Rudolf II. Habsburský
Z Wikipédie
Rudolf II. Habsburský (* 18. júl 1552, Viedeň – † 20. január 1612, Praha) bol rímsky cisár (ako Rudolf II.), kráľ český (ako Rudolf), kráľ uhorský (ako Rudolf) a arcivojvoda rakúsky (ako Rudolf V.).
Syn cisára Maxmiliána II. a cisárovnej Márie a vnuk cisára Karola V.
Obsah |
[úprava] Rodina
Otec - cisár Maximilián II.
Matka - cisárovná Mária Španielska
Manželka - Nebol ženatý. Konkubína Katarína Stradová
Deti - Mal 6 alebo 7 ľavobočkov o ktorých sa zachovalo iba veľmi málo informácií. Najznámejší je jeho duševne chorý syn Julius Cesar d´Austria (* 1585 – † 1609), pravdepodobne tiež syn Kataríny Stradovej.
[úprava] Život
Na vychovanie bol v roku 1563 ako 11-ročný, spolu so svojim bratom Ernestom, vyslaný na španielsky dvor, kde mali nadobudnúť praktické skúsenosti v politike, diplomacii a vojenstve a byť vychovávaní v katolíckom duchu, čo vo Viedni nebolo možné. Španielsko bolo v tom čase na vrchole moci. Po návrate domov Rudolf musel vo veľkej miere korigovať svoje správanie, pretože tu politická moc oveľa viac závisela od stavov ako v Španielsku. Kráľ sa musel uchádzať o ich priazeň a nemohol postupovať tak absolutisticky ako strýko Filip. 25. sptembra 1572 bol v Bratislave korunovaný za uhorského kráľa o tri roky neskôr 22. septembra 1575 za českého kráľa a v auguste roku 1575 bol v Rezne zvolený za rímskeho kráľa. Rímskonemeckým cisárom sa stal po smrti svojho otca, v októbri, v roku 1576.
Rudolf bol veľmi bystrý a vzdelaný panovník. Niektorí historici mu však vyčítajú to, že mu chýbala náboženská tolerancia jeho otca. Jeho nadržiavanie protireformačným silám prispelo k rozdúchaniu tridsaťročnej vojny. Rudolf sa angažoval v konfliktoch v Holandsku a v obrane ríše proti Turkom.
[úprava] Problémy so zdravím
Vláda cisára Rudolfa II. bola poznamenná aj jeho duševnou chorobou. Predpokladom pre psychické choroby Habsburgovcov 16. a 17. storočí boli predovšetkým manželské zväzky blízkych príbuzných, ktoré sprevádzali španielsku a rakúsku vetvu rodu. V Rudolfovom prípade boli jeho rodičia vlastný bratranec a sesternica. Podľa názoru dnešných lekárov pri tomto panovníkovi išlo najskôr o cyklickú maniodepresívnu psychózu, kombinovanú s progresívnou paralýzou ako vyústením luetického ochorenia. Prvá choroba, od ktorej sa odvíjajú jeho ďalšie psychické ťažkosti, predovšetkým vlny depresií a apatií, vypukla na počiatku 80. rokov 16. storočia. Další prudký atak duševnej choroby prišiel v roku 1598, na prelome 16. a 17. storočia u neho vyvrcholila vážna kríza, sprevádzaná záchvatmi zúrivosti. Vtedy Rudolfa II. začali politicky odpisovať aj najbližší príbuzní, čo posilňovalo jeho stihomam. Zvláštne obavy mal z mocenských ambícií brata Mateja, ktorý ho potom skutočne, ako jeho najstarší žijúcí brat, vystriedal na čele monarchie a aj na cisárskom tróne. U Rudolfa II. sa prejavovali aj rysy slávomamu, a to v súvislosti s vojnou s Turkami v Kráľovskom Uhorsku (1593-1606). Cisár sa sám chcel považovať za veľkého víťaza nad Turkami, aj keď ani jedno bojisko v Kráľovskom Uhorsku nikdy nenavštívil a reálne postavenie jeho armád nebolo väčšinou zďaľeka tak priaznivé.
[úprava] Koniec vlády
Vplyv duševnej choroby na politické aktivity Rudolfa II. je nesporný, býva však často preceňovaný. Rudolf II. rozhodne nebol obyčajným ,,šialencom na tróne", po väčšinu vlády si zachoval politickú aktivitu a schopnosť rozhodovania, aj keď periodicky ovplyvňovanú zmienenou chorobou. Jej vplyv sa najviac prejavil v posledných rokoch Rudolfovho života.
Keď roku 1604 vypuklo v Kráľovskom Uhorsku (na Slovensku) povstanie Štefana Bočkaja, monarchia sa rútila do zániku, pretože povstalci s pomocou Turkov obsadili celé Slovensko a vpadli dokonca aj na Moravu a do rakúskych krajín. Keďže Rudolf nejavil o politické dianie záujem, iniciatívy sa chytili jeho bratia a synovci. Jeho mladší brat Matej uzavrel so Štefanom Bočkajom a s Turkami mier, čo sa však Rudolfovi nepáčilo. Matej si získal uhorské, rakúske i moravské stavy a vytiahol do vojny proti Rudolfovi. Ten sa nezmohol ani na odpor a bol donútený uznať Mateja ako uhorského kráľa a novú hlavu habsburského rodu. Rudolf na Mateja zanevrel a spriadal proti nemu intrigy, preto roku 1611 Matej podnikol proti Rudolfovi ďalšiu vojenskú výpravu a prinútil ho vzdať sa aj českého trónu (11. apríl 1611).
O deväť mesiacov neskôr na Pražskom hrade zomrel. Bol pochovaný do kráľovskej hrobky v Svätovítskej katedrále.
[úprava] Milovník vedy a umenia
Rudolf bol vášnivým milovníkom umenia a podporovateľom vedy. A tak sa sály postupne zapĺňali minerálmi, zoologickými, etnografickými, antickými zaujímavosťami, umeleckými zbierkami, vzácnymi tlačami a rukopismi.
Na jeho pražskom cisárskom dvore pobývalo mnoho alchymistov, astronómov a astrológov, včítane dánskeho astronóma Tychona Brahe a Nemca Jána Keplera. Rudolf sám seba považoval skôr za učenca a umelca než za panovníka. Jeho nákupcovia prechádzali celú Európu a skupovali všetky významné výtvarné diela tej doby. Bohužiaľ väčšina Rudolfových zbierok bola odvezená ako vojnová korisť Švédmi po dobytí ľavého brehu Prahy v roku 1648.
| Svätá rímska ríša nemeckého národa | ||
| Habsburgovci | ||
| Predchodca | cisár | Nástupca |
| Maximilián II. | Rudolf II. Habsburský | Matej |
| (1576 – 1612) | ||
| Rakúska monarchia | ||
| Habsburgovci | ||
| Predchodca | arcivojvoda | Nástupca |
| Maximilián II. | Rudolf II. Habsburský | Matej |
| (1576 – 1608) | ||
| Uhorsko | ||
| Habsburgovci | ||
| Predchodca | kráľ | Nástupca |
| Maximilián | Rudolf II. Habsburský | Matej II. |
| (1576 – 1608) | ||
| Česko | ||
| Habsburgovci | ||
| Predchodca | kráľ | Nástupca |
| Maximilián | Rudolf II. Habsburský | Matej |
| (1576 – 1611) | ||
