Prezidentské voľby v USA v roku 2000

Z Wikipédie

Výsledky prezidentských volieb v roku 2000. Červená označuje štáty, kde zvíťazil George W. Bush a modrá tie, kde Al Gore. Čísla označujú počet voliteľov.

Prezidentské voľby v USA v roku 2000 boli jedny z najtesnejších volieb v histórii USA. O výsledku rozhodlo len niekoľko stoviek hlasov v štáte Florida. Počas noci po uzatvorení volebných miestností média predčasne dvakrát ohlásili víťaza volieb (na základe prieskumov), až potom vyhlásili, že výsledok z Floridy je natoľko tesný, že ho ešte nemožno predpovedať. Hlavnými súpermi boli republikán George W. Bush a demokrat Al Gore. Vo voľbách zvíťazil po rozhodnutí Najvyššieho súdu USA kandidát George W. Bush.

Tento článok na politickú tému je príliš krátky (tzv. "výhonok"). Môžeš pomôcť Wikipédii rozšíriť ho tak, že hore klikneš na záložku "úprava" (alebo alternatívne sem) a dopíšeš alebo zmeníš text.

[úprava] Nominácie

[úprava] Republikánska strana

George W. Bush, kandidát Republikánskej strany

• Lamar Alexander, predtým guvernér štátu Tennessee a minister školstva USA
• Gary Bauer, poradca pre domáce záležitosti prezidenta Ronalda Reagana, konzervatívny kresťanský aktivista
• George W. Bush, guvernér štátu Texas a syn predchádzajúceho prezidenta Georga H.W. Busha
• Elizabeth Dole, predtým ministerka dopravy vo vláde prezidenta Reagana a ministerka práce vo vláde prezidenta Busha a manželka kandidáta na prezidenta v roku 1966 Boba Dole.
• Steve Forbes, generálny riaditeľ a šéfredaktor časopisu Forbes a neúspešný kandidát o nomináciu v roku 1996.
• Orrin Hatch, senátor za štát Utah
• Alan Keyes, predtým asistent na ministerstve zahraničných vecí, neúspešný kandidát na post senátora v rokoch 1988, 1992 a 2004
• John McCain, senátor za štát Arizona
• Dan Quayle, predtým víceprezident a bývalý senátor za štát Indiana
• Robert C. Smith, senátor za štát New Hampshire. Vzdal sa boja o nomináciu v Republikánskej strane a uchádzal sa o nimináciu v strane U.S. Taxpayers Party (doslovne „Strana amerických daňových poplatcov“). Neskôr sa vzdal aj tej a kandidoval ako nezávislý.

[úprava] Demokratická strana

Al Gore, kandidát Demokratickej strany

• Bill Bradley, bývalý senátor za štát New Jersey
• Al Gore, v tom čase víceprezident a predtým senátor za štát Tennessee

Podľa 22. dodatku, vtedajší prezident Bill Clinton nemohol kandidovať už na tretie volebné obdobie. Kvôli tomu, že počas jeho vlády sa vyskytlo niekoľko škandálov, uvažovalo sa o viacerých kandidátoch. Uvažovalo sa o Dickovi Gephardtovi zo štátu Missouri, senátorovi Bobovi Kerreym z Nebrasky, senátorovi Paulovi Wellstoneovi z Minnesoty a o bývalom senátorovi Billovi Bradleym z New Jersey.

Nomináciu získal Al Gore.

[úprava] Ďalší kandidáti

Vo voľbách kandidovali aj (počet štátov, kde kandidát kandidoval, celkove z 51):

• Harry Browne (Libertariánska strana, 50),
• Pat Buchanan (Reformná strana, 49),
• Ralph Nader (Strana zelených, 44),
• Howard Phillips (Strana Ústavy, 41) a
• John Hagelin (Strana prirodzeného práva, 38).

[úprava] Voľby

[úprava] Kampaň

[úprava] George W. Bush

V kampani, v ktorej Bushovi radil majster volebných kampaní Karl Rove, Bush vyzdvihol svoju vôľu zaoberať sa najmä vnútornými záležitosťami krajiny a znížiť zahraničnú angažovanosť Spojených štátov, čo bolo v súlade s izolacionistickou tradíciou Republikánskej strany. Sám seba vyhlasoval za „súcitného” konzervatívca. Počas kampane presadzoval povolenie náboženským charitatívnym spolkom zúčastňovať sa federálne podporovaných programov, používanie vzdelávacích lístkov, ťažbu ropy v národnom parku Arctic National Wildlife Refuge na Aljaške, reštrukturalizáciu armády USA, a iné. Čo sa týka zahraničnej politiky, vyhlasoval, že je proti zahraničným národno-budovateľským („nation-building“) pokusom. Názor zmenil až po útokoch 11. septembra 2001.

[úprava] Al Gore

[úprava] Debaty

[úprava] Výsledky

Výsledky boli v niektorých štátoch veľmi tesné, napríklad v Novom Mexiku a na Floride. Nedostatky a nejasnosti niektorých volebných formulárov viedli k sporom v niektorých volebných úradoch, najmä na Floride, kde bol rozdiel len v stovkách hlasov (podľa oficiálnych výsledkov Bush získal 2 912 790 hlasov a Al Gore 2 912 253).

Advokáti Al Gorea dosiahli na Najvyššom súde Floridy (v ktorom 6 sudcov zo 7 bolo nominovaných demokratmi) nové manuálne sčítanie hlasov v troch obvodoch: Miami Dade, Palm Beach a Broward, ktorých voličská základňa je väčšinovo demokratická. Schválením tohto Najvyšší súd Floridy presiahol svoje právne kompetencie, čo hneď napadli právnici Georgea W. Busha. Po prvom upozornení anuloval Najvyšší súd USA (v ktorom 7 sudcov z 9 bolo nominovaných republikánskymi prezidentmi; aj keď všeobecne boli 4 považovaní za liberálnych, 4 za konzervatívnych a jedna sudkyňa bola považovaná za umiernenú) toto nariadenie a zastavil sčítanie hlasov.

Ďalšie tesné výsledky boli v Novom Mexiku (+0.06% pre Ala Gora); vo Wisconsine (+0,22% pre Ala Gora); Iowe (0,31% pre Ala Gora), Oregone (0,44% pre Ala Gora). Ďalšie rozdiely už prekračovali aspoň 1% hranicu. Najtesnejšie výsledky (červená označuje víťazstvo Georga W. Busha a modrá víťazstvo Ala Gorea):

1. Florida, 0.01%
2. New Mexico, 0.06%
3. Wisconsin, 0.22%
4. Iowa, 0.31%
5. Oregon, 0.44%
6. New Hampshire, 1.27%
7. Minnesota, 2.40%
8. Missouri, 3.34%
9. Ohio, 3.51%
10. Nevada, 3.55%
11. Tennessee, 3.86%
12. Pennsylvania, 4.17%
13. Maine, 5.11%
14. Michigan, 5.13%
15. Arkansas, 5.44%
16. Washington, 5.58%
17. Arizona, 6.28%
18. West Virginia, 6.32%
19. Louisiana, 7.68%
20. Virginia, 8.04%
21. Colorado, 8.36%
22. Vermont, 9.94%

Na záver bol George W. Bush zvolený prezidentom Spojených štátov amerických po rozhodnutí Najvyššieho súdu, vďaka volebným hlasom z Floridy. Bush nazbieral 271 volebných hlasov voči 266 hlasom Al Gorea, zahrňujúc volebné hlasy 30 z 50 štátov. Ani jeden z kandidátov nedosiahol väčšinu v ľudovom hlasovaní – Bush získal 47,9 percenta hlasov, Al Gore 48,4 percenta hlasov. Gore však dosiahol pluralitnú väčšinu nazbierajúc o 540 000 hlasov viac zo 105 miliónov hlasov (čo však vzhľadom na americký volebný systém nemusí znamenať víťazstvo). Toto boli prvé prezidentské voľby USA od roku 1888, kedy víťazný kandidát dosiahol menej ľudových hlasov ako jeho oponent, prvýkrát od roku 1876, čo došlo k volebnému sporu, a vôbec prvýkrát v histórii USA, keď bola konečná voľba prezidenta prisúdená rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

Bush bol inaugurovaný za prezidenta 20. januára 2001. 29. októbra 2002 podpísal návrh zákona Help America Vote Act z roku 2002, ktorým sa malo zovšeobecniť používanie sčítacích strojov na registráciu volebných lístkov.

[úprava] Florida

Takzvané „motýlie hlasovacie lístky“ používané aj na Floride.

Pohľad zhora

Pohľad spredu, podľa kritikov zvýšil riziko zlého hlasovania, keď nebolo možné z takéhoto pohľadu určiť, ku ktorému menu patrí ktorý otvor.

Advokáti Ala Gorea dosiahli na Najvyššom súde Floridy (v ktorom 6 sudcov zo 7 bolo nominovaných demokratmi) nové manuálne sčítanie hlasov v troch obvodoch: Miami Dade, Palm Beach a Broward, ktorých voličská základňa je väčšinovo demokratická. Schválením tohto Najvyšší súd Floridy presiahol svoje právne kompetencie, čo hneď napadli právnici Georgea W. Busha. Po prvom upozornení anuloval Najvyšší súd USA (v ktorom 7 sudcov z 9 bolo nominovaných republikánskymi prezidentmi; aj keď všeobecne boli 4 považovaní za liberálnych, 4 za konzervatívnych a jedna sudkyňa bola považovaná za umiernenú) toto nariadenie a zastavil sčítanie hlasov.