Venus Express
Z Wikipédie
2005-045A - Venus Express | |
---|---|
Názov objektu | Venus Express |
COSPAR | 2005-045A |
Katalógové číslo | 28901 |
Štart | 9. november 2005 |
Kozmodróm | Bajkonur |
Nosná raketa | Sojuz-FG/Fregat |
Stav objektu | na heliocentrickej obežnej dráhe |
Zánik | nie |
Prevádzkovateľ | ESA |
Výrobca | EADS Astrium, Francúzsko |
Kategória | planetárna sonda |
Hmotnosť | 1270 kg |
Venus Express je európska planetárna sonda organizácia ESA určená pre prieskum planéty Venuša, najmä chemického zloženia a dynamiky jej atmosféry.
Trojosovo stabilizovaná sonda so základným telesom v tvare kvádra s rozmermi 1,5 × 1,8 × 1,4 m je vybavená dvoma krídlami fotovoltaických článkov s celkovou plochou 5,7 m2, dodávajúcich v maximálnej vzdialenosti od Slnka (pri Zemi) minimálne 800 W elektrickej energie, pri Venuši až 1100 W a dobíjajúcich tri lithiumsulfonylové akumulátorové batérie s kapacitou 3 × 22,5 Ah. Na palube sondy sa nachádzajú nasledujúce experimenty (celková hmotnosť 93 kg):
- Fourierov spektrometer PFS (Planetary Fourier Spectometer) na štúdium chemického zložení atmosféry, jej teploty v výškach 0 až 10 km a 55 až 100 km a lokálnych variácií teploty povrchu planéty (Taliansko);
- analyzátor plazmy ASPERA (Analyser of Space Plasma and Energetic Atoms) v okolí planéty (Švédsko);
- trojosí magnetometer MAG (Magnetometer) pre štúdium zmien magnetického poľa slnečného vetra v oblasti jeho interakcie s planetárnou atmosférou (Rakúsko);
- spektrometer Spica-V/SOIR pre štúdium chemického zloženia atmosféry planéty (Francúzsko, Belgicko, Rusko);
- mapujúci spektrometer pre ultrafialovú, viditeľnú a blízku infračervenú oblasť VIRTS (Ultraviolet/Visible/Near Infrared Topographic Spectrometer) pre štúdium chemického zloženia atmosféry vo výškach pod 40 km a na zisťovanie pohybu mrakov (Taliansko, Francúzsko);
- širokoúhla multispektrálna kamera VMC (Venus Mapping Camera) na vyhotovenie snímkov v ultrafialovej, viditeľnej a blízkej infračervenej oblasti spektra (Nemecko).
Časť týchto vedeckých prístrojov bola už zostrojená skôr ako záložné exempláre pre sondy Rosetta a Mars Express.
Okrem toho bude využívané sledovanie signálov nosnej frekvencie palubných vysielačov na nasledujúce vedecké pozorovania v rámci experimentu VeRa (Venus Radio Science); Nemecko):
- upresnenie parametrov gravitačného poľa Venuše;
- pri radiových zákrytoch bude určovaný teplotný a tlakový profil atmosféry;
- pri radiových zákrytoch budú merané charakteristiky ionosféry;
- simultánne pozorovanie priamych a odrazených signálov od povrchu planéty (bistatický radar) bude využité na zisťovanie nerovností terénu;
- pri konjunkcii so Slnkom na zisťovanie vlastností slnečnej koróny.
Vysielače sondy pracujú v pásme X (8,4 GHz) a S (2,3 GHz), povelový prijímač pracuje v pásme S (2,1 GHz). Pre spojenie so pozemnými stanicami v blízkosti Zeme slúžia dve všesmerové tyčové antény, vo väčších vzdialenostiach dve pevné parabolické antény s priemerom 1,3 m resp. 0,3 m. Namerané dáta sú zaznamenávané do veľkokapacitnej polovodičovej pamäte palubného počítača s kapacitou 12 Gbit. Orientácia sondy je zisťovaná hviezdnymi čidlami, laserovými meracími gyroskopami a hrubými čidlami Slnka. Ako výkonné prvky stabilizácie a orientácie slúžia silové zotrvačníky a osem trysiek na dvojzložkové kvapalné pohonné látky (KPL) s ťahom 8 × 10 N, ktoré majú spoločné zásoby KPL v dvoch nádržiach s celkovou kapacitou 570 kg s hlavným motorom s ťahom 400 N, ktorý slúží na navedenie na obežnú dráhu okolo Venuše. Malé trysky slúžia tiež k drobným korekciám dráhy. Pohonné látky sú do motorov dopravované pretlakom hélia.
Riadenie sondy zabezpečuje stredisko VMCC (Venus Express Mission Control Centre) umiestnené v areáli ESOC (European Space Operations Centre), Darmstadt (Nemecko). Spojenie zabezpečuje pozemná stanica Cebreros pri Madride (Španielsko) za podpory staníc vo Villafranca (Španielsko), Kourou (Francúzska Guayana) a New Norcia (Austrália).
Predpokladaná aktívna životnosť sondy je dva roky.
Náklady na vývoj a stavbu sondy, na zabezpečenie jej prístrojového vybavenia a na jej vypuštenie ruskou nosnou raketou predstavpvali približne 220 mil. €.
[úprava] Priebeh letu
Sonda bola vypuštená 9. novembra 2005 o 03:33:34 UT ruskou nosnou raketou Sojuz-FG s urýchľovacím stupňom Fregat z kozmodrómu Bajkonur a navedená na únikovú dráhu z gravitačného poľa Zeme. Po heliocentrickej dráhe doletí v apríli 2006 do blízkosti planéty Venuša, kde bude zapojený na dobu 55 minút hlavný motor sondy, ktorý zníži rýchlosť približne o 1,3 km/s. Tým sonda prejde na veľmi excentrickú polárnu obežnú dráhu okolo Venuše. V priebehu nasledujúcich piatich dní bude korekciami dosiahnutá operačná dráha vo výške 250 až 66 000 km a s dobou obehu 24 hodín. Z tejto dráhy má skúmať planétu a jej atmosféru po dobu najmenej dvoch venušských siderických dní (2 × 243 dní), teda do septembra 2007.
[úprava] Pôvod mena
Prvé slovo názvu sondy je anglickou formou mena cieľovej planéty; druhé slovo má zdôrazniť rýchlosť, s akou bola sonda skonštruovaná a pripravená na štart (iba za dva roky)