Duša
Z Wikipédie
Duša je v rôznych náboženstvách, filozofických smeroch a pod. označenie pre oživujúci princíp, najčastejšie človeka.
Duša je nositeľ mravného a duchovného života a priesečník citu, vedomia a etiky ako bytostne individuálnych schopností.
Pôvodne duša súvisela s dychom. V panteizme sa chápe ako životný princíp celej prírody. Podľa aristotelovej filozofie je duša princípom života. V kresťanstve je duša Bohom stvorený ale bytostne individuálny princíp. V kresťanstve tento pojem bol spracovaný Tomášom Akvinským, ktorý hovorí o duši ako o forme tela. Podľa Immanuela Kanta je duša transcendetálnou ideou, ktorá presahuje skúsenosť, ale podmieňuje možnosť ľudského konania.
Obsah |
[úprava] Filozofické názory
[úprava] Aristoteles
Duša je tej istej podstaty ako telo; je formou tela, je životným princípom. Duša (u rastlín vegetatívna, u živočíchov zmyslová, u človeka mysliaca) je podstatná a aktivna zložka indivídua, je bytostnou jednotou jeho prvkov. Keďže u človeka je navyše rozumová, umožňuje mu pochopiť a poznať jestvujúce ako jestvujúce, jeho najvyššie princípy, ktorých skúmanie patrí prvej filozofii či teológii.
[úprava] Demokritos
Duša je súbor atómov. Duša je akoby kvintesenciou drobných hladkých a okrúhlych atómov (2), ktoré sa vyznačujú osobitnou pohyblivosťou a sú prameňom života. Všetko, čo žije, má nejakú dušu, ktorá sa znova rozpadá na jednotlivé atómy vo chvíli, keď toto žijúce tratí svoje existenciálne bytie v dôsledku narušenia tvaru, zmeny polohy a individuálneho usporiadania. Schopnosti duše sú rozložené v jednotlivých orgánoch živej bytosti.
V človeku je duša tým najušľachtilejším. Je zložená z najlepšie tvarovaných atómov vzduchu a tepla, pretože je v nej najviac rozumu, čo súvisí práve s prítomnosťou tepla.
[úprava] Denis Diderot
Duša je uvedomovanie si vnutorného i vonkajšieho pohybu, rozvíjajúceho sa v organickom a svojbytnom stroji tela, na báze jednoty a nedeliteľnosti organizmu. Sídlom duše je mozog ako ústredný orgán ovládajúci mechanizmus organizmu.
[úprava] Empedokles
Duša je celok organických funkcií a prameň zmyslového poznania (3); inokedy Empedokles dušu chápe ako daimonion obsiahnuté v krvi, ktoré sa riadi vlastnou metódou konania prostredníctvom čohosi, čo je zárodkom budúcej koncepcie idey a dualizmu tela a duše.
[úprava] Georg Wilhelm Friedrich Hegel
Duša je jedna z troch hlavných vývojových foriem subjektívneho ducha, ktorú skúma antropológia. Duša sa vyvíja najprv v podobe prírodnej duše, vyššou vývojovou formou je ďalej cítiaca duša a napokon sa vývin duše završuje v podobe skutočnej duše.
[úprava] Herakleitos
Duša je smrtelná, materiálna a tvorí ju oheň. Existuje duša človeka duša zvieraťa.
[úprava] Slovenské zlomky
- Pre duše je smrť stať sa vodou, pre vodu však je smrť stať zemou, zo zeme vzniká voda, z vody duša.
- 22 B 36 (z Klementa)
- Keď sa muž opije, dá sa viesť nedospelým chlapcom, tacká sa a nepozoruje, kam ide; má totiž vlhkú dušu.
- 22 B 117 (zo Stobaia)
- Suchá duša - najmúdrejšia a najlepšia.
- 22 B 118 (zo Stobaia)
- Hranice duša nenájdeš, aj keby si kráčal a uberal sa všetkými cestami; taký hlboký logos (mieru) má.
- 22 B 45 (z Diogena)
- Duša má logos (38) (mieru), ktorý sa sám rozmnožuje.
- 22 B 115 (zo Stobaia)
- Duše čuchajú v podsvetí.
- 22 B 98 (z Plutarcha)
- Človek si v noci zapaľuje svetlo, pretože mu vyhaslo svetlo očí; ale v živote sa dotýka (v spánku) mřtveho, v bdení sa dotýka spiaceho.
- 22 B 26 (z Klementa)
[úprava] Herofilos
Duša má ako svoj nástroj mozog.
[úprava] Carl Gustav Jung
Duša je rad obrazov v najširšom zmysle, ktorého štruktúra je nesmierne dômyselná a účelná; je to v obrazoch vyjadrená názornosť životných aktivít. Duša predpokladá živé telo, aby jej obrazy mohli žiť. Duša prekladá fyzikálny proces do radu obrazov, ktoré často sotva badateľne suvisia s objektívnym procesom.
Prvkami duševnej štruktúry sú archetypy .
Jednou z funkcií duše je veda.
V duši má svoj pôvod všetko poznanie.
Duša je najväčší zo všetkých kozmických divov.
Skutočnosti ľudskej duše koniec koncov rozhodujú o pravde a omyle.
[úprava] Leibniz
Duša je monáda.
[úprava] Platón
Duša sa vyznačuje preexistenciou, nehmotnosťou a nesmrteľnosťou; má zložku pudovú alebo žiadostivú, senzitívnu alebo srdnatú a rozumovú (duch). Rozumová duša sídli v hlave, srdnatá duša sídli v hrudi žiadostivá duša sídli v bruchu.
Telo je väzením duše. Duša sa s telom v človeku spája na základ koexistencie, a nie jednoty substancie. Je veliteľom a strážcom tela.
S Platónom začalo rozlišovanie medzi dušou zvieraťa a človeka tým, že sa vyzdvihovala schopnosť myslenia ako privilégium človeka.
[úprava] Plotínos
Duša je jeden z troch základných stupňov súcna.
[úprava] Sokrates
Duša je uschopňuje človeka byť dobrý; schopnosť byť dobrý sa však prejaví iba u človeka, ktorý k tejto schopnosti dospel rozumom a nazera (bezprostredne poznáva) podstatu dobra. Tam, kde vládne rozum, napĺňa sa duša cnosťou, tam, kde vládne nevedomosť, dochádza k mravnému úpadku Poznanie teda priamo ovplyvňuje mravné správanie sa človeka. Pri hľadaní dobra človeku pomáha daimonion.
Prvoradou vecou človeka má byť starostlivosť o ľudskú dušu.
[úprava] Tomáš Akvinský
Duša má tri časti: vegetatívnu, senzitívnu a rozumovú. Duša je javom sveta nadprirodzeného.
[úprava] Táles
Duša je jemná hmota.
Zdá sa, že podľa toho, čo sa spomína, aj Táles pokladal dušu za čosi pohyblivé, keď povedal, že magnetovec má dušu, pretože hýbe železom.
11 A 22 (z Aristotela)
[úprava] Milétska škola
Duša je jemná hmota.
