Náboženstvo starovekého Egypta
Z Wikipédie
Vznik starovekého Egypta sa datuje udalosťou zjednotenia Horného a Dolného Egypta, ku ktorému prišlo približne 3000 rokov pred Kr., kráľom Menim, ktorý založil hlavné mesto starovekého Egypta - Mennefer. Už táto udalosť splýva s mytológiou. Deliaca čiara medzi posvätným a profánnym sa počas celých dejín starovekého Egypta hľadá len veľmi ťažko. Má to za následok určitú strnulosť vo vývoji egyptských dejín, ktorá bola spôsobená práve väzbou ríše na mytológiu. Egypt stojí vo svojej mytológii v centre sveta. Existujúci stav bol chápaný ako narušenie maat (poriadku, spravodlivosti, pravdy), ktorý treba neustále udržovať opakujúcimi sa obradmi a rituálmi, a tým zabezpečovať chod vecí. Akákoľvek odchýlka je preto skôr chápaná ako nedokonalosť a hrozba. V predstavách Egypťanov bol kedysi na Zemi Zlatý vek, keď bohovia nažívali spolu s ľuďmi v dokonalej harmónii. Avšak pôsobením istef (nedokonalosti, zla, chaosu) bol tento stav narušený, a preto ho bolo treba rituálmi neustále uvádzať do poriadku. Štátna štruktúra bola do veľkej miery utváraná zbožšťovaním panovníka, ktorý sa stotožňoval s bohom Horom aj Usirom, s bohom Ra, ktorý bol Amonom aj Usirom zároveň a bol vykonávateľom narušeného maat. Ako taký bol nielen najvyšším svetským vládcom ale aj najvyšším veľkňazom v ríši.
Obsah |
[úprava] Mestské teológie a kozmogónie
Rozlišujeme viacero kozmogónií a teológií, pričom každá z nich sa viaže k osobitému mestu. Vyplýva to z toho, že za stred Zeme, teda počiatok stvorenia, sa považovali viaceré mestá. Každé mesto malo svojho patróna, ktorého muselo prizpôsobiť tejto predstave tým, že z neho urobilo demiurga.
Teológia mesta On (Heliopolis): Na počiatku sa z pravôd vynoril pahorok, to znamená prvá pevnina, ale tiež prvý pevný bod – vedomie. Tu sa vynára prapôvodný lotos alebo tiež kozmické vajce, z ktorých sa rodí slnečné dieťa, najvyšší boh Re-Atum-Cheprer, ktorý bol patrónom v meste On. Jeho tri mená sú iba cyklami, ktorými prechádza slnko, sú výrazom toho istého boha: Cheper – slnko vychádzajúce, Re – slnko v zenite, Atum – zapadajúce slnko. Tento najvyšší boh tvorí prvotný božský pár Šova a Tefnut (Vzduch a vlhkosť) masturbáciou a vykašliavaním. Z ich spojenia vznikajú Nut a Geb (nebesá a zem) z ktorých spojenia vzniká štvorica súrodencov Usir, Eset, Sutech a Nebthet. Usire predstavuje prvého vládcu nad ľudmi, avšak jeho brat Sutech mu túto pozíciu závidí, a tak ľsťou prinúti Usira, aby vliezol do sarkofágu, ktorý potom Usire zaklincuje a hodí do Nílu. Usirova žena Eset dlho hľadá manželovo telo, až sa jej to nakoniec podarí. Na krátku chvíľu pomocou mágie oživí Usira a splodí s ním Hóra. V inej verzii Sutech rozseká Usirovo telo na štrnásť častí a rozhádže ho pozdĺž Nílu, aby sa už nikdy nemohol vrátiť medzi živých, pričom Usirov falus dá zožrať krokodílovi. Eset zozbiera všetky časti a chýbajúci falus nahradí umelým. Tak sa Usirus stáva vládcom a sudcom v ríši mŕtvych, pretože nadobudol vedenie o smrti, ktoré predtým nemal. Hórus bojuje so Sutechom, pričom ho premôže, znovunastolí maat, ktorý bol porušený Sutechom a bohmi je uznaný za právoplatného kráľa. Sutech ako boh, však nemôže byť Hórom zavraždený, preto sa tento súboj neustále opakuje aby bol udržaný maat, prostredníctvom faraóna, ktorý je vtelením Hóra. Atum je tiež tvorcom ľudí-tí vzikajú z Atumových sĺz.
Teológia mesta Mennefer (Memfis): Menneferská teológia je podstatne jemnešia. Stvoriteľom je Ptah, ktorý tvorí prostredníctvom svojho ducha a slova. Ptah tvorí Atuma, a to tak, že najskôr si na neho v svojej duši pomyslí a potom ho stvorí tým, že vyriekne jeho meno. Ptah, je teda pôvodcom všetkých bohov a Atum je iba pôvodcom prvého božského páru.
Vesetská teológia (Téby): Amon bol vo Vesete tiež chápaný ako člen ogdoády, ako prvotné božstvo v chaose, je Kráľom bohov. Bol považovaný za otca každého faraóna a ako otec všetkých bohov nemohol mať sám otca, a tak musel sám oplodniť svoju matku.
Teológia v Chemenu (Hermopolis): Tamojší kňazi vyhlásili za boha stvoriteľa Thowta (gr. Herma), prvého z deviatich božstiev, ktorý bol v iných končinách uctievaný ako lunárne božstvo, tiež božstvo podsvetia, vynálezca hieroglyfyckého písma. Svet podľa tejto teológie vznikol z vajca, ktoré bolo znesené Thowtom (bol zobrazovaný ako vták ibis), v hniezde, ktoré bolo vyrástlo z vesmírnych pravôd. Vyliahnutý svet dotvoril svojim hlasom. V Knihe mŕtvych sa píše, že svojim slovom vytvára bohov aj ľudí.
[úprava] Božskosť faraóna:
Faraón bol predstaviteľom boha na Zemi. Podľa mytológie mu bola vláda udelená najvyšším božstvom, ktoré ako prvé vládlo Zemi(jeho meno záviselo od toho, ktoré božstvo sa momentálne tešilo najväčšej úcte. Mesto, v ktorom bol tiež uctievaný aj jeho kult sa stalo počas vládnutia toho ktorého fafaóna hlavným mestom Egypta.) a faraón bol buď priamo jeho synom alebo mu bola vláda týmto božstvom odovzdaná. Faraón bol stotožňovaný hneď s viacerými božstvami. Najčastejšie s Hórom a Usirom, ale tiež s Re, Amonom, niekedy aj so Sutechom. Zaujímavé je, že faraón bol Hórom aj Usirom zároveň. Počas svojho života stelesňoval boha Hóra, ktorý premohol zlo a znovunastolil maat. Jeho úlohou bolo neustále tento poriadok udržiavať. Po smrti sa faraón stával Usirom, ktorý bol ako jediný z bohov zavraždený. Faraón ako Usirus vládol aj po smrti. Stotožnenie faraóna s božstvom slnka zase predstavovalo iba splynutie boha Hóra a Usira, a to tak, že slnko počas svojej nočnej púti prechádza podsvätím, kde bojuje so zlými silami a démonmi a ráno, po prebojovanej noci znovu vychádza ako nastolitel maat. Prvého faraóna predstavoval stvoriteľ, ktorý prenáša svoje poslanie na svojho syna – faraóna. Každý faraón je takto chápaný ako boh. Faraón je stelesnením poriadku a zároveň aj jeho vykonávateľom na Zemi.
[úprava] Achnatonova náboženská revolúcia:
Počas stáročí stúpal vplyv a majetky Amonových kňazov, ktorí sa začali vyvyšovať dokonca aj nad faraóna. Ich správanie sa stretlo s otvoreným protestom až u faraóna Amenhotepa IV (Amon je spokojný), ktorý sa premenoval na Achnatona (slúžiaci Atonovi). Achnaton zrušil privilégiá amonovych kňazov tým, že zrušil Amonov kult i kulty iných božstiev, skonfiškoval majetok velkňazov a vyhlásil za največšie božstvo Atona. V umení bol Aton zobrazovaný ako slnečný kotúč, s natiahnutými dlhými, všeobímajúcimi rukami, ponúkajúcimi kríž života, anch. Táto udalosť sa odohrala v r. 1375 – 1350 pred Kr. a je známa ako amarnská revolúcia. Zaujímavé pritom je, že sa Achnaton s Atonom nestotožňuje. Hovorí o sebe iba ako o Atonovom synovi, Aton je pre neho osobným bohom. Chrámy, ktoré necháva stavať pre Atona nemajú strechu, aby mohlo slnečné svetlo vniknúť priamo dnu. Proti Achnatonovi sa spojili velkňazi zavrhnutých božstiev a zavraždili ho. Po Achnatonovej smrti zbúrali Atonove chrámy a Achnatonovho nástupcu Tutanchatona premenovali na Tutanchamona. Atonove chrámy boli zničené a na ich ruinách boli vystavané nové chrámy pre Amona. Takisto Atonove meno bolo vymazané zo všetkých stavieb a nahradené Amonovím. Po čase sa všetko vrátilo do starých kolají a na Achnatonovu reformu sa zabudlo. Dôvodom pravdepodobne bolo to, že v Egypte sa takéto veľké zmeny netešili veľkému ohlasu.
[úprava] Tanatológia a pohrebný rituál
Egypťania kládli dôraz snáď ako nikto iný, na pohrebné rituály a zabezpečenie posmrtného života. Prevládala predstava, že je dôležité zachovať si telesnú schránku po smrti neporušenú čo najdlhšie, pretože v nej prebýva duša. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo bola egyptská medicína na tak vysokej úrovni. Egypťania dosiahli majstrovstvo v umení mumifikácie mŕtvych. Keďže venovali veľké úsilie tomu, aby mumifikáciu doviedli do dokonalosti, boli znalcami ľudského tela a orgánov. Egypťania verili, že mumifikáciu vynašiel boh Anup, ktorý bol zároveň sprievodcom mŕtvych do podsvetia. Bol zobrazovaný ako šakal alebo so šakalou hlavou, v blízkosti Usira. Najdôležitejšia bola cesta mŕtveho do podsvetia, ktoré bolo často umiestňované pod zemou, ale tiež v nebi. Na tejto ceste čakali na dušu zosnulého mnohé nástrahy, ktorým mal čeliť prostredníctvom magických zaklínadiel a formulí, ktoré boli často vpísané do sarkofágu alebo na stenách hrobky. Duša zosnulého musela prejsť vážením a iniciačným rituálom, ktorý predstavoval odriekanie mien 42 bohov a pomenovaní rôznych miest v zásvetí. Duša bola položená na váhy, na ktorých druhej strane bolo pštrosie pero. Každým zo 42 bohov, bola položená jedna otázka, na ktorú bolo potrebné odpovedať nie. Ak dotyčný klamal, váhy sa vychýlili tak, že jeho duša bola ľahšia ako pero,symbol spravodlivosti bohyne Maat. Odpovede boli zaznamenávané Usirom, ktorý ich potom vyhodnotil. Ak prevážili pravdivé odpovede, duša mohla vstúpiť do podsvetia. Ak prevážili odpovede záporné, mŕtvy bol zhltnutý obludou Amemait. 42 otázok položených mŕtvemu predstavovali akýsi mravný kódex starovekého Egypta. V neskorších dobách bola do hrobu prikladaná Kniha mŕtvych, ktorá mala slúžiť pre zosnulého ako návod na cestu podsvetím. Do hrobky sa tiež prikladali figurky služobníkov, ktorí mali za zosnulého vykonávať rôzne povinnosti, obetiny jedla, rôzne talizmany, hlava, ktorá mala slúžiť ako príbytok pre ducha po tzv. rituálnom otváraní úst a pod.
[úprava] Panteón
Re – slnko, pán neba, stvoriteľ a vládca sveta, tiež Cheper, Aton, Hór. Podoba – slnečný kotúč, skarabeus, sokol, včela.Ako pán neba sa Re rodil každé ráno na obzore z Nut a plavil sa po nebi na svojej bárke až do večera, keď ho Nut prehltla. Podoby Rea sa počas dňa menili – raz bol dieťaťom, mladíkom na tróne, mužom so sokolou hlavou, mužom s baraňou hlavou. Podľa jedného mýtu ľudia strojili úklady na samotného Rea, ktorý sa o tom dozvedel a v návale zlosti sa im chcel pomstiť. Zahubením ľudí poveril bohyňu Sechmet. Re sa však neskôr zľutoval nad ľuďmi a keďže nechcel, aby Sechmet zabila všetkých ľudí, ľsťou ju opil, a tak Sechmet na svoju úlohu zabudla.
Šov – boh vzduchu, otec bohov, darca životodarnej sily, nosič neba a svetla. Atum ho vraj stvoril vykašľaním. Šovova úloha je tiež podopierať nebo, a tak držať Nut oddelene od Geba. Podoba – súhvezdie Leva, lev. Jeho znakom bolo pštrosie pero.
Tefnut – Šovova manželka, bohyňa vody a vlhkosti, matka bohov. Atum ju vypľuľ ako svoju slinu. Bola zobrazovaná v Podobe levice.
Geb – boh Zeme, otec bohov, ochranca pred hadmi a škorpiónmi, zobrazovaný v podobe obrovského kotúča, plávajúceho na vesmírnych vodách. Jeho znakom bola hus.
Nut – bohyňa neba a matka bohov, Gebova sestra a manželka, ochrankyňa mŕtvych. Egypťania ju vyobrazovali ako ženu so supími krídlami, jej symbolom boli hviezdy.
Usir – chtónický boh podsvätia, boh plodnosti a poľnohospodárstva, zobrazovaný ako ležiaca múmia alebo človek so zelenou tvárou. Symlolom mu bolo vrece plné klíčiaceho obilia.
Izis - Usirova manželka, bohyňa matka, ochrankyňa mŕtvych, bohyňa kúziel.
Sutech - boh púšte, búrok a mora, stelesnenie zla, zobrazovaný ako štíhly muž v bedernej rúške, s hlavou bližšie neurčeného zvieraťa, v kultoch nahradzovaného somárom. Jeho symbolmi boli hroch, prasa, krokodýl a somár.
Nebthbet – ochrankyňa mŕtvych, matka Anupa, boha šakala, Sutechova sestra a manželka. Zobrazovaná v podobe dravca.
Hórus – syn Usira a Eset, boh egyptského kráľa a celého sveta, boh slnka, zobrazovaný ako muž so sokolou hlavou alebo ako okrídlený slnečný disk, symbolom mu bol orol.
Thowt (Hermes) – boh pisárov, poznania, zásvätia, umení, mesiaca, pisár bohov, stvoriteľ sveta. Zobrazovaný ako muž s hlavou ibisa alebo paviána. Jeho symbolmi boli ibis, pavián, koruna a kosák mesiaca.
Ptah – boh remeselníkov a umelcov, otec bohov a ľudí, boh stvoriteľ, zobrazovaný v podobe holohlavého muža s vladárskou bradou, držiaci v rukách vladárske insignie. Symbolom mu bol býk.
Amon - boh stvoriteľ, boh slnka, pán nebies a celého sveta. Zobrazovaný ako modrý faraón s dvoma pštrosími perami na korune (symbol nadvlády nad Dolným i Horným Egyptom). Jeho symbolom boli lev, baran a hus.
