysleným dielom Strany.

politická mapa fiktivneho sveta románu 1984

Dej knihy sa odohráva v jednom roku, v krajine kde neplatia žiadne písané zákony a nie je kam utiecť. Ide o zobrazenie diktatúry, ktorá vládne tak efektívne, že si ľudia prestávajú uvedomovať iné možnosti, prestávajú myslieť. Vnímajú len heslá a priemyslovo vytváranú zábavu (romány, poéziu aj hudbu vytvárajú špeciálne stroje). Prakticky nikto už na spôsobe života, ktorý možno zhrnúť do niekoľkých hesiel, nevidí nič zlého. Kniha 1984 je ovplyvnená dobou svojho vzniku a priamo reaguje na totalitné režimy, najmä komunizmus.

[úprava] Manipulácia myslením, newspeak

Hlavným témou románu je manipulácia. Totalitný systém potrebuje efektívne meniť minulosť a tá je určená dvomi vecami: hmatateľnými dokumentmi a ľudskými spomienkami. K manipulácii všetkých dokumentov slúži aparát Ministerstva pravdy, umožňuje kedykoľvek na objednávku zmeniť všetky záznamy o zvolenej udalosti či človeku na niečo iného. Možno napríklad nepohodlnú osobu tzv. evaporovať, čo znamená vymazať z existencie. Zničiť všetky zmienky o tom, že existovala, aj o samotnej evaporácii. To by ale na úplnú zmenu minulosti nestačilo, je potrebné vymazať aj nehmotné spomienky, zmanipulovať aj myšlienky. Ku kontrole kolektívneho myslenia existuje v Oceánii postupnosť prepracovaných techník, najmä tzv. doublethink, po slovensky dvojité myslenie. Doublethink je schopnosť udržať pohromade dve celkom protikladné informácie a zároveň obidvom pevne veriť. Musí to byť vedomý proces, pretože vyžaduje inteligenciu, ale zároveň musí byť nevedomý, pretože lož nie je prípustná, Strana neklame. Samotné používanie slova doublethink vyžaduje túto schopnosť. Iným príkladom použitia môžu byť názvy ministerstiev. Každý vie, že v priestoroch Ministerstva lásky (v newspeaku Lamini) sú cely a mučiarne pre politických väzňov, Ministerstvo pravdy (Pramini) sa zaoberá programovo zaoberá klamaním, ekonomika Ministerstva hojnosti (Hojmini) vedie k hladomoru, Ministerstvo mieru (Miermini) riadi vojnu. Človek cvičený v doublethinku v tom ale nevidí spor. Je vnútorne presvedčený, že evaporovaná osoba nikdy neexistovala, aj keď by išlo o vlastnú matku. A ak Strana hovorí, že Eurázia je úhlavný nepriateľ Oceánie, potom bola nepriateľom odjakživa bez ohľadu na klamnú spomienku, že ešte pred 10 minútami bola spojencom.

Od radového obyvateľstva Oceánie sa vyžaduje, aby úprimne jasalo nad prácou Strany a zo srdca nenávidelo jej nepriateľov, ale zároveň o ničom moc nepremýšľalo. Všetky ľudské emócie, city a potreby sú programovo presmerované na iné ciele v súlade s ideológiou. Jedným z nástrojov k upevneniu pravoverného myslenia je newspeak, jazyk umelo vytváraný špeciálnym oddelením Ministerstva pravdy. Do budúcnosti má v Oceánii celkom nahradiť angličtinu, ktorej sa hovorí oldspeak. Cieľom je zjednodušenie jazyka natoľko, aby ideologicky neprijateľné myšlienky nebolo možné ani slovne vyjadriť, prípadne aby pôsobili absurdne ale na prvý dojem. Všetky vedľajšie významy slov sú potláčané, slovná zásoba zredukovaná na potrebné minimum, citové zafarbenie majú len výrazy podporujúce Angsoc a odsudzujúce jeho nepriateľov. Podrobnejšie pozri heslo newspeak.

[úprava] Dostupnosť textu

Originálny text je rovnako ako väčšina Orwellovej tvorby dostupný online v mnohých kópiách, nakoľko je public domain v Rusku, Kanade a Austrálii. Na internete sa vyskytuje aj český preklad Evy Šimečkovej s doslovom Milana Šimečku.