Zoznam vládcov Rakúska
Z Wikipédie
Toto je zoznam všetkých typov hlavných historických vládcov Rakúska, teda markgrófov, vojvodov, arcivojvodov, cisárov, prezidentov a predsedov vlád (ministerských predsedov a spolkových kancelárov).
Obsah |
[úprava] Markgrófi
Roku 788 boli dovtedajšie Korutánske kniežatstvo a grófstvo Traungau premenené na Korutánsku marku a Avarskú marku (v rámci Bavorska):
- Gerold I. (788 - 799) – bavorský prefekt a markgróf Avarskej marky a Korutánskej marky
Roku 799 bola oddelená správa Bavorska od správy Avarskej marky a Korutánskej marky:
a)BAVORSKO: pozri Zoznam vládcov Bavorska
b)AVARSKÁ MARKA A KORUTÁNSKA MARKA:
- Goteram (799 - 802) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej marky a Korutánskej marky)
- Werinhar (Warnarius) (802 – po 806) – markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
- Alberik (po 806 – pred 818) - markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
- Gotofrid (pred 818 – po 823/pred 826) - markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
- Gerold II. (po 823/pred 826 - 828) - markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky)
- Ratbod (828 - 854) - markgróf „Východnej oblasti“ (Avarskej a Korutánskej marky) [poznámky: asi od roku 836 sa Avarská marka nazývala rôzne opisne, časom sa ustálil názov marchia orientalis, čiže Východná marka; okolo roku 840 bolo od Korutánskej marky oddelené Pribinovo Panónske kniežatstvo ]
- Karloman (856-863)– markgróf Východnej a Korutánskej marky [poznámka: aj bavorský správca (865-876) a bavorský kráľ (876-880)]
Roku 863 bola oddelená správa Východnej marky (budúceho vlastného Rakúska) od Korutánskej marky:
a)KORUTÁNSKA MARKA:
- Gundakar (863-865) – markgróf Korutánska
- Karloman (865-876) – bavorský správca (vrátane Korutánska)
- Arnulf Korutánsky (876 – 887) – vojvoda Korutánska a Panónie ["od Koceľovej smrti" (876) „spravoval Panóniu“ (teda Blatenské kniežatstvo); roku 884 stratil celú Panóniu v prospech Veľkej Moravy; 877-899 bol východofranský kráľ, 896-899 bol cisár]
- Luitpold (893 - 907) – markgróf Korutánska [tiež markgróf Českej marky a bavorský vojvoda]
- 907-976: vláda bavorských vojvodov (pozri Zoznam vládcov Bavorska), doložení sú však títo oddelení (čiastkoví?) vojvodovia Korutánska:
- (?)Burchard I. Švábsky (?-926)– (čiastkový?) vojvoda Korutánska
- Berchtold (926 - 947) – (čiastkový?) vojvoda Korutánska [937-947 bavorský vojvoda]
- Henrich I. Mladší (976-978) – vojvoda Korutánska [poznámka: rok 976, kedy bolo Korutánsko oddelené od Bavorska, je začiatok korutánskeho vojvodstva v pravom slova zmysle; Korutánske vojvodstvo je nastaršie vojvodstvo na území Rakúska]
- ďalej pozri Zoznam vojvodov Korutánska [roku 1335 pripadlo Korutánsko ako léno rakúskym Habsburgovcom, čím stratilo samostatnosť]
b)VÝCHODNÁ MARKA/RAKÚSKO:
- Werinhar (Warnarius) (863 - 865) – markgróf Východnej marky
- Viliam II. a Engelšalk (865 – 871) – markgrófi Východnej marky
- Aribo (871-907/po 909) – markgróf Východnej marky [893 prechodne Engelšalk II. ]
- 907/po909-955 - zánik Východnej marky, súčasť maďarského územia
- 955- cca. (?) 960 - súčasť rímsko-nemeckej ríše (okrem najvýchodnejších častí, ktoré asi do 11. stor. zostali maďarské)
- Burchard (Burkhard) (cca. (?)960- (?)976) - markgróf územia na Východe
Babenbergovci:
- Leopold I. (alebo Luitpold) (976- 994) - markgróf územia na Východe/Rakúska [rok 976 sa považuje za začiatok dejín Rakúska v pravom slova zmysle]
- Henrich I. (994-1018) [roku 996 je prvýkrát doložené označenie „Ostarrichi“, čiže Rakúsko, pre – vtedy len časť- marky]
- Adalbert (1018-1055)
- Ern(e)st (1055-1075)
- Leopold II. (III.) (1075-1095)
- Leopold III. (IV.) Svätý (1095-1136)
- Leopold IV. (V.) (1136-1141) [bavorský vojvoda od 1139]
[úprava] Vojvodovia (1156 – 1453/1457), arcivojvodovia (1453/1457 - 1918) Rakúska
Titul rakúsky arcivojvoda:
-si ako prvý nárokoval vojvoda Rudolf IV. Koktavý v roku 1359 (tzv. privilegium maius)
-prvýkrát použil Ernst Železný (zomrel 1424)
-na úrovni rímsko-nemeckej ríše prvý raz uznal cisár Fridrich III. roku 1453 pre príslušníkov svojej línie (pozri dole) a pre Siegmunda zo staršej tirolskej línie, nie však pre Ladislava Pohrobka (sám bol potom arcivojvoda rakúsky ako Fridrich V. od roku 1457); odvtedy ho rakúski Habsburgovci používali stále (až dodnes)
Babenbergovci (pokrač.):
- Henrich II. Jasomirgott (1141-1177) [do 1156 ešte len rakúsky markgróf; 1143-1156 bavorský vojvoda]
- Leopold V. (VI.) (1177-1194)
- Fridrich I. Katolícky (1195-1198)
- Leopold VI. (VII.) Slávny (1198-1230)
- Fridrich II. Bojovný (1230-1246)
Přemyslovci:
Bádenská dynastia:
Přemyslovci:
- Přemysl Otakar II. (1251-1278) [od 1253 český kráľ]
Habsburgovci (až do roku 1918):
Habsburgovci mali vo zvyku číslovať si členov rodiny, aj keď sa nestali priamo rakúskymi vojvodami či arcivojvodami, preto sa dolu môže na prvý pohľad zdať, že niektoré čísla boli „preskočené“. Toto ale neplatí pre číslovanie rakúskych cisárov po roku 1804, ktorí sa číslovali „od nuly“.
- Rudolf I. (1278-1282) [1273-1292 nemecký kráľ]
- Albrecht I. (1282-1308)[od 1298 nemecký kráľ], spolu s:
- Fridrich I. Pekný (1306/1308-1330)[1314-1325 nemecký protikráľ, od 1325 spoluvládca ako Fridrich (kvázi-III.)] spolu s:
- Albrecht II. Biely/Chromý (1330-1358) spolu s:
- Rudolf IV. Koktavý (1358-1365)
- Albrecht III. S vrkočom (1365-1395):
Roku 1379 (neubergská zmluva) bola krajina rozdelená medzi dve habsburské línie:
a) Albrechtovská línia (Vlastné Rakúsko):
- Albrecht III. S vrkočom (1365-1395) – pokračovanie zhora
- Albrecht IV. (1395-1404)
- Albrecht V. (1404-1439) [od 1437 uhorský kráľ, od 1438 český kráľ, od 1438 rímsko-nemecký kráľ ako Albrecht II.]
- bezvládie (1439-1440)
- Ladislav Pohrobok (1440-1457) [aj uhorský a český kráľ]
b) Leopoldovská línia (najmä Štajersko (vrátane Viedenského Nového Mesta), Korutánsko, Kransko, Tirolsko a Predné Rakúsko):
- Leopold III. (1365-1386) – pokračovanie zhora
- Viliam 1386-1406
- Leopold IV. 1386-1411
- Roku 1402 sa leopoldovská línia rozdelila:
Keď Fridrich V. po smrti Ladislava Pohrobka (1457) prevzal aj jeho územia, a keď Tirolčania prinútili Siegmunda odovzdať svoje územia Fridrichovi V. (1490), bolo Rakúsko znova zjednotené:
- Fridrich V. (1424-1493) [pokračovanie zhora; od 1440 rímsko-nemecký kráľ ako Fridrich IV.; od 1452 rímsko-nemecký cisár ako Fridrich III.] spolu s:
- Albrecht VI. (1446-1463) [protivládca, od 1446 regent Predného Rakúska, 1458 –1463 vládca dnešného Horného Rakúska, 1462-1463 vládca celého Rakúska]
- Matej Korvín: v rokoch 1477/1485 – 1490 patrilo dnešné Dolné Rakúsko k Uhorsku (aj niekoľko mesiacov po Korvínovej smrti v apríli 1490); Matej Korvín dokonca z Viedne roku 1485 urobil svoje sídlo
- Maximilián I. (1493-1519) [nemecký kráľ od 1486, rímsko-nemecký cisár od 1508]
- Karol I. (1519-1521) [1519-1556 rímsko-nemecký cisár ako Karol V., 1516-1556 španielsky kráľ]
- Ferdinand I. (1521-1564) [od 1526 uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1558 rímsko-nemecký cisár]
- Maximilián II. (1564-1576) [zároveň uhorský a český kráľ, od 1562 nemecký kráľ, od 1564 rímsko-nemecký cisár]
- Rudolf V. (1576-1608) [od 1575 nemecký kráľ, od 1576 rímsko-nemecký cisár ako Rudolf II.; do 1608 uhorský kráľ, do 1611 český kráľ]
- Ernst: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1590-1593)
- Maximilián III.: miestodržiteľ Vnútorného Rakúska (1593-1595)
- Ferdinand III.: „arcivojvoda“ Vnútorného Rakúska (1595 –1619) [pozri o ňom aj dole]
- Matej (1608-1619) [od 1608 uhorský kráľ, od 1611 český kráľ, od 1612 rímsky cisár]
- Ferdinand III. (1619-1637) [predtým arcivojvoda Vnútorného Rakúska, od 1619 aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand II.)]
- Ferdinand IV. (1637-1657) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Ferdinand III.)]
- Leopold VI. (1657-1705) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold I.)]
- Josef I. (1705-1711) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár]
- Karol III. (1711-1740) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Karol VI.)]
- Mária Terézia (1740-1780) [aj uhorská a česká kráľovná]
- Jozef II. (1780-1790) [aj uhorský a český kráľ, od 1764 nemecký kráľ, od 1765 rímsko-nemecký cisár]
- Leopold VII. (1790-1792) [aj uhorský a český kráľ a rímsko-nemecký cisár (posledné ako Leopold II.) ]
- František I. (1792- 1835) [aj uhorský a český kráľ, od 1804 prvý rakúsky cisár, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
- aj nasledujúci rakúski cisári boli zároveň arcivojvodovia
[úprava] Rakúski cisári
V roku 1804 bolo zavedené rakúske cisárstvo. Roku 1806 bola naopak zrušená Svätá rímska ríša nemeckého národa.
- František I. (1804- 1835) [opakovanie zhora; aj uhorský a český kráľ, do 1806 posledný rímsko-nemecký cisár (to posledné ako František II.)]
- Ferdinand I. (1835-1848) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ ako Ferdinand V. ]
- František Jozef I. (1848-1916)
- Karol I. (1916-1918) [I. ako cisár, nie ako Habsburgovec; aj uhorský a český kráľ]
[úprava] Prezidenti
| č. | Meno | Nástup do funkcie | Odchod z funkcie | Strana |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Karl Seitz* | 1918 | 1920 | SDAPÖ |
| 2. | Michael Hainisch | 1920 | 1928 | nezávislý |
| 3. | Wilhelm Miklas | 1928 | 1938 | Kresťansko-sociálna strana |
| 4. | Karl Renner | 1945 | 1950 | SPÖ |
| 5. | Theodor Körner | 1951 | 1957 | SPÖ |
| 6. | Adolf Schärf | 1957 | 1965 | SPÖ |
| 7. | Franz Jonas | 1965 | 1974 | SPÖ |
| 8. | Rudolf Kirchschläger | 1974 | 1986 | nezávislý |
| 9. | Kurt Waldheim | 1986 | 1992 | ÖVP |
| 8. | Thomas Klestil | 6. júl 2004 | ÖVP | |
| 9. | Heinz Fischer | 8. júl 2004 | prítomnosť | SPÖ |
*Karl Seitz bol úradujúci prezident.
[úprava] Ministerskí predsedovia (Minister-Präsident) a spolkoví kancelári (Bundeskanzler)
Na čele vlády rakúskej polovice Rakúska-Uhorska (Predlitavska) medzi rokmi 1867 a 1918 stál ministerský predseda. Táto funkcia bola porovanteľná s funkciou predsedu vlády.
Od konca roka 1918 (zánik Rakúsko-Uhorska) resp. od roku 1920 bol predsedom vlády spolkový kancelár.
[úprava] Ministerskí predsedovia (1867-1918)
- Knieža Karl von Auersperg 1867-1868
- Gróf Eduard von Taaffe 1868-1870
- Ignaz von Plener 1870
- Leopold Hauser von Artha 1870
- Gróf Alfred von Potocki-Pilawa 1870-1871
- Gróf Karl Siegmund von Hohenwart 1871
- Barón Ludwig von Holzgethan 1871
- Knieža Adolf Wilhelm Daniel von Auersperg 1871-1879
- Karl von Stremayr 1879
- Gróf Eduard von Taaffe 1879-1893
- Knieža Alfred August zu Windischgrätz 1893-1895
- Gróf Erich von Kielmansegg 1895
- Gróf Kasimir Felix von Badeni 1895-1897
- Barón Paul Gautsch von Frankenthurn 1897-1898
- Gróf Franz von Thun und Hohenstein 1898-1899
- Gróf Manfred von Clary und Aldringen 1899
- Heinrich von Wittek 1899-1900
- Ernst von Körber 1900-1904
- Barón Paul Gautsch von Frankenthurn 1904-1906
- Knieža Konrad zu Hohenlohe-Waldenburg-Schillingsfürst 1906
- Barón Max Wladimir von Beck 1906-1908
- Barón Richard von Bienerth-Schmerling 1908-1911
- Barón Paul Gautsch von Frankenthurn 1911
- Gróf Karl von Stürgkh 1911-1916
- Ernst von Körber 1916
- Gróf Heinrich von Clam-Martinic 1916-1917
- Ernst Seidler von Feuchtenegg 1917-1918
- Barón Max Hussarek von Heinlein 1918
- Heinrich Lammasch 1918
[úprava] Spolkoví kancelári počas prvej rakúskej republiky (1918-1933) a austrofašistického štátu (1933-1938)
| Meno | Od - do | Strana |
|---|---|---|
| Karl Renner | 1918-1920 | SDAPÖ |
| Michael Mayr | 1920-1921 | CSP |
| Johann Schober | 1921-1922 | úradník |
| Walter Breisky | 1922 | úradník |
| Johann Schober | 1922 | úradník |
| Ignaz Seipel | 1922-1924 | CSP |
| Rudolf Ramek | 1924-1926 | CSP |
| Ignaz Seipel | 1926-1929 | CSP |
| Ernst Streeruwitz | 1929 | CSP |
| Johann Schober | 1929-1930 | úradník |
| Carl Vaugoin | 1930 | CSP |
| Otto Ender | 1930-1931 | CSP |
| Karl Buresch | 1931-1932 | CSP |
| Engelbert Dollfuß1 | 1932-1934 | CSP/VF |
| Kurt Schuschnigg1 | 1934-1938 | VF |
| Arthur Seyß-Inquart2 | 1938 | NSDAP |
1 V austrofašistickom štáte sa síce titul spolkový kancelár ponechal, ale Dollfuß (1933) a Schuschnigg boli v skutočnosti diktátori.
2 Seyß-Inquart sa stal „kancelárom“ na nátlak Hitlera, aby pripravil anšlus Rakúska k Nemecku.
[úprava] Spolkoví kancelári počas druhej rakúskej republiky (od roku 1945)
| Meno | Od -do | Strana |
|---|---|---|
| Karl Renner | 1945 | SDAPÖ/SPÖ |
| Leopold Figl | 1945-1953 | ÖVP |
| Julius Raab | 1953-1961 | ÖVP |
| Alfons Gorbach | 1961-1964 | ÖVP |
| Josef Klaus | 1964-1970 | ÖVP |
| Bruno Kreisky | 1970-1983 | SPÖ |
| Fred Sinowatz | 1983-1986 | SPÖ |
| Franz Vranitzky | 1986-1997 | SPÖ |
| Viktor Klima | 1997-2000 | SPÖ |
| Wolfgang Schüssel | Od 2000 | ÖVP |
[úprava] Pozri aj
- Dejiny Rakúska
- Politika Rakúska
