Kapitalizmus

Z Wikipédie

Kapitalizmus bežne označuje ekonomický systém založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a súťažou súkromných podnikov na trhu, a (sekundárne) tiež veľkou individuálnou podnikavosťou, snahou o dosiahnutie zisku a systematickým reinvestovaním zisku.

Obsah 1 Kapitalizmus verzus trhové hospodárstvo 2 Iné definície 3 Charakteristika kapitalistickej ekonomiky 3.1 Súkromné vlastníctvo 3.2 Voľný trh 4 Ideológia a prax 5 Hodnotenie 6 Dejiny

[úprava] Kapitalizmus verzus trhové hospodárstvo

Pri tejto definícii kapitalizmu je mierny rozdiel medzi kapitalizmom a trhovým hospodárstvom. Kapitalizmus zahŕňa aj faktor súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, zatiaľ čo trhové hospodárstvo je podľa definície založené („len“) na trhu. Opakom kapitalizmu je teda čisto technicky napr. socializmus (spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov), kým opakom trhového hospodárstva je plánovaná ekonomika.

[úprava] Iné definície

Iná, všeobecnejšia definícia znie, že je to spoločenský a ekonomický systém založený na princípe ekonomickej efektívnosti (preferencii ekonomických výsledkov) využitia zdrojov. Tu sa často chápe ako identický s trhovým hospodárstvom, pretože slobodný trh je jediná známa cesta ako tento cieľ dosiahnuť.

Tiež sa niekedy rozlišuje medzi kapitalizmom ako ekonomickým systémom a kapitalizmom ako spoločenským systémom (kapitalizmus ako spoločenské zriadenie, ktorého základnou charakteristikou je trhový mechanizmus v hospodárstve).

[úprava] Charakteristika kapitalistickej ekonomiky

Medzi základné vlastnosti kapitalizmu patrí súkromné vlastníctvo a voľný trh.

[úprava] Súkromné vlastníctvo

Charakteristikou novovekých a moderných kapitalistických štátov je inštitúcia vlády zákona pri zakladaní a ochrane vlastníckych práv. Súkromné vlastníctvo bolo výsadou právneho systému už v starovekom Ríme, no jeho ochrana bola problematická. Silné súkromné vlastníctvo a existencia právneho systému umožnili: a)väčšiu nezávislosť b)jasne a preukazateľne ochránené vlastníctvo c) štandardizáciu a integráciu vlastníckych práv a informáciach o nich v krajine ako celku d) zvýšenie dôvery z dôvodu väčšej istoty postihnutia podvodov v ekonomických transakciách e)poistenie rizika f)väčšiu dostupnosť úverov a množstvo ďalších vymožeností, ktoré umožnili dovtedy nevídaný ekonomický rast.

[úprava] Voľný trh

Tento pojem, kde všetky ekonomické rozhodnutia vrátane pohybu peňazí, tovarov a služieb sa odohrávajú na základe slobodných rozhodnutí bez donucovacej sily, je bežne považovaný ako základná vlastnosť kapitalizmu. Tieto aktivity vznikajú ako spontáne necentralizované rozhodnutia jedincov pri slobodnom obchodovaní, dohadovaní, spolupráci a vzájomnom súťažení. Štát má v tomto kontexte ochranú a dozornú úlohu nad dodržiavaním práv.

[úprava] Ideológia a prax

Kapitalizmus sa vo svojej ideálnej podobe nazýva laissez-faire kapitalizmom, ktorý predstavuje politicko-ekonomický systém s konzistentným a komplexným filozoficko-etickým jadrom. Kapitalizmus je tak chápaný ako jediný morálny spoločenský systém, viď. filozofiu objektivizmu Ayn Randovej či rakúskej školy. V praxi však nebol tento ideálny stav nikdy dosiahnutý a prevažujú zmiešané ekonomiky.

[úprava] Hodnotenie

Liberálni ekonómovia zdôrazňujú z tejto definície faktor trhu a iniciatívy jednotlivca a kapitalizmus chvália pre jeho efektívnosť vyplývajúcu z týchto faktorov.

Marxisti zdôrazňujú faktor súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov, z ktorého - podľa nich - vyplýva rozdelenie spoločnosti na dve proti sebe stojace triedy: buržoázia (vlastníci výrobných prostriedkov) a proletariát (ostatní), a kapitalizmus kritizujú pre jeho neefektívnosť, ktorá vraj vyplýva z vykorisťovania proletariátu buržoáziou a odcudzenia.

Sociálni demokrati majú ku kapitalizmu umiernený postoj - snažia sa odstrániť jeho údajné negatíva štátnymi zásahmi do ekonomiky.

[úprava] Dejiny

Treba pridať