Connecticut

Z Wikipédie

State of Connecticut

(Zástava štátu Connecticut) (Pečať štátu Connecticut)
Prezývka štátu: The Constitution State (štát Ústavy) The Nutmeg State (štát muškátového orieška)
Ostatné štáty USA
Hlavné mesto	Hartford
Najväčšie mesto	Bridgeport
Guvernér	M. Jodi Rell
Rozloha   - Celková   - Súš   - Voda   - % vody	48. miesto 14 371 km² 12 559 km² 1 809 km² 12,6 %
Počet obyvateľov   - Sčítanie 2000	29. miesto 3 405 565
Hustota obyvateľov   - Sčítanie 2000	4. miesto 271,40 /km²
Vstup do Únie   - Poradie   - Dátum	5. v poradí 9. január 1788
Časová zóna	EST: UTC-5/DST-4
Zemepisná šírka	40°58' až 42°3' s. š.
Zemepisná dĺžka	71°47' až 73°44' z. d.
Šírka Dĺžka Nadmorská výška   - Najvyššia   - Stredná   - Najnižšia	113 km 177 km   725 m n.m. 152 m n.m. 0 m n.m.
ISO 3166-2	US-CT

Connecticut je štát Spojených štátov amerických, ktorý sa pripojil v roku 1788 ako 5. člen federácie. Hlavným mestom je Hartford.

Connecticut je jeden z najstarších štátov USA. Stal sa piatym štátom Únie 9. januára 1788. S rozlohou 9 000 kilometrov štvorcových je jeden z najmenších štátov USA. Spolu so svojimi dvoma susedmi – Massachusetts a Rhode Island – tvorí historické srdce Nového Anglicka. Connecticut bol pomenovaný Quinnehtukqut pôvodnými Američanmi pre jeho „prílivovú a odlivovú rieku“. Tento malý, ale husto obývaný štát, je typom konzervatívneho predmestia New Yorku s vysokým nájomným, odkiaľ ľudia dochádzajú do Big Apple zarábať peniaze, ale vyhnú sa newyorskej situácii a mestským daniam. Väčšina Connecticutu je zelený vidiek s množstvom lesov a idylických dediniek, ktoré sú typické pre štýl Nového Anglicka.

Mesto New Haven bolo založené v roku 1638 skupinou bohatých puritánov z Londýna vo veľkom prírodnom prístave na juhu Connecticutu. Rozvinulo sa v solídnu ekonomiku založenú na love rýb a neskôr priemysle. V roku 1716 sa stalo sídlom známej Yaleskej univerzity, tretej najstaršej univerzity v Štátoch. Hlavné mesto, Hartford, je situované v centre štátu. Okrem iných múzeí tu môžete nájsť Múzeum histórie Connecticutu, v ktorom sú uchované pušky a revolvery a písací stôl, na ktorom Abraham Lincoln podpísal dokument, ktorý zrovnoprávnil všetkých otrokov počas občianskej vojny. Harford bol tiež domovom Noaha Webstera (1758-1843), žurnalistu, učiteľa a lingvistu, ktorý napísal prvý americký slovník. Okrem neho tu žili dvaja známejší ľudia: americký spisovatelia Harriet Beecher Stowe (Chalúpka strýčka Toma) a Mark Twain. V skutočnosti boli „susedia od vedľa“ a oba ich viktoriánske domy, stále zariadené tak, ako ostali, sú otvorené verejnosti. Mark Twain tu žil takmer 20 rokov, počas ktorých napísal množstvo klasických prác, ku ktorým patria aj Dobrodružstvá Hucklebberyho Finna.

Politické rozdelenie Spojených štátov amerických a nimi ovládaných území

Štáty Alabama | Aljaška | Arizona | Arkansas | Colorado | Connecticut | Delaware | Florida | Georgia | Havaj | Idaho | Illinois | Indiana | Iowa | Južná Dakota | Južná Karolína | Kalifornia | Kansas | Kentucky | Louisiana | Maine | Maryland | Massachusetts | Michigan | Minnesota | Mississippi | Missouri | Montana | Nebraska | Nevada | New Hampshire | New Jersey | New York | Nové Mexiko | Ohio | Oklahoma | Oregon | Pensylvánia | Rhode Island | Severná Dakota | Severná Karolína | Tennessee | Texas | Utah | Vermont | Virgínia | Washington | Wisconsin | Wyoming | Západná Virgínia Federálny dištrikt Federálny dištrikt Kolumbia (Ostrovné) územia USA a) začlenené (incorporated): Palmyra b) nezačlenené (unincorporated): Americká Samoa | Americké Panenské ostrovy | Bajo Nuevo (sporné)| Baker | Guam | Howland | Jarvis | Johnston | Kingmanreef | Midway | Navassa (sporné) | Portoriko (zároveň postavenie Spoločenstva) | Serranilla (sporné) | Severné Mariány (zároveň postavenie Spoločenstva) | Wake (sporné) Indiánske rezervácie rôzne Pridružené štáty USA Mikronézske federatívne štáty | Marshallove ostrovy | Palau